Po živej utorňajšej diskusii v Európskom parlamente sa Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk »zhodli, že Únia reagovala príliš pomaly na krízu spôsobenú výbuchom sopky Eyjafjallajökull. Údajne ukázala, že Európa musí urgentne rozvinúť aj iné formy dopravy.

Mrak popola zablokoval leteckú dopravu v Európe. Cestujúci musia hľadať alternatívne spôsoby – napríklad autobusy, či vlaky.

„Členské krajiny by sa mali konečne poučiť z toho, čo sa stalo“, vyhlásil stredo-pravý poslanec Marian-Jean Marinescu, člen Výboru EP pre dopravu.

„Modernizácia našej železničnej dopravy je prioritou. Veľa o tom hovoríme, ale to k ničomu nevedie. V súčasnosti si v Európe nemôžete kúpiť vlakový lístok, s ktorým by ste mohli civilizovane cestovať zo severu na juh Európy.“

Zlá úroveň služieb

Železniční cestujúci sa často sťažujú, že pri ceste medzi viacerými krajinami si musia kupovať osobitný lístok na každej zastávke. Informácie o medzinárodných spojeniach sa ťažko hľadajú a často odrádza aj cena lístkov.

Zlé bývajú aj podmienky vo vlakoch. Rakúsky socialista Hannes Swoboda, ktorý nedávno cestoval vlakom medzi Belehradom, Viedňou a Štrasburgom, označil podmienky vo vlakoch za „dosť zlé“.

„Toalety vo vlakoch boli úplne zablokované, pretože vo vlaku ich využívalo tak veľa ľudí. Chodbičky boli plné sediacich ľudí, pretože nebolo dosť sedadiel. Môžem vás ubezpečiť, že to bola riadna katastrofa.“

Predseda Parlamentu sľubuje činy

Predseda EP Jerzy Buzek v písomnom vyhlásení konštatuje, že sú potrebné konkrétne kroky na rozvoj železničnej siete. „Táto kríza nám pripomenula, aké potrebné je z dlhodobého hľadiska investovať do všetkých foriem dopravy.“

„Za posledných pár dní sme zažili, čo to znamená byť zaseknutý niekde na letisku, prinútený hľadať alternatívne formy dopravy. Iné formy dopravy nie sú vždy vhodné pre dlhé cesty či krízové prípady.“

EÚ sa snaží otvoriť domáce železničné siete väčšej súťaži už od roku 2001. Tento rok predstavila legislatívu, ktorá má tomu napomôcť. Problémy však spôsobujú prieťahy zo strany niektorých členských krajín.

Podľa Komisie niektoré krajiny stále nevytvorili rovnaké podmienky, napríklad v prístupe k infraštruktúre, či stanovovaní cien.

Minulý rok obvinila Komisia niektorých členov, že sa v kríze posúvajú smerom k protekcionizmu, žiadajú výnimky z existujúcich pravidiel, i diskutovanej legislatívy.

„Liberalizácia medzinárodných služieb nastala začiatkom tohto roku a čoskoro by sme mali vidieť výsledky“, tvrdí Libor Lochman, zástupca výkonného riaditeľa Spoločenstva európskych železničných a infraštruktúrnych spoločností.

Pasažieri začali podľa neho nedávno využívať vysokorýchlostné spojenie medzi Bruselom a Frankfurtom a medzi Parížom a Frankfurtom, a tunel spájajúci kontinent a Britániu bude čoskoro otvorený konkurencii.

„V najbližších piatich či desiatich rokoch budeme svedkami rozšírenia vysokorýchlostných spojení vo Francúzsku, Taliansku, Španielsku a Británii, krátko na to budú nasledovať medzinárodné služby.“

„No ďalší nárast medzinárodných vysokorýchlostných služieb bude závisieť od dostupnosti vysokorýchlostných tratí. Konštrukcia novej infraštruktúry je silno závislá od financovania, a to sú väčšinou rozhodnutia členských krajín.“

(EurActiv podľa Reuters)