Podľa záverov štvrtkového summitu sa lídri dohodli, že budú väčšiu pozornosť venovať úrovni a vývoju dlhov a celkovej udržateľnosti. Opatrenie je súčasťou snahy o obnovenie rozpočtovej disciplíny. V minulosti sa úrovni verejného dlhu nevenovalo príliš veľa pozornosti, no to sa zmenilo najmä vplyvom gréckej krízy.

Konkrétny legislatívny návrh zverejní Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »30. júna. Podľa predbežných plánov sa krajina do rozporu s Paktom stability a rastu dostane v prípade, že nevykáže nasmerovanie k znižovaniu dlhu. Inými slovami, ak dlh presiahne 60 % HDP, štát nebude automaticky pokutovaný, ale bude musieť Komisii predložiť plán s pozitívnym vývojom dlhu.

Dvanásť krajín nad limitom

Súčasné nastavenie pravidiel týkajúcich sa dlhu, by mohlo viesť k pokutovaniu väčšiny členských krajín, ktoré prekročili 60-percentný limit. Do tejto skupiny sa podľa údajov Eurostat-u v súčasnosti zaraďuje dvanásť štátov.

V aprílovom rebríčku najzadlženejších krajín sa na prvú priečku zaradilo Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk »(115,8 %) a za ním Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »(115,1 %), Belgicko Belgicko je jednou z najhustejšie osídlených krajín s najhustejšou cestnou sieťou v Európe. V hlavnom meste Belgicka, Bruseli, sídli väčšina inštitúcií EÚ, ale aj medzinárodné organizácie, napríklad NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » viac na www.EuropskaUnia.sk »(96,7 %), Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »(78,3 %), Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »(77,6 %), Portugalsko Hoci bolo Portugalsko zakladajúcim členom NATO, do európskej integrácie sa mohlo plne zapojiť až po páde salazarovskej diktatúry v 70. rokoch 20. storočia.viac na www.EuropskaUnia.sk »(76,8 %), Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »(73,2 %), Malta Malta vstúpila do EÚ v máji 2004, nepatrí však do skupiny postkomunistických krajín. Modernú politickú nezávislosť získala až v roku 1964.viac na www.EuropskaUnia.sk »(69,1 %), Veľká Británia Veľká Británia je zakladajúcim členom NATO, členom G-8, stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členom EHS sa stala až v 70. rokoch.viac na www.EuropskaUnia.sk »(68,1 %), Rakúsko Neskorý vstup do EÚ bol výsledkom špecifického postavenia krajiny počas druhej svetovej vojny. Na základe dohody veľmocí, ktoré Rakúsko okupovali v rokoch 1945-55, bolo nezávislé Rakúsko vyhlásené za "trvalo neutrálne". viac na www.EuropskaUnia.sk »(66,5 %), Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk »(64,0 %) a Holandsko (60,9 %).

V roku 2011 by mal priemerný dlh v eurozóne dosiahnuť 88,5 % a 83,8 % v rámci celej EÚ. Vyplýva to z aktuálneho výhľadu Európskej komisie.

Operatívnejšie dlhové kritérium

„Potrebujeme, aby bolo dlhové kritérium operatívnejšie,“ uviedol predseda Komisie José Manuel Barroso Predseda Európskej komisie (2004-2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »lídrom na summite. „Krajiny sa v budúcnosti budú môcť vyhnúť konaniu za prekročenie dlhu, pokiaľ preukážu klesajúci trend v miere zadlženosti, a to aj napriek tomu, že dlh presahuje 60-percentný strop.“

Komisia koncom mesiaca zverejní detailný plán uvaľovania sankcií za prekročenie dlhu, rovnako aj nové indikátory vzťahujúce sa na dlh, mechanizmus na zvýšenie koordinácie národných hospodárskych politík (tzv. európsky semester) a ďalšie pravidlá hospodárskeho riadenia.

Meranie dlhu

Najkontroverznejšou záležitosťou je spôsob, ako merať dlh. Členské štáty majú rôzny názor na to, či súčasnú metódu kalkulácie treba alebo netreba zachovať. Napríklad, niektoré krajiny preferujú meranie „agregátneho“ dlhu, ktorý by zahŕňal súkromný a súčasne verejný dlh.

Takéto meranie by sa približovalo k spôsobu, akým sa na finančnú stabilitu krajiny pozerajú trhy. V súčasnosti je pre očakávanú dlhodobú nestabilitu verejných financií v drobnohľade špekulantov a ratingových agentúr Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk »a to aj napriek tomu, že miera jeho dlhu je len mierne nad 60-percentným stropom.

Naopak Taliansko, ktorého dlh je druhým najvyšším v Európe a jeden z najvyšších na svete zatiaľ pozornosť nepritiahlo, najmä pre fundamentálnu stabilitu finančného sektora.

Británia, ďalší adept na „výslnie“?

Pokiaľ sa prijme princíp agregovaného dlhu, hodnotenie viacerých európskych dlhov by sa drasticky zmenilo. Veľká Británia by sa stala jednou z najzadlženejších krajín Európy pre masívnu súkromnú zadlženosť. Taliansko by sa zas stalo ukážkovým štátom pre vysokú mieru súkromných úspor a relatívnu stabilitu bankového sektora.

Metódu neočakávane podporuje stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy. Princíp „celkovej stability“, ktorý lídri uviedli v záveroch, zahŕňa mnoho parametrov, vrátane súkromného dlhu. Van Rompuy to potvrdil po skončení summitu.

Tieto parametre by mali figurovať aj v legislatívnom návrhu Komisie, aj keď nie je jasné, či budú brané do úvahy aj pred začatím konania za prekročenie dlhu alebo či jednoducho ostanú indikátorom konkurencieschopnosti, ktoré sa nespájajú s konkrétnou procedúrou.

Ďalší krok k prekonaniu dlhovej krízy

Európski socialisti medzitým navrhli ďalší spôsob, ako by Európska komisia mala pristupovať k riešeniu dlhovej krízy. Miesto nových parametrov vyzvali  k vytvoreniu osobitnej agentúry zameranej na dlh.

Agentúra by sa zameriavala na „spravovanie súčasného dlhu, uľahčovanie spravovania budúceho dlhu a ochranu voči špekulantom“, uviedla strana v tlačovej správe. Podľa socialistov by sa uľavilo národným rozpočtom a v kombinácii s jasnými politickými podmienkami by sa tak zaistil udržateľný hospodársky rast.