Cieľom gréckych úspor sa stali verejní činitelia, bohatí a cirkev. Nový úsporný plán by mal zabezpečiť 4,8 miliardy eur a európsku pomoc pri splácaní dlhov.

Trhy iniciatívu gréckej vlády uvítali a vytvorili vhodné podmienky pre kľúčovú európsku podporu, na ktorú podľa analytikov Gréci dlho čakať nebudú. No nemecká kancelárka Angela Merkelová stále odmieta poskytovanie akejkoľvek finančnej pomoci.

Premiér George Papandreou poznamenal, že bolestivým škrtom, ktoré vyvolali protesty odborov, sa nedalo vyhnúť pri záchrane krajiny a teraz je už všetko v rukách Únie. "Oprávnene teraz očakávame solidaritu zo strany EÚ," uviedol premiér počas televízneho rozhovoru s gréckym prezidentom Karolosom Papouliasom. „Európska zodpovednosť má historické korene.“

Aká pomoc?

Európske vlády môžu ponúknuť viacero foriem pomoci. Najpravdepodobnejšie sú garančné schémy, alebo vytvorenie záchranného fondu. O konkrétnych krokoch však politici zaryto mlčia.

Medzitým Medzinárodný menový fond uvítal Grécke snahy. „Vláda dala dokopy veľmi silný fiškálny balík na rok 2010. Implementácia fiškálneho programu bude kľúčovým krokom vpred v dlhoročnom procese,“ uviedla hovorkyňa MMF Caroline Atkinsonová.

Fond okrem toho Grékov vyzval k vyvinutiu a implementácii reforiem zameraných na podporu produkcie a rastu. „Sme pripravení podporovať implementáciu takéhoto plánu a krajine ponúkame technickú podporu v týchto záležitostiach,“ dodala Atkinsonová.

Premiér Papandreou však tvrdí, že MMF je pre Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »riešením v krajnej núdzi – ak európski partneri nedokážu poskytnúť praktickú podporu aj napriek škrtom vo výdavkoch.

(EurActiv/Reuters)