Pozadie

Spor medzi Ruskom a Ukrajinou vznikol v júni 2005, keď sa ruský plynárenský gigant Gazprom rozhodol skoncovať s doterajšou výmennou dohodou a uzavrieť novú o platení za dodávky zemného plynu. Kyjev dostával ruský zemný plyn výmenou za za tranzit cez ukrajinské územie. Gazprom oznámil, že chce ceny zdvihnúť na európsku úroveň (zo súčasných 50 dolárov za 1000 metrov kubických na 230 dolárov) a zároveň od Ukrajiny požadoval doplatenie za zásoby zemného plynu v zásobníkoch už za novú cenu. Ukrajina Ukrajina je postkomunistická krajina, ktorá sa odčlenila od Sovietskeho zväzu v roku 1991.viac na www.EuropskaUnia.sk »odmietla, na čo Gazprom oznámil, že zníži dodávky plynu na Ukrajinu. Najväčšia ukrajinská plynárenská spoločnosť Naftogaz pohrozila, že zníži export ruského zemného plynu do Európy, ak Moskva prikročí k znižovaniu dodávok.

Podobne postupovalo Rusko Všeobecné informácie o Ruskej federácii.viac na www.EuropskaUnia.sk »aj v prípade Moldavska, jednej z najchudobnejších európskych krajín, ktorá tiež odmietla podľa nej neprimerané zvýšenie ceny plynu.

Otázky

Keďže do konca roka 2005 sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o cene, ktorú mala Ukrajina od januára 2006 platiť za ruský plyn, Gazprom 1. januára 2006 oznámil, že uzatvára plynovody na Ukrajinu. Ukrajina už v ten deň prikročila k odčerpaniu časti dodávok plynu, určeného pre európskych zákazníkov. Zároveň obvinila Rusko zo snahy destabilizovať politickú situáciu na Ukrajine pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami na jar 2006.

Predstavitelia ministerstva hospodárstva Rakúska, Nemecka, Talianska a Francúzska v spoločnom liste adresovanom Rusku a Ukrajine varovali, že pokles dodávky zemného plynu do týchto krajín bude negatívne vplývať na ich vzťahy s Ukrajinou. Predstavitelia USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »varovali Rusko, aby nepoužívalo energetickú závislosť susedných krajín od svojich dodávok ako politický nástroj.

Rusko následne oznámilo, že do utorka večera (2.januára 2006) obnoví kompletné dodávky plynu do Európy. Okrem toho ruský plynárenský monopol informoval, že do Európy poslal ďalších 95 miliónov kubických metrov plynu, pretože niektoré krajiny sa sťažovali na obmedzenie dodávok.

Pozície

Nemenovaná diplomatka EÚ pre nemeckú spravodajskú agentúru DPA uviedla, že EÚ je pripravená hrať úlohu sprostredkovateľa v spore o cenu plynu medzi Ruskom a Ukrajinou: „Ponúkame svoje služby, aby sme prispeli k nájdeniu nejakého riešenia.“ "Zatiaľ však neexistuje žiadna konkrétna prosba, aby EÚ pomohla v tejto záležitosti,“ dodala.

Rusko aj Ukrajina ubezpečovali EÚ, že „urobia všetko, čo je v ich silách, aby neprišlo k prerušeniu dodávok plynu do štátov únie“.

Hovorca Bieleho domu povedal, že „taký tvrdý krok kladie závažné otázky o využívaní energií na posilnenie politického tlaku“.

Slovenský minister hospodárstva Jirko Malchárek požiadal svojich kolegov z členských krajín V4 o spoločný postup, aby vyzvali Rusko a Ukrajinu, nech sa dohodnú.

Šéf ekonomického výboru poľského parlamentu z vládnej strany Artur Zawisz vyhlásil, že treba vytvoriť tlak na Moskvu. „Musíme vytvoriť loby stredoeurópskych štátov, ktoré podporia Ukrajinu a ktoré sa budú spoliehať na pomoc Európskej únie,“ povedal.

Aktuálne a ďalšie kroky

• 2. január 2006: Rusko obnovilo plné dodávky plynu Rakúsku a Maďarsku.
• 3. január 2006: O ukrajinsko-ruskom spore budú rokovať ministri hospodárstva a energetiky krajín EÚ.