Pozadie

Úroková miera v eurozóne stanovená ECB je už 24 mesiacov na úrovni 2%. Niektorí ekonómovia už dlhší čas žiadajú, aby ju banka znížila a podporila tým európsku ekonomiku.

Prezident ECB Jean-Claude Trichet sa postavil pred Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »s prejavom 4. júla. Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk »potom 5. júla hlasovali o správe EP hodnotiacej výročnú správu ECB za rok 2004.

Otázky

Európsky parlament nakoniec tesným rozdielom odmietol správu Kurta Lauka (EĽS-ED, Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk », ktorá silne podporila politiku ECB. Za hlasovalo 287, proti 296 europoslancov.

Pred konečným hlasovaním navrhli Zelení a Socialisti dodatky k pôvodnému zneniu, v ktorých od ECB žiadali zníženie úrokovej miery. Plenárne zasadnutie ich však odmietlo.

ECB bude maž 7. júla pravidelné stretnutie, na ktorom bude prehodnocovať úrokovú mieru. Očakáva sa však, že aj po ňom ostane na úrovni 2%. Laukova správa chválila ECB za to, že sa koncentruje hlavne na udržanie cenovej stability a tým prispieva k udržateľnému ekonomickému rastu.

Správa, aj keď nebola prijatá, pravdepodobne poskytla politickú podporu prezidentovi banky Trichetovi, ktorý sa musí brániť tlaku krajín ako Nemecko či Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk »žiadajúcich zníženie úrokových mier.

Pozície

Prezident ECB Jean-Claude Trichet v článku pre Le Monde píše: „Nepripravujem trhy na zníženie úrokovej miery. Nepripravujem ich ani na zvýšenie. Ostávame pozorní, realistickí a pragmatickí.“

Podľa správ tiež vyhlásil, že členstvo v eurozóne je v každom prípade výhrou, napriek sťažnostiam Nemecka a Talianska na cenu, ktorú musia za menovú úniu platiť: „Získavajú nie len zavŕšením spoločného trhu a najnižšími úrokovými mierami... ale získavajú aj v dôsledku eliminácie rizík výmenných menových kurzov v obrovskej integrovanej ekonomike.“

Nový francúzsky premiér Dominique de Villepin nedávno žiadal dialóg medzi ministrami financií eurozóny a ECB, ktorý by mal definovať skutočné hospodárske riadenie pre krajiny eurozóny. Otázkou ostáva, nakoľko by sa mala ECB orientovať podľa rád ministrov financií.

Počas debaty pred plenárnym hlasovaním o správe sa vyslovilo niekoľko europoslancov, vrátane slovenských. Pervenche Berès (Socialistická skupina, Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk » tvrdí, že keď bola ECB novou inštitúciou, musela si vytvoriť autoritu. Teraz je však už zrelou inštitúciou a nemôže len viniť vlády za neschopnosť realizovať štrukturálne reformy. Dialóg s ministrami financií eurozóny by, podľa nej, mal ísť oboma smermi - aby mali ministri šancu predložiť ECB svoje názory na monetárnu politiku. Podľa Berès sa ECB príliš zameriava na štrukturálne reformy.

Wolfgang Klinz (ALDE, Nemecko) chválil ECB za jej úspešný manažment spoločnej meny a vyzval ju, aby sa naďalej správala nezávisle. Vyslovil však obavy z oslabeného Paktu stability a rastu.

Alexander Radwan (EĽS-ED, Nemecko) sa pripojil k nesúhlasu prezidenta ECB s reformou Paktu stability a rastu a varoval pred myšlienkou francúzskeho premiéra, že by mala byť v EÚ vytvorená ekonomická a finančná vláda. Podľa neho by bolo nesprávne, ak by sa ECB dala zodpovednosť za pracovné miesta i ceny. Členské krajiny si musia „urobiť domáce úlohy“ - je od nich nezodpovedné ak tvrdia, že netreba nič meniť.

Ján Hudacký (EĽS-ED, Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk » povedal, že zavádzanie eura v starých členských krajinách sa realizovalo v podmienkach znižovania hospodárskeho rastu v eurozóne, s nedostatočnými štrukturálnymi reformami a tiež slabou implementáciou Lisabonskej stratégie, čo sa podľa neho „nepriamo, no výrazne odzrkadlilo na negatívnom vnímaní eura našimi občanmi.“

Sergej Kozlík (nezávislí, Slovensko) vyjadril presvedčenie, že zavedenie eura a vytvorenie eurozóny je „jeden z najlepších a najpresvedčivejších prejavov životaschopnosti Európskej únie“. Európska únia sa tým podľa neho stala silnejšou, stabilnejšou a pritom vnútorne otvorenejšou. Stabilné a pevné euro bude podľa neho vyjadrením toho, že tak na úrovni Európskej centrálnej banky, ako aj na úrovni jednotlivých členských štátov, sa robia zodpovedné politiky.

Prezident ECB Jean-Claude Trichet pri prezentácii výročnej správy banky v Parlamente povedal, že úroveň transparentnosti, ktorú ECB od svojho založenia zaviedla, je „výnimočná“. Poznamenal, že ide o prvú dôležitú centrálnu banku, ktorá zaviedla detailnú priebežnú ekonomickú a monetárnu diagnostiku a vysvetľovanie rozhodnutí v oblasti monetárnej politiky.

Dodal tiež, že ECB je prvou dôležitou centrálnou bankou a zatiaľ jedinou, ktorá organizuje tlačové konferencie po každom zasadnutí Riadiacej rady: „Náš komunikačný koncept umožňuje dosiahnutie veľmi vysokej úrovne transparentnosti, a súčasne musím podčiarknuť, že zásadnou rozhodovacou entitou je Riadiaca rada ako celok a nie jendotlivci.“

V článku pre Financial Times ekonomický analytik Wolfgang Munchau píše, že ECB mala znížiť úrokové miery už koncom roku 2003, keď prudko plesol ekonomický rast. Inflačný cieľ ECB „blízko, no pod 2 percentami“ označil za „absurdný“. Podľa Munchaua by jeho „zmena na zmysluplnejší symetrický cieľ 2% s určitou možnosťou odchýlky na oboch stranách výrazne zlepšila operačnú flexibilitu“. Tvrdí tiež, že americký Federálny rezervný systém (plniaci funkciu centrálnej banky v USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » urobil správne rozhodnutie, keď nikdy nestanovil explicitný inflačný cieľ a dodal, že „výbor ECB dokonca ani nenapadlo, aby formálne konzultoval s ministrami financií, či má byť formálny cieľ (inflácie) stanovený a ak áno na akej úrovni“.