Pozadie

Základné fakty:

• Európske podniky produkujú 31 percent zo všetkých vyrábaných chemických látok na svete (v USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »je to 28 percent).
• Chemický priemysle v EÚ je tretím najväčším priemyselným odvetvím, vytvára 1,7 milióna pracovných miest a nepriamo zamestnáva 3 milióny ľudí.
• Pokiaľ ide o vlastníctvo a použitie chemických látok pred rokom 1981, faktom je absolútny nedostatok informácií – pred rokom 1981 sa mohlo s chemickými látkami na trhu zaobchádzať bez akejkoľvek autorizácie.

Ciele revízie chemickej politiky:

• Vyvinúť integrovanú a koherentnú chemickú politiku odrážajúcu princíp predchádzania rizikám a princíp subsidiarity.
• Modernizovať regulačný rámec pre podporu inovácií, konkurencieschopnosti, a efektívneho fungovania vnútorného trhu.
• Zvýšiť bezpečnosť ľudí a životného prostredia pri zaobchádzaní s chemickými látkami, a súčasne zlepšiť konkurencieschopnosť chemického priemyslu v Európe.

Revízia chemickej legislatívy sa stala jednou z najhorúcejších politických bitiek v histórii tvorby politiky EÚ. Vzhľadom na jej implikácie pre konkurencieschopnosť a inovácie na jednej strane, a zdravie a životné prostredie na strane druhej, sa počas procesu tvorby a prijímania objavil intenzívny lobing ako priemyselných kruhov, tak aj mimovládnych organizácií.

Možnosti riešenia:

• Jednotný regulačný rámec nazvaný REACH Cieľom legislatívy REACH je zlepšiť ochranu životného prostredia i zdravia obyvateľov EÚ dôslednejšou kontrolou používaných chemických látok. REACH je skratkou plného názvu Registrácia, Evaluácia a Autorizácia Chemických látok.viac na www.EuropskaUnia.sk »(Regulácia, Evaluácia, Autorizácia Chemických látok) nahradí súčasný duálny systém hodnotenia rizikovosti „existujúcich“ chemikálií (tých, ktoré sa na trh dostali pred rokom 1981) a nových látok. Hodnotením procesom REACH tak prejde asi 30 000 látok.
• Preloženie dôkazného bremena z úradov na firmy – každá firma bude zodpovedná za testovanie a hodnotenie rizikovosti chemických látok, ktoré vyrába/dováža, na tom základe budú úrady vydávať autorizácie.

Otázky

Základnými bodmi pôvodného návrhu Komisie boli:

Registrácia:

• Všetky chemické látky vyrábané/dovážané v množstve viac ako jednu tonu ročne budú registrované v centrálnej databáze.
• Registrácia nebude potrebná pre látky vyrábané alebo dovážané v menšom množstve, chemické látky využívané vo výskume, a polyméry.
• Vyžadované informácie sa nebudú riadiť množstvom produkcie/dovozu látky, alebo úrovňou jej rizikovosti – pre každú látku budú vyžadované rovnaké informácie.

Evaluácia (hodnotenie):

• Budú existovať dva druhy hodnotenia: súbory a látky. Kompetentné orgány členských krajín môžu vykonať hodnotenie chemických látok v prípade, že majú oprávnený dôvod obávať sa, že existuje riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie.

Autorizácia:

• Autorizácia bude vyžadovaná pre vysoko problematické chemické látky – KMR (karcinogénne, mutagénne, alebo toxické pre reprodukciu), PBT (pretrvávajúce, bioakumulatívne a toxické), vPvB (vysoko pretrvávajúce, vysoko bioakumulatívne) a iné látky s vážnymi a nezvratnými dopadmi na ľudí a životné prostredie.
• Autorizácia im bude poskytnutá, ak je možné riziko adekvátne kontrolovať, alebo na základe pádnych sociálno-ekonomických dôvodov, ak neexistujú technologické alternatívy.

