Aj keď finančná a hospodárska kríza pomaly doznievajú, Eurozóna Výraz eurózona označuje skupinu 12 členských štátov Európskej únie ktoré zaviedli 1 januára 2002 spoločnú menu euro. Eurózóna pokrýva v súčasnosti 307 miliónov obyvateľov.viac na www.EuropskaUnia.sk »bude aj v roku 2010 odolávať vážnym výzvam. Okrem sociálnych problémov pre rastúcu nezamestnanosť čelia štáty aj hrozbe v podobe vysokých štátnych dlhov. Vlády v snahe čo najviac zmierniť dôsledky krízy zanechali značnú dieru v strope stanovenom v Pakte stability a rastu. 

Podľa odhadov Európskej komisie by priemerný verejný dlh eurozóny mal tento rok dosiahnuť 84 %, čo je 17-percentný nárast v porovnaní s rokom 2007. Pakt stability a rastu Pakt stability a rastu je dohodou, ktorá zaväzuje členské krajiny (primárne členov eurozóny) dodržiavať rozpočtú disciplínu.viac na www.EuropskaUnia.sk »však povoľuje maximálne 60 %.

Ako informuje agentúra AFP ratingové agentúry vyzvali všetky krajiny k rýchlej náprave. Pre dlhy však pôžičky zdraželi. To môže mať špirálovitý efekt pokiaľ ide o budúce rozpočty, ktoré ohrozuje aj starnutie populácie, vyžadujúce si čoraz väčšie výdavky na zdravotnú starostlivosť.

Zvyšovaniu daní bráni zasa rastúca nezamestnanosť a neistý rast. Analytici upozorňujú na dôsledky predčasného ukončenia stimulov hoci peniaze investované na podporu hospodárskej aktivity na druhej strane generujú ďalšie problémy.

Dokonca aj Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk » fiškálne najdisciplinovanejšia krajina eurozóny, by tento rok malo zaznamenať dlh na úrovni 78 % HDP. Obavy však spôsobuje najmä Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »s dlhom, ktorý by sa v novom roku mal vyšplhať na 120 % HDP.

Belgický vzor, vhodné riešenie?

Niektoré členské štáty už prijali tvrdé opatrenia -  napríklad Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk »rozhodlo o znížení miezd vo verejnom sektore o 5 až 15 %. Ako informuje agentúra Reuters, podľa analytikov IHS Global Insight by si krajiny eurozóny s prudko rastúcim štátnym dlhom mohli vziať príklad z Belgicka, ktoré s podobnými problémami zápasilo v 90. rokoch minulého storočia. V poslednom období sa žiadnej z krajín dnešnej eurozóny nepodarilo znížiť štátny dlh tak výrazne z tak vysokej hodnoty - zo 134 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 1993 na 114 % v roku 1999 a 84 % v roku 2007.

V roku 1990, keď dlhová kríza krajiny dosiahla najväčšie rozmery, vynakladalo Belgicko Belgicko je jednou z najhustejšie osídlených krajín s najhustejšou cestnou sieťou v Európe. V hlavnom meste Belgicka, Bruseli, sídli väčšina inštitúcií EÚ, ale aj medzinárodné organizácie, napríklad NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » viac na www.EuropskaUnia.sk »len na platby úrokov z dlhov 12 % HDP. Kríza v krajine vypukla v 70-ych rokoch, keď vtedajšie vlády zápasili o budúcnosť dvojjazyčnej krajiny a enormne podporovali s finančnými problémami zápasiaci uhoľný a oceliarsky priemysel. Výsledkom bol prudký rast rozpočtového deficitu. Ani ten, ani otázka štátneho dlhu nepatrila však v tom čase k prioritám belgickej vlády.

"Ako sa rozpočtový deficit objavil, tak zasa zmizne," vyhlásil minister pre štátny rozpočet zo začiatku 80. rokov 20. storočia Guy Mathot. V čase, keď túto pamätnú vetu povedal, dosahoval štátny dlh Belgicka už takmer 100 % HDP a deficit štátneho rozpočtu dvojcifernú hodnotu. Na tej sa udržal od roku 1981 do roku 1986.

Belgické financie a celá ekonomika nabrali úplne nový smer v polovici 90. rokov v rámci "Veľkého plánu". S tým prišli vtedajší predseda vlády Jean-Luc Dehaene a minister financií Herman Van Rompuy, ktorého minulý mesiac zvolili za prvého prezidenta Európskej únie. V rámci tohto plánu belgická vláda zvýšila dane, znížila štátne výdavky, a to urobila ekonomike, ktorá sa práve dostávala z recesie tak, ako sa z nej momentálne dostáva Európa.

Práve stav Grécka pripomína situáciu Belgicka pred viac ako tridsiatimi rokmi. Jeho situáciu však komplikuje fakt, že má na jednej strane menej diverzifikovanú ekonomiku ako svojho času Belgicko, zápasí s rozsiahlymi daňovými únikmi, no najmä je už členom eurozóny. Belgicko sa o vstup vtedy iba snažilo. Brusel preto musel rýchlo prijať potrebné kroky, aby sa krajina do eurozóny dostala. Atény tento tlak už nepociťujú a čo je horšie, môžu sa spoliehať na prípadnú pomoc ďalších členov eurozóny, čo sa Belgicko nemohlo. To znižuje tlak na redukciu štátneho dlhu.

Situáciu podľa ekonómov navyše komplikuje aj samotná Európska únia, ktorá síce tlačí na Atény, aby s dlhom niečo robili, no na druhej strane predstavitelia EÚ ubezpečujú Grécko "o spoločnej zodpovednosti a solidarite". To by Grékom mohlo pomôcť vyhnúť sa najhoršiemu možnému scenáru, ktorým je strata prístupu k dlhovým trhom. Nevýhodou ale je, že ich nič nebude nútiť riešiť finančné problémy štátu tak rýchlo, ako to urobilo Belgicko.

(EurActiv/TASR/Reuters)