Obavy z odchodu Grécka z eurozóny každým dňom rastú. Podľa niektorých odhadov by však nemuselo byť jediné, ktoré by sa spoločnej meny muselo vzdať.

Výskumná spoločnosť Ipsos teda urobila prieskum v krajinách, ktoré hrajú kľúčovú rolu v dlhovej kríze. Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Nemecko v hľadaní jej riešení a Grécko, Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk »a Španielsko ako jej hlavné obete.

Za vypísanie referenda o zotrvaní ich krajiny v eurozóne by hlasovalo 61 % opýtaných. Ak by sa konalo už zajtra šiesti z desiatich opýtaných by odpovedali, že chcú, aby euro ostalo ich národnou menou. Nie, by uviedlo 38 %.

Pri pohľade na výsledky podľa jednotlivých krajín najväčšiu podporu euru vyslovili Gréci. Viac ako tri štvrtiny (78 %) rozhodnutých by hlasovalo za zachovanie eura a 22 % by sa ho chcelo vzdať.

Za Grékmi sa umiestnili Francúzi, z ktorých by zachovanie eura potvrdilo 72 % rozhodnutých účastníkov prípadného referenda. Za jeho opustenie by hlasovalo 28 % opýtaných. Euro ako národnú menu by podporili aj takmer dve tretiny Španielov.

Tesnú podporu však vyjadrili Nemci a Taliani. Áno by v prípade oboch krajín uviedlo 57 % účastníkov prípadného referenda.

„Bez ohľadu na otrasy a diskusie, ktoré prebiehajú v týchto kľúčových krajinách, to teraz vyzerá tak, že ľudia chcú ostať pri eure. Myslím si, že to vysiela pozitívny signál o eure samotnom. Ľudia ho nechcú opustiť, aspoň teraz nie,“ reagoval pre Reuters John Wright zo spoločnosti Ipsos.

Budúcnosťou Grécka v eurozóne sa tento týždeň zaoberali aj európski lídri počas summitu v Bruseli. Prijali politické stanovisko, v ktorom vyslovili želanie, aby krajina ostala súčasťou eurozóny.

Podmienkou však je rešpektovanie záväzkov a implementácia programu. Rozhodnutie, či Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »zostane v eurozóne, je teda v rukách novej vlády, ktorá vzíde z volieb 17. júna.

Infografika: Čo môže spôsobiť default Grécka