Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso Predseda Európskej komisie (2004-2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »včera predstavil návrh dvoch nových regulácií, ktoré majú viesť k posilneniu fiškálnej disciplíny a zastaveniu dlhovej krízy v eurozóne. Opatrenia počítajú s posilnením pozície exekutívy pri kontrole národných rozpočtov. Podľa Barrosa presun právomocí je jediným spôsobom ako ukončiť problémy, ktoré sužujú sedemnásťčlenný blok.

Regulácie zahŕňajú tieto návrhy:

• Krajiny eurozóny by mali pri tvorbe rozpočtov vychádzať z nezávislých informácií a výhľadov pre vývoj dlhu a nespoliehať sa len na ratingové agentúry.
• Všetky krajiny eurozóny by do 15. októbra mali Komisii na schválenie predložiť návrh národného rozpočtu.
• Komisia by po preskúmaní návrhu zverejnila hodnotenie a mala by právomoc požiadať o zmeny a predloženie nového návrhu.
• Členské štáty by mali právo požiadať Komisiu, aby národným parlamentom vysvetlila požadované zmeny alebo odporúčania.

Súčasťou balíka je aj návrh na osobitný prístup ku krajinám, ktoré čerpajú pomoc alebo majú ohrozenú finančnú stabilitu. Komisia chce právomoc na to, aby mohla tieto štáty kontrolovať prísnejšie.

Zmeny sa opierajú o článok 136 Lisabonskej zmluvy. Krajinám eurozóny umožňuje prijímať opatrenia pre rozpočtový dohľad bez toho, aby ich museli schváliť aj štáty, ktoré euro nemajú.

Barroso opatrenia tvrdo obhajoval proti tvrdeniam, že sú nedemokratické a Brusel bude mať priveľa moci. „Ak sa členský štát na základe parlamentnej procedúry rozhodne o presune moci na nadnárodnú inštitúciu, ide o demokratické rozhodnutie. Členské štáty vytvorili tieto inštitúcie na základe svojej demokratickej vôle. Aká je alternatíva, tvorba nových inštitúcií? To by nedávalo zmysel,“ povedal novinárom.

Na otázku, či Komisia má dostatok politickej legitimity a technickej expertízy na presadenie týchto návrhov odpovedal: „Myslíme si, že to dokážeme. Kto iný ako Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »to v tomto bode dokáže?“Zároveň dodal, že opatrenia sú nevyhnutné, pretože v opačnom prípade bude veľmi zložité, až nemožné udržať jednotnú menu.

Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »eurobondy stále odmieta

Spolu s reguláciami Barroso zverejnil aj dokument, v ktorom Komisia načrtla možnosti zavedenia spoločných dlhopisov a to aj napriek pokračujúcemu odporu Nemecka. Zainteresované strany sa k navrhovaným možnostiam môžu vyjadriť v rámci verejnej konzultácie, ktorá bude prebiehať do 8. januára.

Komisia vidí tri možnosti zavedenia spoločných eurobondov:

• Zavedenie nových eurobondov, ktoré by úplne nahradili existujúce národné dlhopisy. Vyžadovalo by si to však výrazné zmeny v zmluvách a implementácia by sa oddialila.
• Vytvorenie schémy, v rámci ktorej by členovia eurozóny ponúkali limitované garancie za nové bondy, no zároveň by si udržali aj národné bondy. Táto možnosť by si nevyžadovala žiadnu zmenu zmluvy, avšak je spojená s vysokým rizikom.
• Zavedenie eurobondov s tým, že štáty s vysokými dlhmi sa budú musieť vzdať národných dlhopisov. Toto opatrenie si tiež vyžaduje zásah do zmlúv.

