Kurzové lístky

CZK stay 24.735 down
HUF stay 286.30 down
USD stay 1.2800 up

Reklama

Hlavná stránkaEkonomika a euroEÚ postoj Slovenska voči stabilizačnému mechanizmu neznepokojuje

EÚ postoj Slovenska voči stabilizačnému mechanizmu neznepokojuje

Zdroj: Flickr

(24.06.2010)

Viacerí predstavitelia EÚ tvrdia, že nájdu spôsob, ako vyriešiť náznaky odporu Slovenska voči európskemu stabilizačnému mechanizmu.

Európski predstavitelia očakávajú, že na Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »bude vyvíjaný tlak, či už verejne alebo súkromne, aby čo najskôr podpísalo rámcovú dohodu o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF). Nástroj je registrovaný v Luxembursku a ako vysvetlil hovorca luxemburského premiéra Guy Schuller, bez slovenského podpisu ho nebude možné spustiť.

Oficiálny zdroj z eurozóny agentúre Reuters potvrdil, že aktiváciu mechanizmu musia podpísať všetky štáty eurozóny, pokiaľ tak neurobia, jednotlivé krajiny nemajú čo predložiť svojim parlamentom.

„V tomto momente to však nevyzerá, že niekto v blízkej budúcnosti plánuje požiadať o pomoc, preto ide len o čisto teoretický problém,“ tvrdí Schuller. Hovorca zároveň poukázal na to, že odchádzajúca slovenská vláda sa zaviazala EFSF podporiť, takže nová vláda bude musieť tento záväzok splniť. "Slovenská vláda bola na všetkých zasadnutiach a zaviazala sa mechanizmus podporiť."

Sedemstopäťdesiatmiliardový mechanizmus sa skladá z troch častí – najväčšiu časť tvoria garancie členských krajín eurozóny (440 miliárd), príspevok Medzinárodného menového fondu (220 miliárd) a prostriedky zo špeciálneho fondu Európskej komisie (60 miliárd). Schuller poukázal na to, že prostriedky od exekutívy sú v tejto chvíli k dispozícii.

Hovorca EK Amadeu Altafaj vyhlásil, že ide o otázku solidarity v eurozóne a všetky členské štáty by mali plniť svoje záväzky. Ak by Slovensko napriek všetkému nástroj blokovalo, vlády EÚ budú musieť nájsť alternatívne spôsoby ako tento problém obísť. Podľa Zmluvy členské štáty eurozóny nemajú nárok na pomoc v rámci bloku. Mechanizmus podpory Grécka je preto založený na bilaterálnych úveroch.

Nemci tvrdia, že slovenský podpis netreba

Nemci však tvrdia, že podľa ich vlastného výkladu dohody o EFSF, podpis Slovenska nie je nevyhnutný. Postoj Bratislavy však naznačuje, ako môže zmena na politickej úrovni v jednej krajine komplikovať kľúčové rozhodnutia celého šestnásťčlenného bloku.

Podľa jednej časti dohody, pokiaľ minimálne päť krajín eurozóny potvrdí garancie na úrovni minimálne dvoch tretín zo 440 miliárd, mechanizmus vstúpi do platnosti. Keď sa potvrdí 90 % garancií , EFSF sa spustí a budú sa na ňom automaticky musieť podieľať všetky krajiny eurozóny, vrátane Slovenska.

Nemecký parlament už schválil zákon o účasti na mechanizme 21. mája, francúzsky 3. júna, holandský 11. mája a rakúsky 19. mája. „Veríme, že nástroj sa môže aktivovať, keď sa sprístupní 90 % fondu,“ uviedla nemecká kancelárka Angela Merkelová. „Preto sa neznepokojujeme.“

Iný oficiálny zdroj z eurozóny pre Reuters povedal, že krajiny eurozóny chcú, čo najskôr dosiahnuť 90 %. „Tak sa postaráme aj o Slovensko.“

(EurActiv/Reuters)

PARTNERI

fridrichlogo wblogo m1sponsor Excelentná univerzita

Reklama

Komentár

Juraj Kuruc MA (31.08.2010)

Ad: Lekcia z Iraku

Ad: Lekcia z Iraku

Veľmi rád by som reagoval na komentár z 26. augusta uverejnený na stránke euractiv.sk, písaný Zuzanou Vaškovou, nazvaný „Lekcia z Iraku“. Autorka sa v ňom venuje dvom témam, v prvom odseku sa venuje hodnoteniu momentálnej bezpečnostnej situácii v Iraku. V druhej časti hodnotí dopad Irackej vojny...

Sieť EurActiv

prev

© 2003-2010 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva.