Európska centrálna banka Európska centrálna banka je bankou pre jednotnú európsku menu - euro. Jej úlohou je udržiavať nákupnú hodnotu eura a tak prispievať k cenovej stabilite v eurozóne.viac na www.EuropskaUnia.sk »mohla viac pomôcť v poskytovaní likvidity novým členským krajinám, ak by napríklad rozšírila linky menových swapov pre ich centrálne banky, tvrdí Zsolt Darvas z bruselského think-tanku Bruegel.

Na híringu, ktorý sa včera (2.marec) konal v Európskom parlamente, sa diskutovalo o vplyvoch krízy na nové členské krajiny a tom, čo mohli urobiť inštitúcie EÚ, aby poskytli regiónu likvidnejšie trhy.

Podľa prítomných analytikov vyvolali tajnosti okolo menových swapov s krajinami mimo eurozóny obavy, že ECB je ochotnejšia pomáhať „starým“ členom, než „novým“.

Swapové dohody by podľa analytikov nie len poskytli krajinám ako Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »potrebnú vyššiu likviditu, ale pomohli by aj obnoviť dôveru investorov v tieto trhy.

„Swapy ECB by mali silný demonštračný efekt, najmä v Poľsku, kde by sa v dôsledku toho zhodnotila mena a nenastal by obrovský prepad a panika (ktorých sme boli svedkami)“, tvrdí Darvas.

ECB vyvoláva podozrenia

„ECB ohlásila swapovú operáciu s americkým Federálnym rezervným fondom a so Švajčiarskom, no zatajila swapovú dohodu so Švédskom pre prípad, že by sa Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Poľsko snažili o niečo rovnaké“, tvrdí analytik, ktorý si prial ostať v anonymite.

Menový swap so švédskou centrálnou bankou Riksbank v roku 2009 držala ECB v tajnosti, podľa analytikov bolo hlavným dôvodom, že nechcela rozšíriť svoje úverové linky novým členským krajinám z východnej Európy.

Euro stráca príťažlivosť

Vo všeobecnosti je eurosystém vo veľmi zlom stave. Krajiny eurozóny čelia pravdepodobnej nutnosti „vykúpiť“ Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »z dlhovej krízy, ktorú oni sami nijak nezapríčinili. Preto sa objavujú otázky o výhodnosti členstva v eurozóne.

Darvas súhlasí s tým, že situácia v Grécku ohrozuje rozširovanie eurozóny.

Po prvé, grécka „fiškálna nezodpovednosť“ spôsobí, že si členovia eurozóny budú dávať na novo vstupujúce krajiny omnoho väčší pozor.

Kandidáti na vstup zas budú pozerať na eurosystém s podozrením, v obavách, že sa grécke problémy rozšíria na ďalšie krajiny s vysokými deficitmi, ako Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk » Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk »a Portugalsko.

Vykúpenie Grécka naviac vytvorí nebezpečný precedens, tvrdí Darvos, že iné krajiny, ktoré sa dostanú do problémov, alebo urobia podobné chyby ako Grécko, budú tiež nakoniec vykúpené.

Pozície

„Kríza má väčší vplyv na nové členské krajiny, než na staré“, tvrdí Filip Keeremans, šéf útvaru Európskej komisie pre monitorovanie finančného vývoja na národnej úrovni a externého financovania.

Zsolt Darvas zo think-tanku Bruegel vysvetlil, že „politici si budú myslieť, že majú dosť problémov vo vnútri, než aby prijímali (do eurozóny) nových členov“.

Členovia eurozóny mali lepšiu pozíciu na zvládnutie krízy, „keďže majú vyššiu dôveryhodnosť s lepším prístupom k zdrojom ECB“, tvrdí Kateřina Smidková, výkonná riaditeľka Oddelenia pre hospodársky výskum a finančnú stability v Českej národnej banke.