Ešte v marci Guy Verhofstadt, líder skupiny Aliancie liberálov a demokratov pre Európu (ALDE) v Európskom parlamente, varoval, že politický postoj „žiadna pomoc Grécku“ sa šíri po Európe a spôsobuje nemalé problémy.

„Je to naozaj veľká hrozba, pretože to vytvorilo anti-európsky stav mysle medzi mnohými Európanmi v niekoľkých členských štátoch. Nikdy predtým sme tu nemali taký zničujúci vplyv na cítenie ľudí k Európe, ako máme teraz“, povedal v marci novinárom Verhofstadt.

V tlačovom vyhlásení označil Verhofstadt Merkelovej nedostatok solidarity ako „šokujúci“.

Počiatočná pozícia Angely Merkelovej ku gréckej pôžičke našla v Európe nemalú odozvu. Svoju úlohu zohrali skreslené informácie, ktoré šírili politici i médiá.

Na Slovensku, ktoré je v eurozóne stále nováčikom, dosluhujúca vláda rozhodla o odložení hlasovania o bilaterálnej pôžičke na obdobie po junových voľbách. Ešte pred májovým summitom premiér Robert Fico vyhlásil, že Grékom neverí a najprv musia preukázať ozajstné odhodlanie škrtať.

Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »sa vtedy snažila presvedčiť investorov, že multimiliardová pôžička odobrená začiatkom mája sa bude realizovať aj bez schválenia každým individuálnym štátom.

Väčšina slovenských médií informovala, že každý slovenský občan „dá“ Grékom 150 eur, o škandalózne vysokých gréckych sociálnych dávkach a o tom, že Gréci odchádzajú do dôchodku v 53. roku života.

Líderka opozičnej SDKÚ-DS Iveta Radičová, ktorej strana vystúpila proti pomoci eurozóny Aténam, dokonca označila blížiace sa voľby do NR SR za „referendum o Grécku“.

Zámienka na upratovanie

V maďarsku grécka kríza poslúžila Fideszu, ktorý absolútne vyhral aprílové voľby, nahradiť guvernéra národnej banky. Viktor Orbán si vyžiadal rezignáciu László Simora.

„Pomalá reakcia Grécka ukazuje, ako veľmi sú (v súčasnej ekonomickej situácii) potrebné práve rýchle reakcie, preto budeme prijímať okamžité kroky“, povedal Orbán.  

Bývalá maďarská socialistická vláda, ktorá začala rokovania o pomoci Grécku, záchranný balík pre Atény podporovala. Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »samo dostalo v od EÚ finančnú injekciu. Pôžička, ktorú z EÚ dostala Budapešť dosiahla výšku 20 miliárd eur, z ktorých 6,5 išlo z európskeho rozpočtu. Pôžička Grécku je 110 miliárd eur.

Stereotypy

V Bulharsku sa premiér Bojko Borissov tiež uchýli k niektorým ostrejším vyjadreniam na margo južného suseda. Okrem toho, že Aténam poradil zvýšiť DPH, v miestnom rádiu Darik premiér uviedol: „Veľkarát som povedal, že ak je v rodine niekto, kto príliš veľa míňa, alebo nepracuje, alebo chodí do kasína, je to pre rodinu zlé. To isté platí aj pre krajinu.“

„Kto má problémy? Krajiny, kde majú zvyk žiť pohodlný život, oslavovať a mať založené ruky, mať siesty a potom o 10. večer vyraziť na nočný život. To sú krajiny, ktoré majú problémy s krízou“, komentoval situáciu Borissov.

Voľby

Grécka kríza mala značný vplyv aj na prevolebné dianie v Českej republike. Všetky strany, s výnimkou komunistov, sú odhodlané dostať deficit verejných financií pod 3 % hranicu do roku 2013, čo je sľub ktorý Praha dala Európskej komisii.

Veľa sa v ČR diskutuje o európskom dohľade nad národnými rozpočtami, väčšina ľudí má pocit, že pre takúto centrálnu fiškálnu koordináciu nie je dôvod.

„Je to nebezpečný návrh, ktorý sa prieči demokratickým princípom. Národné rozpočty by mali byť schválené volenými zástupcami, nie úradníkmi v Bruseli“, povedal Alexandr Vondra, senátor za ODS v Českom rozhlase.

Sociálnym demokratom, ktorí vedú v predvolebných prieskumoch, sa tento návrh celkom pozdáva, pričom upozorňujú, že úloha Európskej komisie bude iba poradná.

„Brusel nebude národné rozpočty schvaľovať. To zostane v právomoci národných parlamentov. Bude to konzultácia s cieľom vyhnúť sa správaniu, ktoré sme videli v Grécku", povedal v reakcii na Vondru Ľubomír Zaorálek z ČSSD.

Extrémisti

Grécka téma povzbudila aj extrémistické a nacionalistické strany naprieč Európou. Jean-Marie Le Pen z francúzskej xenofóbnej strany Národný Front odmieta akékoľvek finančné prevody z Francúzska Grécku, pretože, ako tvrdí, Gréci to nikdy nebudú schopní splatiť. Gréci by mali byť podľa neho byť za „fiškálnu laxnosť“ potrestaní.

Vo Fínsku zase predseda krajne pravicovej strany Skutoční Fíni Timo Soini vyhlásil, že celá južná Európa by mala byť vylúčená z Európskej menovej únie.

Fínsky minister zahraničia reagoval v opačnom duchu. Bývalý europoslanec Alexander Stubb hovorí o „vnútornej kríze západného sveta“. „Som znepokojený. Krčmovú politiku a populizmus sú cítiť všade vo vzduchu.“

Finančná pomoc Aténam bola vo fínskom parlamente schválená po 12 hodinovej horúčkovitej diskusii pomerom hlasov 108 k 63.