Islandská vláda sa pred dvoma mesiacmi dohodla s Britániou a Holandskom, že nahradí takmer 4 miliardy eur, ktoré v skrachovaných ostrovných bankách stratili občania oboch krajín. Parlament by mal tento týždeň schváliť príslušnú legislatívu, pripojí k nej však viacero podmienok, ktoré môžu proces skomplikovať.

Schválenie zákona je považované za podmienku toho, aby do ekonomiky zničenej krízou pritiekli ďalšie miliardy zahraničnej pomoci. Ostrovu by tiež pomohlo v rokovaniach o vstupe do EÚ.

Rokovania o legislatíve v parlamente takmer rozbili krehkú vládnu koalíciu a tým ohrozili snahy o hospodársku obnovu. Nakoniec ju schváli štyri z piatich strán, pripojili k nim však podmienky. Platby do Británie nebudú môcť prekročiť 4% rastu HDP nad úroveň z roku 2008, v prípade Holandska je limit stanovený na 2%. Island Počas studenej vojny bol Island strategickým vojenským oporným bodom pre Spojené štáty. Krajina nemá vlastné ozbrojené sily. Pre ekonomiku je stále dôležitý rybolov, krajina je známa aj širokým využívaním geotermálnej energie. viac na www.EuropskaUnia.sk »si tiež necháva otvorenú možnosť právneho preskúmania, či môžu obe krajiny získať peniaze na základe európskych bankových pravidiel.

Island by tak v priebehu 15 rokov Británii zaplatil 2,3 miliardy libier a Holandsku 1,2 miliardy eur, so sedemročným odkladom. Peniaze by nahradili kompenzácie, ktoré obe vlády poskytli asi 300 000 svojich občanov, ktorí prišli o úspory po krachu islandskej „Landsbanki“.

Britská a holandská vláda sa budú musieť rozhodnúť, či akceptujú dohodu s pripojenými podmienkami. Na Islande však nie je myšlienka nahrádzania strát cudzincom veľmi populárna. Cez víkend protestovali proti legislatíve na uliciach Reykjavíku tisícky ľudí. Tvrdia, že krajina si takto na seba berie dlhy, ktoré si nemôže dovoliť, a obyčajní ľudia musia platiť za chyby finančnej elity. Vláda však dúfa, že takto obnoví dôveru v islandský daňový systém.