Agentúra:

• Bude vytvorená Európska chemická agentúra, ktorá bude riadiť registračnú databázu, pôsobiť bude aj vo fáze evaluácie a autorizácie.
• Komisia navrhla, aby bola agentúra umiestnená v Spoločnom výskumnom centre v Ispra, Európska rada, ktorá sa stretla 12. decembra 2004 v Bruseli, však rozhodla o jej umiestnení v Helsinkách Fínsko Fínsko vstúpilo do EÚ pomerne neskoro - počas studenej vojny mu jeho pozícia "medzi dvoma blokmi" neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe. viac na www.EuropskaUnia.sk ».

Rokovania:

Počas rokovaní v Európskom parlamente a Rade sa vynorilo niekoľko kompromisných návrhov. Priemyselné kluby totiž pôvodné znenie REACH odmietali s odôvodnením, že naruší ich globálnu konkurencieschopnosť.

• Jedna látka jedna regulácia (OSOR): princíp navrhnutý v októbri 2004 britskou a maďarskou delegáciou v Rade. Podľa tohto princípu by sa mali rôzne firmy uchádzať o registráciu tej istej chemickej látky spoločne v konzorciu. Pre malé a stredné podniky by to znížilo náklady. Proti tomuto návrhu sa však postavila opozícia, hlavne z radov veľkých chemických koncernov:
• Povinné zdieľanie údajov: Priemyselné kruhy (hlavne veľké firmy) a zamestnávateľské organizácie žiadali možnosť uplatenia výnimiek z pravidla OSOR. Dôvodom je ochrana obchodného tajomstva (práva duševného vlastníctva na niektoré patenty, výrobné postupy a pod.) a teda konkurencieschopnosti. Naopak, niektoré organizácie malých a stredných podnikov ako aj environmentalisti žiadali povinné zdieľanie údajov, aby boli kľúčové informácie k dispozícii na všetkých stupňoch dodávateľských reťazcov.
• V septembri 2005 navrhlo Britské Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »kompromis, podľa ktorého by sa v princípe pravidlo OSOR zachovalo, boli by však zavedené dodatočné zabezpečenia priemyselného tajomstva.
• Množstvá vs. riziko. Pôvodný návrh Komisie hovoril o tom, že firmy majú začať registrovať chemické látky, ktoré sú vyrábané/dovážané v najväčších množstvách (nad 1000 ton počas prvých troch rokoch fungovania REACH, potom aj nižšie množstvá až po 1 tonu na konci 11-ročného registračného obdobia). Podnikateľské asociácie – a hlavne malé a stredné podniky – tento prístup kritizovali ako zbytočne komplikujúci, byrokratický a nekoncetrujúci sa na chemické látky, ktoré skutočne predstavujú riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie. Ochrancovia životného prostredia – často s podporou veľkých jednotlivých firiem – tvrdili, že to je jediný spôsob ako zabezpečiť, aby boli chemické látky skutočne testované, a že je to jediný systém, ktorý poskytuje podnikateľom dostatočnú istotu. V rokovaniach sa postupne začal črtať kompromis:
• Množstvo 1-10 ton: Po predbežných konzultáciách so zástupcami priemyslu Komisia doplnila svoj pôvodný návrh o zredukovanie testovacích požiadaviek pre malé množstvá chemických látok a zjednodušenie procesu registrácie.
• Po dodatočných sťažnostiach navrhli delegácie Malty a Slovinska v Rade prístup inšpirovaný požiadavkou priemyselných kruhov, aby sa chemické látky hodnotili podľa ich rizikovosti, no aplikovaný len v množstvách 1 až 10 ton.

Hlasovanie v Parlamente:

Po intenzívnych politických rokovaniach bola v Európskom parlamente v novembri 2005 dosiahnutá dohoda medzi hlavnými politickými skupinami (konzervatívci EPP-ED Skupina Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov združuje kresťanských demokratov, konzervatívcov a hlavné politické prúdy stredu a pravicového stredu z 27 členských krajín Európskej únie. Je najväčšou politickou skupinou v Parlamente.viac na www.EuropskaUnia.sk », socialisti (SES) a liberáli (ALDE)). Na následnom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu, 17. novembra, schválil EP dosiahnutú dohodu a tým podporil v prvom čítaní legislatívu REACH. Bol však prijatý aj pre mnohých kontroverzný dodatok o tom, že najnebezpečnejšie chemické látky majú byť povinne nahrádzané postupne inými, čo pravdepodobne znemožní dosiahnutie konečnej dohody o REACH medzi Parlamentom a Radou do konca roka 2005.

