Návrh reformy európskeho rozpočtu, ktorého kópiu sa podarilo získať EurActiv-u, dvíha obočie v kruhoch  EÚ. Doteraz približne 45 % výdavkov 130-miliardového rozpočtu smeruje na financovanie poľnohospodárskej politiky, no Komisia podľa dokumentu chce, aby sa prostriedky zamerali na kľúčové výzvy spôsobené globalizáciou a tiež väčšiu flexibilitu pri alokovaní financií, pretože súčasný spôsob považuje za rigidný a nepružný.

Okrem toho vyzýva krajiny, ktoré profitujú z redistribučnej politiky (ide najmä o východoeurópskych členov), aby sa na rozpočte podieľali vyššími príspevkami.

V prípade financovania regiónov, ktoré tiež tvorí veľkú časť výdavkov, by sa mali viac brať do úvahy vnútorné rozdiely v rámci krajín. „Konkrétne, tie členské štáty, kde je príjem na jednu osobu pod prahom konvergencie, budú mať nárok čerpať viac prostriedkov na podporu konkurencieschopnosti, najmä pokiaľ sú osobitne veľké rozdiely v príjmoch jednotlivých regiónov v rámci jednej krajiny,“ píše sa v dokumente.

Národné vlády majú k prioritám ešte čo povedať, pretože treba skombinovať súčasný decentralizovaný vzostupný prístup k regionálnym výdavkom s centralizovaným prístupom založeným na prísnych pravidlách EÚ.

Okrem toho tieto regionálne fondy by sa mali orientovať na výkon, so silnejším evalvačnými mechanizmami a platby budú poukazované na základe merateľných výsledkov.

Tri prioritné osi

Podľa návrhu reformy sa treba zamerať na tri prioritné osi:

• Udržateľný rast a zamestnanosť – „akcelerovanie zmien v ústrety nízkoemisnej ekonomike založenej na poznatkoch a to prostredníctvom výskumu, vzdelávania a podpory inovácií.“
• Klíma a energia – podpora technologickej revolúcie v snahe dosiahnuť energetickú efektivitu, vybudovania dodávateľskej infraštruktúry a ďalších udržateľných politík zameraných na prírodné zdroje.
• Globálna Európa – „propagovanie bezpečnosti, prosperity a solidarity vo svete, boj proti chudobe, rozvoj manažmentu migrácie a posilnenie spolupráce so susedmi EÚ“.

Reforma rozpočtu počíta aj so zmenami vyplývajúcimi z Lisabonskej zmluvy – EÚ bude mať prezidenta a ministra zahraničných vecí. Oveľa väčší podiel rozpočtu sa teda bude musieť zamerať na presadzovanie záujmov EÚ vo svete.

Najkontroverznejším elementom reformy je návrh na obmedzenie výdavkov na spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP), ktorá podľa platnej finančnej perspektívy predstavuje 45 % výdavkov rozpočtu. Podľa návrhu budú členské štáty musieť peniaze z SPP viac prehodnocovať, pretože budú spolufinancovať priamu pomoc farmárom.

Opätovné znárodnenie regionálnej politiky by bolo chybou

Francúzskeho poslanca z radov ľudovcov Alaina Lamassourca, predsedu parlamentného výboru pre rozpočet, koncept návrhu Komisie prekvapil. Odsúdil príliš inovatívny prístup, ktorý podľa neho hraničí s provokáciou. Výbor je síce pripravený s Komisiou diskutovať, no až keď  návrh vydajú oficiálne.

Regionálne organizácie na koncept reagovali podráždene. Podľa nich exekutíva navrhuje opätovné znárodnenie regionálnej politiky a to by bolo podľa nich chybou. „Návrh na zvýšenie financovania zaostávajúcich členských štátov a nie regiónov slúži propagácii kultúry centralizovanej a sektorovej politiky a popritom by skutočnou prioritou mala byť teritoriálna kohézia,“ vyhlásila Michèle Sabbanová zo Združenia európskych regiónov (ARE).