Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk »zvolali na 1. marca České Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Európska komisia ako mimoriadne neformálne stretnutie, na ktorom sa malo diskutovať o ekonomickej kríze a hrozbe protekcionizmu. Praha tak reagovala najmä na francúzsky záchranný plán pre automobilky, ktorý vyvolal obavy vo viacerých členských krajinách.

Žiaden špeciálny plán pre strednú a východnú Európu

Český premiér Mirek Topolánek, ktorý stojí v súčasnosti na čele Rady, poprel, že by členské krajiny zo strednej a východnej Európy chceli nejaký špeciálny záchranný plán pre región. Podľa neho cítia iba potrebu solidarity, ale aj zdieľanej zodpovednosti. „EÚ nenechá nikoho napospas“, no súčasne bude rešpektovať pravidlá jednotného európskeho trhu.

EÚ tak odmietla návrh maďarského premiéra Gyurcsánya, aby bol vytvorený fond so 160-190 miliardami eur, ktorý by poskytol likviditu na reštrukturalizáciu dlhu v strednej a východnej Európe. Podľa viacerých analytikov prechádza región najhoršou krízou od konca druhej svetovej vojny.

„Je jasné, že situácia v krajinách strednej a východnej Európy sa líši prípad od prípadu. Nemá absolútne žiaden zmysel robiť všeobecné závery“, vyhlásila nemecká kancelárka Angela Merkel.

Podobne sa vyslovili aj viacerí lídri z regiónu, vrátane slovenského premiéra Roberta Fica. Poľský minister európskych záležitostí Mikolaj Dowgielewicz zas povedal: „Pokiaľ ide o akékoľvek špeciálne plány pre strednú a východnú Európu, nepotrebujeme tie plány.“ Pomoc by sa podľa neho mala orientovať podľa reálnych podmienok a netreba sa pokúšať „postaviť novú bariéru či nový múr medzi novými a starými členskými krajinami“.

Spoločný prístup

Na stretnutí sa lídri zhodli, že Európa môže čeliť finančnej a hospodárskej kríze spoločne, koordinovaným spôsobom, v rámci jednotného trhu a Európskej menovej únie (EMU). Podľa premiéra Fica je hlavným odkazom summitu dôvera v spoločné riešenia.

EÚ si bude pozornejšie všímať finančný a hospodársky vývoj vo všetkých členských krajinách, tvrdí predseda Komisie José Manuel Barroso Predseda Európskej komisie (2004-2009)viac na www.EuropskaUnia.sk » „Budeme robiť viac, ale prípad od prípadu“, podľa individuálnych podmienok.

Žiaden zrýchlený vstup do eurozóny

Európski lídri nediskutovali detailne o ďalšom návrhu maďarského premiéra, aby sa uľahčili kritériá vstupu do eurozóny. Obmedzili sa na konštatovanie, že členovia, ktorí chcú spoločnú menu prijať, musia splniť stanovené podmienky. Gyurcsány navrhoval skrátenie dvojročného obdobia, počas ktorého musí kandidát ostať v pásme ERM-II.

Predseda Komisie Barroso priznal, že euro je vnímané ako „ochranný faktor“. Rozhodnutie o zvolaní mimoriadneho summitu o eurozóne je však podľa neho na členských krajinách, jeho konanie v najbližšom čase neočakáva.

„Omnoho dôležitejšie je, aby sme vymazali verejný obraz, že sa už v EÚ neukazuje solidarita“, podčiarkla nemecká kancelárka. „Za žiadnych okolností neoslabíme Pakt stability a rastu ani kritériá eura.“

Poľský minister Dowgielewicz však upozornil, že pravidlá porušujú aj sami členovia eurozóny. „Nechceme žiadne špeciálne podmienky pre Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » No v eurozóne sú krajiny, ktoré, jemne povedané, v skutočnosti kritériá eurozóny nespĺňajú.“

Medzinárodné finančné inštitúcie sľúbili 24,5 miliardy eur

Veľké medzinárodné finančné inštitúcie Európska investičná banka Európska investičná banka bola založená v roku 1958 ako dlhodobá úverová banka EÚ. Jej hlavnou úlohou je prispievať k integrácii, vyrovnanému vývoju a hospodárskej a sociálnej súdržnosti členských krajín. viac na www.EuropskaUnia.sk » Európska banka pre obnovu a rozvoj, Svetová banka) ohlásili v piatok spoločný akčný plán na pomoc bankovému sektoru vo východnej Európe. Pôjde o 24,5 miliardy eur v období 2009-2010.

