Juncker v rozhovore pre slovinský denník Delo uviedol, vytvorenie záchranného mechanizmu EFSF (Európsky finančný stabilizačný nástroj) upokojil trhy a okrem toho prezradil, že je proti zmene pravidiel pre eurozónu, ktoré by umožnili vylúčenie niektorého z jej členov. Reagoval aj na stanovisko Slovenska voči pôžičke Grécku. 

„Myslím si, že Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »bude mať silné dôvody, aby prehodnotilo spoluprácu v rámci balíčka pre Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »“ tvrdí Juncker. Viac nešpecifikoval. „Ak by sa Slovensko nakoniec rozhodlo nespolupracovať pri pomoci Grécku, mechanizmus predpokladá, že ostatné členské štáty môžu poskytnúť jeho podiel,“ dodal.

O slovenskej pôžičke Grécku má rozhodnúť Národná rada SR. Vláda jej však odporučila, aby ju neschválila. Takzvanému ochrannému valu po niekoľkotýždňovom odpore nakoniec dala zelenú. Juncker odblokovanie mechanizmu uvítal a zdôraznil, že konečne sa trhy upokojili natoľko, že sa zasa správajú normálne.

Okrem toho vyhlásil, že je zásadne proti zmenám pravidiel pre členov eurozóny, ktoré by umožnili vylučovanie krajiny neplniacej pravidlá. „Ak by sme zmenili Lisabonskú zmluvu tak, že by sme mali systém, ktorý umožňuje vylúčenie alebo vystúpenie z eurozóny, zaviedli by sme element konštantnej nestability. Takmer každý mesiac by sme čelili špekuláciám o tom, koho by mohli vylúčiť alebo kto by mohol vystúpiť,“ vysvetlil.

Členské štáty vyzval, aby znížili svoje verejné dlhy a deficit spôsobom, ktorý neublíži ekonomickej obnove. „Konsolidácia európskych verejných financií nie je možnosťou, je nevyhnutnosťou. Ak deficity a verejné dlhy ostanú vysoké, rast v Európe nenastane. Musíme odstrániť fiškálne impulzy z ekonomického toku od roku 2011. Verím, že štáty, ktoré zavádzajú úsporné opatrenia, neobmedzia hospodársku obnovu,“ dodal.

Podľa jeho slov nevidí dôvod prečo by ratingové agentúry mali znížiť rating Portugalsku a Grécku, keď obe krajiny zaviedli vážne a dôveryhodné programy konsolidácie verejných financií.

Okrem toho podľa názoru gréckeho ministra financií Jorgosa Papaconstantinua Grécko získa aj druhú tranžu pôžičky od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu, keďže splnilo všetky podmienky stanovené inštitúciami. Zástupcovia EÚ, MMF a Európskej centrálnej banky (ECB) dnes prehodnotia plnenie pravidiel, ku ktorým sa krajina zaviazala po požiadaní o pomc.

„Uvoľnenie druhej tranže pôžičky závisí od toho, či sme splnili podmienky, ktoré sme mali splniť do 30. júna," povedal Papaconstantinu pre týždenník Kosmos tu Ependyti. "Tieto podmienky sme však splnili a navyše sme prijali aj ďalšie úsporné opatrenia v podobe dôchodkovej reformy," dodal minister. Uvoľneniu tranže by tak nemalo nič stáť v ceste.

(EurActiv/Reuters)