Rating neznížili len Grécku (BB+), ale tiež Portugalsku (o dva stupne na A-) a Španielsku (o jeden stupeň na AA). Včera sa najprv zdalo, že sa kapitálové trhy stabilizujú, no len dovtedy, kým neoznámil zníženie španielskeho ratingu. Táto správa poslala akciové indexy a hodnotu eura opäť ku dnu.

Prevláda skepsa

„Šance na grécky krach sa nezvyšujú každým dňom, ale každou hodinou. Pokiaľ Medzinárodný menový fond a európske vlády rýchlo neposkytnú pomoc, trhy pôjdu závratnou rýchlosťou dole,“ tvrdí ekonóm Koen De Leus z KBC Securities. Člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky Juergen Stark zasa varoval, že sa situácia môže vyvinúť na celoeurópsku fiškálnu krízu.

„Súčasný trend v rozpočtovej politike jednoducho nie je udržateľný. Bremeno je teraz na jednotlivých vládach. Musia zaistiť, aby sa kríza, ktorá ovplyvnila najprv finančný sektor a následne reálnu ekonomiku, nepretransformovala na celoeurópske problémy so splácaním vládnych dlhov,“ tvrdí Stark. Podľa neho si záchrana Grécka vyžiada oveľa prísnejšiu fiškálnu konsolidáciu než s akou počítajú súčasné plány.

Francúzska ministerka hospodárstva Christine Lagardová viac-menej vylúčila, že by sa grécka nákaza mohla rozšíriť aj do zvyšku eurozóny. „Situácia v Portugalsku je oproti Grécku odlišná. Úroveň dlhu je síce dôležitá, no kľúčové je tiež to, že Portugalci nikdy neklamali o stave svojich verejných financií,“ vysvetlila.

Koľko treba?

Podľa súčasnej dohody by Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »malo v priebehu najbližších mesiacov dostať od štátov eurozóny 30 miliárd eur a ďalších asi 15 miliárd pridá Medzinárodný menový fond. Atény i Európska komisia potvrdili, že prvá časť pomoci musí prísť pred 19. májom, kedy má Grécko refinancovať dlhopis v hodnote 8,5 miliardy eur.

S tým, ako sa tlak finančných trhov na Grécko zvyšuje však dochádza tiež k prehodnocovaniu čiastky, ktoré budú Atény potrebovať od medzinárodného spoločenstva. Denník Financial Times napríklad informoval, že MMF zvažuje navýšenie svojho príspevku z 10 na 25 miliárd eur. Celková čiastka potrebná na financovanie niekoľkoročného plánu by sa podľa posledných odhadov mohla vyšplhať až na 135 miliárd eur.

Zaostrené na Merkelovú

Všetky triumfy teraz v rukách drží nemecká vláda kancelárky Angely Merkelovej, ktorá sa s pomocou neponáhľa pre riziko porážky v nadchádzajúcich regionálnych voľbách. Merkelovej postoj sa však nepáči Európskej centrálnej banke ani Medzinárodnému menovému fondu. Šéfovia týchto inštitúcií Jean-Claude triche a Dominique Strauss-Kahn preto včera rokovali záchrane Grécka priamo s nemeckou kancelárkou. Rozhovory však konkrétny výsledok nepriniesli a nervozita na trhoch ďalej stúpa.

Merkelová po stretnutí vyhlásila, že pre Grécko treba nájsť dlhodobé riešenie a nie len „krátkodobú záplatu“ a že „rokovania sú na dobrej ceste“. Z radov kresťanských demokratov Angely Merkelovej sa však ozývajú hlasy, že by investori mali zľaviť zo splátok gréckych dlhov. To by však bol prvý krok k riadenému bankrotu Grécka.

Ohrozené Slovensko?

Agentúra ČTK vo svojej správe uviedla, že niektoré slovenské dôchodcovské správcovské spoločnosti (DSS) investovali aj do gréckych cenných papierov, podľa Národnej banky Slovenska nejde však o výrazné objemy financií.

(EurActiv/Reuters)