Hlavnými zmenami v texte schváleného Parlamentom v novembri 2005 sú:

• Nahrádzanie

Podľa „princípu substitúcie“ majú firmy upustiť od používania nebezpečných chemických látok a nahradiť ich alternatívami všade tam, kde je to možné. Priemyselné kruhy doteraz tvrdo lobovali proti tomuto návrhu a zdá sa, že bude príliš kontroverzný aj na to, aby získal podporu Rady.

Ďalším ustanovením, pri ktorom sa predtým nepodarilo nájsť kompromis, sú časové limity pre autorizáciu, ktorú má agentúra poskytovať len na obmedzenú dobu piatich rokov.

• Registrácia

Podľa textu, ktorý schválil Parlament, sa zjednodušila registrácia chemických látok vyrábaných alebo dovážaných v množstvách 1 až 10 ton ročne. Splnila sa tak jedna z kľúčových požiadaviek priemyslu. Registrácia existujúcich látok (ktoré sa dostali na trh pred rokom 1981) bude v tejto kategórii zameraná len na chemikálie pri ktorých existujú vysoké obavy z rizika, a množstvo potrebných bezpečnostných údajov bude zredukované na nutné minimum.

Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk »však zachovali základný princíp REACH, podľa ktorého je na firmách zodpovednosť za dokázanie, že produkty sú bezpečné („dôkazné bremeno“).

Potvrdila sa tiež možnosť udeliť výnimku pre chemické látky dovážané alebo vyrábané v množstvách 10-100 ton za rok. Výnimky budú uznané agentúrou na základe dostatočných dôvodov predložených firmou. Kritériá pre ich poskytnutie majú byť definované Komisiou v zrýchlenej procedúre (s využitím procedúry „komitológie“), do 18 mesiacov po prijatí legislatívy.

• Zdieľanie údajov

Sflexibilnilo sa povinné zdieľanie údajov na základe princípu „jedna látka, jedna registrácia“ (OSOR). Firmy si môžu uplatniť výnimku a registrovať chemickú látku samostatne. Aj tento ústupok žiadali priemyselné kruhy. Obávali sa totiž, že pri zdieľaní údajov vo všetkých prípadoch by mohli byť ohrozené práva duševného vlastníctva. Udeľovanie výnimiek bude vyhodnocovať agentúra.

Pozície

Chemický priemysel a priemyselní odberatelia jeho výrobkov (napríklad výrobcov automobilov, kozmetiky, obalov a pod.) označovali počas rokovaní plány REACH za byrokratické, nedostatočne flexibilné a ohrozujúce konkurencieschopnosť a pracovné miesta v odvetví. Používali sa argumenty ako „zabrzdenie inovácií“, „ohrozenie Lisabonskej agendy“ a „riziko deindustrializácie“. K požiadavkám priemyslu sa postupne pripojili aj vlády Británie, Nemecka a Francúzska.

Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC) žiada naopak ambicióznejšiu reformu chemickej politiky poukazujúc na fakt, že chemické látky na pracovisku si „vyberajú tvrdú daň“ od pracujúcich. Podľa ETUC má vystavenie nebezpečným chemickým látkam na svedomí až každá tretia choroba z povolania evidovaná v EÚ-15. Účinná kontrola chemických látok preto môže znamenať veľké úspory na kompenzáciách vyplatených chorým zamestnancom a zefektívnenie práce.

Environmentálne a spotrebiteľské organizácie obvinili Komisiu zo vzdávania sa tvrdému lobingu priemyslu a USA. Podľa EEB, koalície environmentálnych a spotrebiteľských organizácií, má v súčasnosti navrhnutý systém viacero „medzier“ a „skreslených prístupov“.

