Mesačné ukazovatele, ktoré monitoruje Komisia medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi, dosiahli najhoršie výsledky od januára 1985. Index ekonomickej dôvery (ESI Economic Sentiment Index) klesol na 63,5 v únii a 67,1 bodu v eurozóne. V polovici roku 2007, tesne pred tým ako sa začalo v USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »hovoriť o kríze na realitnom trhu, sa držal na hodnote 110 bodov.

Indikátor podnikateľskej klímy v decembri tiež zaznamenal svoje najnižšie hodnoty, čo manažérom signalizovalo negatívne vyhliadky pre výrobu v eurozóne. Podľa údajov Eurostatu, ekonomika eurozóny si od júla do septembra 2008 pohoršila o -0,2 %. Eurozóna Výraz eurózona označuje skupinu 12 členských štátov Európskej únie ktoré zaviedli 1 januára 2002 spoločnú menu euro. Eurózóna pokrýva v súčasnosti 307 miliónov obyvateľov.viac na www.EuropskaUnia.sk »zároveň oficiálne vyhlásila recesiu, pretože zaznamenala negatívny rast už v druhý štvrťrok za sebou. Únia zaznamenala pokles aj v treťom štvrťroku opäť o -0,2 %.

„Najnovšie odhady zverejníme 19. januára, aby sme poskytli jasnejší obraz ekonomickej vyhliadky EÚ v rokoch 2009 a 2010. Keďže analýza zatiaľ nie je kompletná, nemôžem povedať konkrétne hodnoty. Avšak budúci rok bude situácia veľmi biedna,“ potvrdil komisár pre ekonomické a menové záležitosti Joaquín Almunia Komisár pre hospodárske a menové záležitosti (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »počas svojho včerajšieho (8. január 2009) prejavu v Bratislave.

Najväčšie starosti členským krajinám robí stúpajúca nezamestnanosť, ktorá v eurozóne stúpla na 7,8 % v eurozóne a 7,2 % v celej únii. Najhoršie výsledky má Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk » kde je 13,4-percentná nezamestnanosť, nasledujú ho pobaltské krajiny a Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »s viac ako ôsmimi percentami.

Na zamedzenie prehlbovania krízy, Komisia opäť vyzvala členské štáty, aby dodržali svoje záväzky z minulého decembra, kedy sa dohodli na spoločnom záchrannom pláne v hodnote 1,5 % HDP únie. Almunia upozornil, že netreba strácať čas, pretože kríza postupuje rýchlo.

Podľa niektorých kritikov, členské štáty záchranný plán neaplikujú dostatočne rýchlo. Predseda Strany európskych socialistov Poul Nyrup Rasmussen vyhlásil, že nevidí žiadny dôkaz toho, že Európa využíva investičný stimul v hodnote 1,5 % HDP. „Len Španielsko a Británia vykazujú  investície na stimuláciu rastu vyššie ako 1 % HDP,“ vyhlásil Rasmussen.

Analytici sa zhodli, že pomocná ruka by mohla prísť aj z Európskej centrálnej banky (ECB) a preto sa špekuluje, že na schôdzi budúci týždeň by mohlo dôjsť o opätovnému zníženiu úrokovej sadzby. K znižovaniu opäť postupne pristupujú národné banky – Bank of England je na najnižšej úrovni v histórii – 1,5 %. ECB čelí nátlaku aj kvôli neustále klesajúcej inflácii, ktorá sa znížila pod úroveň udržiavaných 2 % na 1,6 %.