Politická podpora bankovej dane rastie. „Finančný sektor musí prispieť do splátok nákladov spojených s finančnou stabilitou. Môže ísť o jednu zo súčastí našej snahy o položenie základov rámca krízového manažmentu v Európe,“ vyhlásil komisár pre vnútorný trh a služby Michel Barnier.

Predseda Európskej komisie minulý mesiac prisľúbil, že svetových lídrov požiada o zavedenie špeciálnej dane pre banky na pokrytie nákladov v prípade krízového stavu.

Komisia v utorok načrtla, ako by takáto daň mohla vyzbierať viac ako 50 miliárd eur ročne. Brusel dokonca naznačil, že ak sa svetové mocnosti nebudú schopné v tomto smere rozhýbať, zavedú daň samostatne.

„Samostatné činy Únie by mohli byť menej efektívne, no aj tak ich môžeme zvážiť, osobitne, ak máme dobré dôvody očakávať, že EÚ ako svetového hráča budú nasledovať aj ďalšie kľúčové krajiny,“ tvrdí Komisia.

V správe uvádza, že daň pre celý bankový sektor by mohla vyzbierať 13 miliárd eur, ak sa zavedie podľa vzoru švédskeho „poplatku stability“ a viac ako 50 miliárd eur podľa amerického vzoru.

Berlín a Londýn zhodne podporujú takéto spoplatňovanie. Chcú, aby odrážalo riziko, ktoré banky predstavujú pre finančný systém. Washington je tiež naklonený zdaňovaniu, no chce vyzbierané prostriedky využiť na splatenie súčasných dlhov bankového sektora voči verejným zdrojom a nie odkladať ich pre prípad novej krízy.

Šéf Medzinárodného menového fondu Dominique Strauss-Kahn očakáva, že navrhne podobný poplatok na stretnutí ministrov financií skupiny G20 vo Washingtone ešte tento mesiac.

Predsedovi Európskej komisie Barrosovi sa pozdáva švédsky model, kde od bánk chcú vyzbierať 75 miliárd švédskych korún, ktoré budú slúžiť ako rizikový fond pre prípad núdze. Švédi uprednostňujú priame poplatky za bankové úvery, keďže snaha o zavedenie dane z transakcií v 90-ych rokoch skončila fiaskom.

Aukčné povolenky a uhlíková daň

Krajiny podľa Komisie môžu nejaké prostriedky získať aj cez aukčné povolenky v rámci systému obmedzenia obchodovania s emisiami alebo uhlíkovú daň, teda zavedením ceny emisií CO2. Komisia však varuje, že aj keď by objem získaných prostriedkov mohol byť veľký, netreba podceňovať meniace sa správanie spoločností aj spotrebiteľov.

Členské štáty majú podľa Komisie zvážiť aj napríklad zavedenie širšej dane na transakcie (deriváty, dlhopisy, majetok), zdanenie bankových dividend, daň na zisky, ale aj efektívnejšie financovanie projektov verejného sektora cez centralizovaný systém lotérie.

(EurActiv/Reuters)