Pokiaľ ide o ekonomické dopady legislatívy, odhady Komisie, priemyselných kruhov a mimovládnych organizácií sa rôznia. Komisia odhaduje celkový ekonomický dopad na asi 2,3 miliardy eur počas 11 rokov (0,05% celkového obratu sektora). Štúdie financované priemyselnými kruhmi – od nemeckého BDI a francúzskeho Mercer – však tieto čísla spochybňujú. Firmy preto trvajú na nezávislom hĺbkovom prehodnotení odhadov Komisie. Mimovládne organizácie zas porovnávajú náklady pre priemysel s prostriedkami ušetrenými zo zníženia verejných výdavkov na zdravotníctvo a menších negatívnych dopadov na životné prostredie. Štúdia WWF odhaduje finančné zisky na asi 283 miliárd eur počas 30 rokov.

Dodatočná štúdia hodnotenia dopadov legislatívy, ktorú pre priemyselné organizácie realizovala KPMG, vo všeobecnosti potvrdila pôvodný názor Komisie, že nová legislatíva nijak nezruinuje európsky chemický priemysel. Nevyjasnila však všetky otázky týkajúce sa malých a stredných podnikov a užívateľov výrobkov chemického priemyslu.

Ďalšie reakcie aktérov vyvolalo schválenie pozmeneného návrhu REACH v Európskom parlamente v prvom čítaní.

Komisia hlasovanie v Parlamente privítala. „Podporou kompromisu o registrácii Sacconi/Nassauer našiel EP veľmi dobrú rovnováhu medzi zdravím, životným prostredím a cieľom konkurencieschopnosti v REACH“, píše sa v spoločnom tlačovom vyhlásení komisára Verheugena (podnikanie) a Dimasa (životné prostredie).

Centristicko-pravicová skupina EPP-ED hlasovanie podporila v „kľúčovej otázke“ registrácie. Dodatok hovoriaci o nahrádzaní chemických látok však zamietla ako „anomáliu“. „Parlament hlasoval za zavedenie komplexného systému obnovy autorizácie každých päť rokov, v ktorom musí každá látka prechádzať celou procedúrou opäť a opäť“. S poukazom na to, že Rada pravdepodobne toto ustanovenie zamietne, hovorkyňa EPP-ED, europoslankyňa Oomen-Ruijten poznamenala, že sa teší na to, ako bude v druhom čítaní „táto anomália z textu odstránená“.

Socialistická skupina PES Strana európskych socialistov (PES) vznikla v roku 1992 po podpise Zmluvy o Európskej únii (Maastrichtskej zmluvy) ako nástupnícka strana Konfederácie socialistických strán Európskeho spoločenstva.viac na www.EuropskaUnia.sk », vedená spravodajcom Parlamentu k problematike Guidom Sacconim, vyhlásila, že Parlament hlasoval „aby dal ľuďom v Európe najsilnejšiu ochranu pred nebezpečnými chemickými látkami na svete“. Guido Sacconi vyhlásil: „Najnebezpečnejšie chemické látky budú autorizované len za najprísnejších podmienok. Autorizácie budú časovo obmedzené, aby sa podporili inovácie a vývoj bezpečnejších alternatív.“ Dodal tiež, že tieto opatrenia neohrozia konkurencieschopnosť európskych firiem byrokratickými procedúrami. Sacconi povedal, že dokázal zabezpečiť politickú dohodu „napriek intenzívnemu lobingu oponentov z priemyslu“ a „tvrdej dezinformačnej kampani“, ktorá vystavila europoslancov „neuveriteľnému tlaku“.

Podľa vyjadrenia Ministerstva hospodárstva SR bude mať REACH tvrdý dopad na podnikateľské prostredie. Súčasne však hovorca ministerstva podľa agentúry SITA dodal, že prijatie legislatívy je zo zdravotných a environmentálnych dôvodov potrebné.

Európska rada chemického priemyslu (CEFIC) privítala hlasovanie v Štrasburgu ako „dôležitý krok v procese“, hlavne pokiaľ ide o registračné aspekty REACH. Vyslovila však sklamanie z možného časového obmedzenia autorizácií. CEFIC vyslovila nádej, že to bude v neskoršom období vyriešené Radou alebo Komisiou.

