Mnohí analytici očakávali, že ECB pristúpi k polpercentnému zníženiu úrokovej sadzby, aby pomohla šestnásťčlennej eurozóne čeliť pretrvávajúce hospodárskej a finančnej kríze. Mierne zníženie, ktoré kľúčovú úrokovú sadzbu dostalo na rekordne nízku úroveň 1,25 %, považujú za signál, že ECB vidí v najbližšom období pozitívny vývoj hospodárstva.

Prezident ECB Jean-Claude Trichet sa však vyhol akýmkoľvek ekonomickým prognózam. Potvrdil, že ekonomický vývoj bude v roku 2009 slabý, no v roku 2010 už očakávajú zlepšenie. Na včerajšej tlačovej konferencii vo Frankfurte však zdôraznil, že pozitívne dôsledky môžu byť silnejšie ako sa predpokladá, najmä vďaka poklesu cien komodít a prijatých politických opatrení.

„Na druhej strane sa dá očakávať, že problémy na finančnom trhu môžu mať oveľa tvrdšie dôsledky na reálnu ekonomiku, a tiež protekcionistické tlaky môžu zintenzívnieť, čo môže spôsobiť negatívny vývoj svetového trhu, ktorý bude prameniť aj z nekoordinovanej nápravy globálnej nerovnováhy.“

Trichet nevylúčil ďalšie znižovanie na ďalšom stretnutí guvernérov 23. apríla. Taktiež nevylúčil ďalšie nekonvenčné opatrenia na posilnenie meny na pomoc pri hospodárskej obnove. Predstavitelia ECB už predtým hovorili o možnosti tzv. „kvantitatívneho zmiernenia“, čo v praxi znamená skupovanie korporátnych dlhopisov, čím sa zvýši objem eur v obehu bez toho, aby sa prikročilo k znižovaniu sadzieb.

V prípade inflácie Trichet vyhlásil, že v polovici 2009 môže dôjsť k deflácii, kedy by mali ceny v eurozóne dočasne poklesnúť. Podľa Eurostat-u, inflácia v eurozóne stúpla o 0,6 % z 1,2 % vo februári a cieľom ECB je udržať ju tesne pri hranici 2 %. V polovici roka očakávajú opäť pokles a do konca roka opäť nárast.

Trichet nepripustil negatívny vplyv a riziko, ktoré deflácia v sebe nesie, a upozornil na pozitívny vplyv nižších cien na podporu spotreby.

Kroky ECB zhodnotili euro oproti ostatným hlavným menám, čím čiastočne vyrovnali straty voči britskej libre.