Práve sprísnenie rozpočtového dohľadu má v prospech eurobondov nakloniť Nemecko. Kancelárka Angela Merkelová však počas svojho včerajšieho vystúpenia v Bundestagu potvrdila svoj doterajší postoj. „Je extrémne nepríjemné, povedala by som, že až nevhodné, že sa Komisia teraz zameriava na návrhy rôznych spôsobov zavedenia eurobondov.“

Barroso tvrdí, že žiadna krajina v princípe eurobondy nevylučuje, no majú výhrady voči niektorým praktickým záležitostiam. V každom prípade návrhy na zavedenie spoločných dlhopisov prídu až po sprísnení hospodárskeho dohľadu.

„Nielen Nemecko je proti eurobondom, nie je to o šestnástich proti jednému, no Nemci budú eurobondy skúmať najtvrdšie,“ povedal pre EurActiv nemenovaný diplomat. Na návrh zatiaľ negatívne reagovalo Fínsko Fínsko vstúpilo do EÚ pomerne neskoro - počas studenej vojny mu jeho pozícia "medzi dvoma blokmi" neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe. viac na www.EuropskaUnia.sk »a Rakúsko Neskorý vstup do EÚ bol výsledkom špecifického postavenia krajiny počas druhej svetovej vojny. Na základe dohody veľmocí, ktoré Rakúsko okupovali v rokoch 1945-55, bolo nezávislé Rakúsko vyhlásené za "trvalo neutrálne". viac na www.EuropskaUnia.sk » Rakúska ministerka financií Maria Fekterová tvrdí, že vydávanie by poškodilo úverovú dôveryhodnosť krajiny. Euroobligácie by časť finančnej záťaže rizikových štátov preniesli na stabilnejšie a výnosy rakúskych dlhopisov by tak podľa nej stúpli na 5 %, čo je o tretinu viac ako v súčasnosti.

Slovenský minister financií Ivan Mikloš nevidí žiadny problém s prísnejším posudzovaním národných rozpočtov, ak budú jasne stanovené pravidlá a sankcie za ich nedodržiavanie. „Ak to budú pravidlá, ktoré budú veľmi prísne a automatické, nemám problém s tým, ak bude obmedzená rozpočtová suverenita krajiny. V tomto zmysle užšiu koordináciu a nové pravidlá plne podporujem," reagoval na najnovšie návrhy Komisie.

Pokiaľ ide o diskusiu o nejakej forme spoločných dlhopisov eurozóny, vie si ju predstaviť len v spojení s ďalšími systémovými opatreniami. "Eurobondy, ako boli pôvodne navrhované, bolo by to zlé riešenie. Všetci by si požičiavali za jednotnú sadzbu, čo je podpora nezodpovednosti. Ak by to bolo spojené s ďalšími systémovými opatreniami, tak potom z hľadiska akútnosti situácie si viem predstaviť debatu aj o tom," dodal Mikloš.

(EurActiv/TASR)

Pozície:

Olli Rehn Komisár pre rozširovanie (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk » komisár pre menové záležitosti: „Neexistuje jediné riešenie, ktoré nás vyvedie z krízy. Miesto toho musíme pracovať na všetkých frontoch. Rozhodnutia prijaté na summite eurozóny 26. a 27. októbra robia presne to, a preto sú v procese implementácie.“

Predseda Aliancie liberálnych demokratov (ALDE) Európskeho parlamentu (EP) Guy Verhofstadt privítal nový balíček opatrení na posilnenie ekonomického riadenia. "Európska komisia má právo prejaviť svoju vodcovskú úlohu v tejto oblasti aj napriek odmietavým stanoviskám niektorých členských štátov. Ak chceme, aby sa Eurozóna Výraz eurózona označuje skupinu 12 členských štátov Európskej únie ktoré zaviedli 1 januára 2002 spoločnú menu euro. Eurózóna pokrýva v súčasnosti 307 miliónov obyvateľov.viac na www.EuropskaUnia.sk »stala odolnejšou proti budúcim krízam, budeme musieť pokračovať v budovaní hlbšej ekonomickej a fiškálnej únie," uviedol Verhofstadt.