UEAPME, európska organizácia malých a stredných podnikov, je jednoznačne znepokojená. „Výnimky zo zdieľania údajov môžu byť čistým šekom pre monopolizáciu veľkými firmami“, varuje UEAPME. „Široké výnimky z princípu „Jedna látka, jedna registrácia“ (OSOR) posilní nevýhody, ktorým budú musieť podľa REACH čeliť malé a stredné podniky, a reprezentujú triumf veľkých chemických výrobcov“, vyhlásil generálny tajomník UEAPME Hans-Werner Müller. „Dodatočné byrokratické opatrenia vo fáze autorizácie sú fackou malým firmám a ničia časť pokroku v registrácii“, dodal.

Európska asociácia strojárskeho priemyslu Orgalime, ktorá zahŕňa veľkých konečných užívateľov priemyselných chemických látok, vyslovila spokojnosť s registračnými aspektmi hlasovania Parlamentom: „S rozhodnutím položiť povinnosť informovať na kategórie použitia a vystavenia, a nie len na základe jednotlivých užívateľov, EP správne zareagoval na kľúčový problém pre konečných užívateľov“, povedal generálny tajomník Orgalime Adrian Harris. Harris však kritizoval hlasovanie europoslancov o autorizácii: „Náš priemysel potrebuje autorizačný proces založený na riziku, ktorý zabezpečuje dostatočný čas pre nájdenie alternatívnych riešení, ak už nebude chemická látka k dispozícii“, povedal Harris. Pri súčasnom kompromise je podľa neho proces „príliš neflexibilný“.

Podľa prezidenta Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR (ZCHFP) Romana Karlubíka sa aplikácia REACH jednoznačne premietne aj do vyšších konečných cien chemických produktov. Podľa agentúry SITA prezident ZCHFP upozornil, že noví členovia únie môžu byť oproti tradičným členom znevýhodnení, keďže na prijatie programu sú menej pripravení. Preto sa zväz už niekoľko rokov snaží slovenské chemické podniky na prijatie REACH dobre pripraviť. Dodal však tiež, že predstavitelia chemického priemyslu REACH privítali z toho pohľadu, že sa zlepší prístup výrobcov, distributérov a obchodníkov pri narábaní s chemickými látkami.

WWF, spolu s inými environmentálnymi, spotrebiteľskými a zdravotníckymi organizáciami, označili hlasovanie v Parlamente za „dôležitý krok“ pre zdravie a bezpečnosť občanov a životného prostredia. Organizácie hlavne privítali podporu europoslancov pre povinné nahrádzanie nebezpečných látok bezpečnejšími alternatívami, ak sú k dispozícii (takzvaný „princíp substitúcie“). Varovali však, že ústupky pokiaľ ide o povinnosť testovať „všetky chemické látky spadajúce pod REACH“ znamená, že tisíce z nich ujdú kľúčovému zdravotnému a environmentálnemu hodnoteniu. „REACH prijatý na tomto základe neprinesie ochranu zdravia a životného prostredia, ktoré verejnosť potrebuje, nakoľko ponechá tisícky chemických látok bez základných toxických údajov“, vyhlásila skupina organizácií.

Európska organizácia spotrebiteľov (BEUC) vyhlásila, že je „hlboko sklamaná“ rozhodnutím Parlamentu podporiť kompromis Sacconi-Nassauer o registrácii. „Dnešné hlasovanie neumožní riadne hĺbkové prehodnotenie najproblematickejších látok, s ktorými sa konzumenti stretávajú v každodennom živote“, hovorí vo vyhlásení BEUC. Jeho riaditeľ Jim Murray povedal, že „slabý“ REACH dnes bude znamenať potrebu „REACH 2“ o pár rokov, keď budú zrejmé nedostatky pôvodného návrhu – a keď sa „nebezpečenstvo niektorých látok smutne ukáže zrejmé po škode, ktorú spôsobia“.

Ďalšie kroky

• 28.-29. novembra 2005: Rada pre konkurencieschopnosť bude debatovať o výsledkoch hlasovania v Parlamente (žiadne hlasovanie).
• Britské predsedníctvo naznačilo, že zvolá špeciálnu Radu pre konkurencieschopnosť ešte pred koncom roku, ak sa mu bude zdať, že je možná dohoda medzi Parlamentom a Radou. V súčasnosti je to však nepravdepodobné.
• Druhé čítanie v Rade a Parlamente prebehne v roku 2006, konečná dohoda sa odsúva na koniec roku 2006, prípadne rok 2007.