Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »bude pod prísnym drobnohľadom Európskej komisie. Do polovice marca musí predložiť predbežnú správu o pokroku pri redukcii deficitu. Exekutíva síce podmienečne schválila grécky fiškálny plán na najbližšie tri roky, no požaduje ďalšie znižovanie platov vo verejnom sektore. Je to preto, že ohlásené opatrenia sú zatiaľ nedostatočné na to, aby splnili ciele postupného znižovania deficitu.

„Európska komisia bude sledovať riadenie rozpočtu a reforiem veľmi pozorne a pravidelne a zároveň vítame ochotu gréckej vlády prijať ďalšie reformy- ako aj kedy - to bude potrebné,“ uviedol komisár pre hospodárske a menové záležitosti Joaquin Almunia.

Okrem toho Komisia chce voči krajine začať konanie za prekročenie povolenej hranice deficitu, čo by znamenalo ďalšie prísne opatrenia. Odporúčania zahŕňajú kroky, ktoré treba uskutočniť už tento rok. Ide o znižovanie platov vo verejnom sektore, obmedzenie prijímania nových zamestnancov – na piatich odchádzajúcich na dôchodok možno prijať len jedného nového. Exekutíva vyzýva aj k akcelerácii dôchodkovej reformy a reformy zdravotnej starostlivosti, či zvýšenie daní z príjmu aj spotrebných daní. Grécko by malo aj zmraziť desať percent terajších výdavkov, aby malo rezervu pre prípad napätia v rozpočte.

Atény čelia aj vyšetrovaniu za poskytovanie falošných štatistických údajov. Komisia svoje návrhy predloží ministrom financií, ktorý sa nimi budú zaoberať 15. – 16. februára. Pokiaľ ich podporia, pôjde o prvý prípad, kedy by členský štát eurozóny musel fungovať v takom prísnom režime.

Grécky dlh verejných financií by mal tento rok dosiahnuť 120 % HDP, čo je dvojnásobok stropu, ktorý dovoľuje Pakt stability a rastu Pakt stability a rastu je dohodou, ktorá zaväzuje členské krajiny (primárne členov eurozóny) dodržiavať rozpočtú disciplínu.viac na www.EuropskaUnia.sk » Podľa EÚ chce krajina znížiť svoj deficit na úrovni 12,7 % HDP v roku 2009 pod 3 % do roku 2012. Nebude to však ľahké a socialistická vláda musí byť pripravená na ďalšie fiškálne požiadavky.

„Pokiaľ plán budú nasledovať rozhodnutia a potom činy, bude to mať pozitívny vplyv na trh,“ uviedol Almunia. „Ak k rozhodnutiam nedôjde, trh sa dostane pod ďalší nápor.“

Rozochvené trhy

Grécke dlhopisy a cenné papiere sa čiastočne vzchopili po správach z Bruselu, no klesli opäť po tom, čo ďalšia členská krajina eurozóny – Portugalsko Hoci bolo Portugalsko zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » do európskej integrácie sa mohlo plne zapojiť až po páde salazarovskej diktatúry v 70. rokoch 20. storočia.viac na www.EuropskaUnia.sk »zastavilo plánované vydávanie krátkodobých štátnych obligácií pre vysoké náklady na pôžičky. Okrem toho miestny parlament schválil zákon o regionálnych finančných transferoch, čo by podľa vlády mohlo prekaziť plánované znižovanie rozpočtového schodku. K nepokojom prispelo aj Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktoré priznalo, že jeho deficit v najbližších troch rokoch bude vyšší ako pôvodne predpokladalo.

Trhy zasiahli aj správy tvrdiace, že čínska vláda sa chystá kúpiť grécke dlhopisy. Oficiálne úrady sa k téme nevyjadrili, no akademická obec najmä na internete upozornila, že krajina má síce odvahu požiť svoju finančnú silu, no určite sa nevystaví riziku nerozvážnym konaním.

Gréci mieria do ulíc

Grécke odborové organizácie vyzývajú k štrajku. Jeden by mal byť 10. a druhý 27. februára. Bežní ľudia na uliciach však podľa Reuters tvrdia, že radšej budú znášať prísny režim, ak budú môcť veriť, že tým zabránia hospodárskemu kolapsu krajiny, no len v obmedzenej miere veria v opatrenia, ktoré boli doteraz prijaté. „Neverím, že vláda nás dostane z krízy,“ povedal tridsaťdvaročný Nikos Haldoutas pracujúci vo filmovom priemysle. „Nemyslím si, že sa niečo v najbližších 50 rokoch zmení.“