Cieľom balíka je znovunadobudnúť finančnú stabilitu a dosiahnuť, aby boli pravidlá dodržiavané konzistentne. Podľa dokumentu, ktorý mal k dispozícii EurActiv, bude nová Európska rada pre systémové riziká monitorovať a odhaľovať systémové hrozby už v počiatočnom štádiu.

Okrem toho chce tento legislatívny rámec Európskym inštitúciám umožniť, aby mohli spolupracovať oveľa efektívnejšie v stavoch núdze a pri riešení nezhôd mezi supervízormi.

Na základe návrhu Komisie sa touto problematikou bude zaoberať nový Európsky systém finančného dohľadu (ESFS), v rámci svojich troch orgánov zameraných na banky, poisťovne a cenné papiere.

Na kontroverznú otázku, kto zaplatí „účty“ v prípade, že zlyhá medzinárodná banková inštitúcia, však dokument neodpovedá. „Zdieľanie nákladov je ako slon v porceláne,“ povedal európsky úradník blízky projektu. Podľa neho tento bod nemôže byť súčasťou prvého balíka, čo rieši technické a nie politické otázky.

O zdieľaní nákladov sa začalo diskutovať, keď o pomoc požiadali medzinárodné banky Fortis a ING. Napriek tomu nie je jasné, kto za potenciálne krachy zaplatí. Komisia by mala navrhnúť riešenie v októbri, no má pred sebou tvrdé vyjednávania.

Rada dala v júni exekutíve mandát zaoberať sa touto problematikou a očakáva, že prinesie konkrétne návrhy. Európski lídri však na letnom summite upozornili, že akékoľvek opatrenia musia rešpektovať zodpovednosť národných orgánov a centrálnych bánk pri udržiavaní finančnej stability a krízovom manažmente, hlavne s ohľadom na na možné fiškálne dôsledky či poskytovanie núdzovej likvidity.