Európska banka pre obnovu a rozvoj poskytne v najbližších dvoch rokoch až 6 miliárd eur vo forme „investičného kapitálu a kapitálových podporných nástrojov na zabezpečenie, aby boli jej klienti adekvátne kapitalizovaní“. Dôraz bude kladený na „dlhodobé úverové financie na podporu pôžičiek pre reálnu ekonomiku, najmä sektor malých a stredných podnikov“.

Európska investičná banka vyčlenila pre banky strednej, východnej a juhovýchodnej Európy 5,7 miliardy eur z úverových nástrojov pre malé a stredné podniky. Ďalších 11 miliárd by malo prísť v období 2009-2010 ako súčasť záchranného balíka, schváleného lídrami EÚ na summite v decembri. Koncom apríla môže byť schválená dodatočná podpora 2,8 miliardy eur.

Skupina Svetovej banky chce navrhnúť bankovému sektoru v regióne do 7,5 miliardy eur ako podporu pre pôžičky a garancie.

Pozície

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy bol medzi tými, ktorí odmietli špeciálny plán pre región. „Existuje riziko nového rozdelenia Európy.“ Na summite však podľa neho prevládol duch „solidarity a zodpovednosti“, východoeurópske krajiny dostanú pomoc, ktorú budú potrebovať, no budú musieť rešpektovať rozpočtové pravidlá.

Podľa slovenského premiéra Roberta Fica je nesprávne vytvárať obraz o „problematickom regióne“, keďže situácia sa v rôznych krajinách líši. Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »nemá podľa Fica problémy s bankovým sektorom, pozitívnejší je aj vývoj nezamestnanosti. Návrh maďarského premiéra na spoločný záchranný balík odmietol. „Ak má krajina v tomto regióne problémy, poďme ich všetci spoločne riešiť. Ale nevytvárajme obraz, že všetci majú rovnaké problémy a všetci potrebujú rovnakým spôsobom pomoc, a že to je tak, že východoeurópske krajiny nezvládajú krízu, kým niekto iný to zvláda.“ Podľa premiéra sú na tom niektoré štáty „starej Európy“ horšie, ako niektoré krajiny v našom regióne, pričom výslovne menoval Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk »

Premiér tiež vyhlásil, že aj napriek boju proti kríze a potrebe garantovať silné sociálne programy je dôležité robiť všetko preto, aby sme udržali deficit na primeranej úrovni a Slovensko sa nedostalo do procedúry nadmerného deficitu (viac ako 3% HDP).

Litovský premiér Andrius Kubilius vyhlásil, že Európska centrálna banka Európska centrálna banka je bankou pre jednotnú európsku menu - euro. Jej úlohou je udržiavať nákupnú hodnotu eura a tak prispievať k cenovej stabilite v eurozóne.viac na www.EuropskaUnia.sk »má rozšíriť úverové nástroje pre krajiny mimo eurozóny. V reakcii na myšlienku zrýchleného prístupu k spoločnej mene povedal, že Litva Litva je postkomunistickou pobaltskou krajinou, ktorej sa podarilo vstúpiť do EÚ spolu s ďalšími deviatimi krajinami v zatiaľ najväčšej vlne rozširovania v histórii Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »chce pristúpiť tak rýchlo, ako to bude možné.

Diplomatické zdroje z Litvy pre EurActiv povedali, že Litva verí vo vstup už  roku 2011, ak nie skôr. Hlavnou bariérou bola vysoká miera inflácie, no finančná kríza toto riziko nepriamo potlačila. Litovská mena Lita je už pripútaná k euru a krajina už aj navrhla dizajn svojich euromincí

Írsky premiér Brian Cowen nekomentoval správy z médií, podľa ktorých nemeckí diplomati hovoria o možnosti, že Írsko bude potrebovať pomoc EÚ.

Podľa neho má Írsko silné výsledky a je v lepšej pozícii, než viaceré iné krajiny. Rýchlo klesajúce daňové príjmy však zvýšili deficit. „Európskej komisii sme predložili plán stabilizácie hospodárstva do roku 2013, a realizácie všetkých potrebných krokov v rámci usmernení Paktu stability a rastu. A oni ho akceptovali.“

Bulharský premiér Sergej Stanišev poprel, že by sa niektoré krajiny chceli vybrať k euru „skratkou“: „Bulharsko žiada rýchlejšie pristúpenie, nie skratku k eurozóne.“ Sofia splnila štyri z piatich prístupových kritérií, ostáva už len inflácia (v súčasnosti 7,2%).