„Plány vytvoriť Európsky menový fond by mohli znamenať zmenu Lisabonskej zmluvy,“ uviedla Komisia v stanovisku pre EurActiv. Opačný názor majú európski socialisti, ktorí tvrdia, že menový fond, alebo nimi navrhovaný „správcovský fond“ by si zmeny Zmluvy nevyžadovali. Prípadné úpravy by totiž po skúsenostiach s poslednou ratifikáciou mohli lídrov viesť k tomu, aby fond nepodporili.

Euróspki socialisti tvrdia, že ich paralelný návrh by spĺňal všetky pravidlá Lisabonskej zmluvy. Je založený na nástroji platobnej bilancie, ktorý pomohol krajinám mimo eurozóny vyriešiť ich rozpočtové problémy.

Podľa socialistov by sa mohol oprieť o ustanovenie Zmluvy o pomoci pre každý členský štát, ktorý sa ocitne v problémoch spôsobených výnimočnými okolnosťami, ktoré sú mimo jeho kontroly.

Komisiu však návrh socialistov veľmi nezaujal, pretože podľa nej pomoc vo výnimočných udalostiach nemôže byť základom pre systematický fond. Líder socialistov Poul Nyrup Rasmussen však uviedol, že tento plán by mohol byť riešením zo strednodobého hľadiska a Európsky menový fond, by už bol súčasťou dlhodobej stratégie.

Nemeckú kancelárku obvinil zo zámeny vodcovstva za robenie vyhlásení, ktoré nemajú žiadny efekt. Fond podľa nemeckých predstáv by podľa neho bol nielen spojený s extrémnymi podmienkami, ale nabádal by špekulantov, aby krajiny doviedli na pokraj krachu.

„Zaujímajú sa len o opatrenia, ktoré sú určitou formou trestu. Náš plán je nielen obranou proti špekulantom, ale tiež spôsobom ako lepšie propagovať rast a zamestnanosť.“

Dymová clona?

Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »čelí aj obvineniam, že sa skrýva za dymovú clonu prísnych ekonomických reforiem, len aby jeho hospodárstvo nepoškodili deficity najmä jeho južných obchodných partnerov – Portugalska, Talianska, Španielska a Grécka.

„Nemecko sa len falošne vyhráža a snaží sa tak zatlačiť Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »do kúta,“ konštatoval vysokopostavený americký vládny úradník, ktorý si neželá byť menovaný.

Daniel Gros z Centra pre európske politické štúdiá tvrdí, že Európsky menový fond nie je dymovou clonou a že Nemecku sa plán podarí presadiť. „Nemecko uspeje, pretože ostatné členské štáty potrebujú, aby zaplatilo pôžičku pre Grécko,“ poukázal.