Pozadie:

Finančná kríza odhalila potrebu prísnejšieho európskeho dohľadu nad finančnými inštitúciami, ktoré kontrolujú najmä národné autority, a to i napriek tomu, že sú čoraz viac zapojené do cezhraničných aktivít. Podľa údajov Európskej komisie je v Európe viac ako osem tisíc bánk, no dve tretiny ich aktív sú v rukách okolo štyridsiatich medzinárodných inštitúcií.

Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »v októbri 2008 vytvorila expertnú skupinu, ktorej úlohou bolo skúmať a navrhnúť reformné opatrenia vo finančnej supervízii. Panel viedol Jacques de Larosière, bývalý výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu. Svoju správu prezentoval vo februári 2009.

Následne v máji Komisia plne podporila návrhy skupiny, pričom predstavila svoj koncept založený na zvýšení právomocí Európskej centrálnej banky pri makrodohľade na prevenciu systémového rizika a podporu spolupráce na národnej úrovni pri mikrodohľade medzinárodných finančných skupín (EurActiv 28/05/09).

Lídri po zložitých vyjednávaniach na júnovom summite podporili návrhy Komisie (EurActiv 19/06/09). Nedospeli však k žiadnemu záveru v otázkach zdieľania nákladov v prípade zlyhania medzinárodných skupín.

Otázky:

Predstavitelia popredných európskych bánk a hráčov vo finančnom sektore v spoločnej žiadosti vyzývajú k podpore medzinárodných finančných skupín v prípade zlyhania. Výzva prichádza v období, keď Európska komisia pripravuje detailné pravidlá pre európsky finančný dohľad. Návrh novej legislatívy je očakávaný na jeseň.

Pod apel finančného sektora sa podpísali - Európska banková federácia (EBF), Európska federácia pre zabezpečenie dôchodkov (EFRP), Európska asociácia fondov private equity a rizikového kapitálu (EVCA), Federácia európskych účtovníkov (FEE), Federácia európskych búrz (FESE) a podnikateľská lobingová organizácia BusinessEurope.

Zdôrazňujú v ňom, že „na podporu efektívnosti medzinárodného dohľadu a budovanie dôvery medzi supervízormi, bude potrebné pokročiť v spoločných kritériách rýchlej medzinárodnej intervencie a zdieľania nákladov v prípade krízy a situáciách veriteľa poslednej inštancie“.

Aj keď sa európski lídri dohodli na základných princípoch kontroly na makro a mikro úrovni, v prípade záchrany medzinárodných bánk a poisťovní nedospeli k žiadnemu konkrétnemu záveru.

Minulú jeseň sa finančný gigant Fortis pre toxické aktíva dostal do nelichotivej situácie. Skupina potrebovala obrovskú finančnú injekciu z verejných zdrojov, ktoré garantovali vlády Belgicka, Holandska a Luxemburska. Štátna pomoc Štátna pomoc znamená pôsobenie verejnej inštitúcie (národnej, regionálnej alebo miestnej), s použitím verejných zdrojov s cieľom podporovať určitý druh podnikania alebo výrobu určitého tovaru. viac na www.EuropskaUnia.sk »účinkovala, skupinu rozdelili a čiastočne predali francúzskej BNP Paribas. Miesto transparentného a jasného priebehu však bolo výsledkom handrkovanie medzi suverénnymi štátmi. Mali však šťastie, že pri záchrane medzinárodnej  skupiny zastávali podobné princípy a snažili sa obhájiť podobné záujmy.

V prípade iných bánk operujúcich v krajinách EÚ s rôznymi agendami však už pozitívny výsledok nemusí byť zaručený, čo pre investorov a stabilitu európskeho finančného trhu predstavuje riziko. Práve toto riziko je dôvodom, prečo chce finančný sektor prekonať národné záujmy.

Problémy však stále zostávajú najmä v otázke, kto by mal za čo platiť a samotný sektor pripúšťa, že „rešpektovanie národnej fiškálnej zodpovednosti“ je princípom, na ktorý sa nesmie útočiť.