Komisár pre hospodárske a menové záležitosti Joaquín Almunia Komisár pre hospodárske a menové záležitosti (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »včera (15. decembra) s poslancami v Štrasburgu diskutoval o oživení hospodárstva krajín strednej a východnej Európy, zavedení eura a dodržiavaní maastrichtských kritérií. V rámci prezentácie stanoviska Európskej komisie o situácii v nových členských štátoch vyzdvihol najmä Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktoré zatiaľ nezaznamenalo negatívny rast. „Nie všetky krajiny sú rovnako postihnuté krízou, niektoré urobili dobré systémové reformy, preto ich netreba posudzovať ako jeden celok.“

Podľa jeho slov treba euro nasadzovať strategicky. Na príklade Slovenska poukázal, že euro európskym národom poskytuje útočisko v nestabilných časoch. „Zároveň je veľmi pravdepodobné, že Estónsko Estónsko je najmenším z pobaltských štátov. Nezávislosť od ZSSR získalo v roku 1991, ruské jednotky odišli však až v roku 1994. V roku 1994 vstúpilo, spolu so Slovenskom, do EÚ i NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »viac na www.EuropskaUnia.sk »vstúpi do eurozóny v roku 2011.“

Pobaltská krajina robí všetko preto, aby dodržala fiškálne a inflačné ciele. Premiér Andrus Ansip radšej obetoval domáci dopyt, aby včas narovnal deficit rozpočtu a zabránil porušeniu maastrichtských kritérií. O tom, či je Estónsko skutočne pripravené na vstup do eurozóny však rozhodnú až začiatkom leta ministri financií EÚ.

Nová „železná opona“ medzi východom a západom

Podnet na diskusiu v Parlamente dal poslanec Guy Verhofstadt, ktorý koncom novembra členské štáty na východe EÚ vyzval, aby unilaterálne prijali euro (EurActiv, 27/11/2009).  Bývalý belgický premiér vo svojom šesťbodovom pláne navrhol, aby národné meny koexistovali s eurom dovtedy, kým dotyčná krajina skutočne nevstúpi do eurozóny.

„Medzi eurozónou a ostatnými členskými štátmi sa vytvára akási nová železná opona. Štáty bez eura sú ešte ďaleko od obnovy, museli škrtať platy štátnym úradníkom o 20 %, údaje o raste ani zďaleka nie sú ružové, nezamestnanosť  stúpa. Treba ich rýchlo dostať do eurozóny. Netreba meniť podmienky Paktu stability a rastu. Treba kompenzovať negatívne dôsledky toho, že nemajú euro,“ uviedol počas včerajšej diskusie. Niektorí poslanci sa však ohradili, že preteky v zavedení spoločnej meny môžu krajinám a ich susedom poškodiť.

Podľa Almuniu je stav v strednej a východnej Európe dôsledkom priveľkej otvorenosti ekonomík, závislosti na zahraničných investíciách a zahraničných bankách. Viacerí poslanci poukázali na to, že sa netreba obracať len na východnú Európu ako na problémový región, pretože krízu prežívajú aj vyspelé západné ekonomiky, pričom niektoré museli riešiť problémy bánk, ktoré až v takej veľkej miere na medzinárodnej úrovni neoperovali (napríklad Bank of Scotland). Okrem toho v západnej Európe potom vzniká pocit, že budú musieť niesť náklady za východ.

Nespokojnosť ľudí však rastie aj na druhej strane. „Kvôli snahe splniť stanovené kritériá, sú podmienky v Lotyšsku horšie ako pred vstupom do Únie. Dôchodky sú pod úrovňou životného minima, rastie počet samovrážd, ľudia držia hladovky a štrajkujú. A veľké banky zatiaľ čerpajú peniaze daňových poplatníkov,“ vyhlásil lotyšský poslanec Alfreds Rubiks.

Komisár diskusiu uzavrel výzvou k vytvoreniu nového modelu rastu, ktorý nebude taký závislý od exportu a zahraničného kapitálu a k efektívnejšiemu čerpaniu štrukturálnych fondov.