Kurzové lístky

CZK stay 24.980 down
HUF stay 293.01 up
USD stay 1.3042 down
Hlavná stránkaEkonomika a euroAj Slovensko žiada EÚ o zmenu spôsobu kalkulácie dlhu

Aj Slovensko žiada EÚ o zmenu spôsobu kalkulácie dlhu

Zdroj: Flickr

(18.08.2010)

Deväť členských štátov písomne požiadalo Európsku komisiu, aby zmenila spôsob kalkulácie dlhu krajiny. Pod list sa podpísal aj slovenský minister financií Ivan Mikloš.

Bulharsko Bulharsko muselo tesne pred koncom predvstupového procesu čeliť hrozbe odloženia vstupu do EÚ o rok v prípade, že nestihne implementovať požadované reformy.viac na www.EuropskaUnia.sk » Česko, Litva Litva je postkomunistickou pobaltskou krajinou, ktorej sa podarilo vstúpiť do EÚ spolu s ďalšími deviatimi krajinami v zatiaľ najväčšej vlne rozširovania v histórii Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk » Lotyšsko Podobne ako ostatné dve pobaltské krajiny (Estónsko, Litva), Lotyšsko dosiahlo nezávislosť od ZSSR v roku 1991, ruské jednotky odišli v roku 1994. Členom Únie i NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa stalo spolu so Slovenskom v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »a Švédsko sa písomne obrátili na Európsku komisiu a stáleho predsedu Európskej Rady Hermana van Rompuya so žiadosťou o zmenu spôsobu kalkulácie dlhu krajín. Informáciu priniesli bez udania zdroja rakúske noviny Wirtschaftsblatt.

Členské štáty navrhujú, aby sa pri kontrole plnenia rozpočtových kritérií brali do úvahy aj náklady na dôchodkovú reformu. Ak by sa pri kontrole dodržiavania Paktu stability a rastu prihliadalo aj na tieto náklady, rozpočtové deficity a aj zadlženosť štátov by vďaka tomu klesla.

Hovorca komisára pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna rakúskym novinám potvrdil, že Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »dostala túto žiadosť a vyjadrí sa k nej v priebehu "niekoľkých týždňov". To, že sa pod list podpísal aj slovenský minister financií Ivan Mikloš pre TASR pripustilo aj Ministerstvo financií SR.

"Keďže slovenské ministerstvo financií nebolo priamym iniciátorom výzvy, nebude sa k nej zatiaľ bližšie vyjadrovať," povedal pre agentúru vedúci oddelenia komunikácie s verejnosťou rezortu financií Mikuláš Gera.

Iniciátormi listu boli Poľsko a Maďarsko. Podľa Poľska sú platby ľudí do súkromných dôchodkových fondov osobnými investíciami a nemali by byť zahrnuté do výpočtu štátneho dlhu. Ak by EÚ prihliadala na náklady na dôchodkovú reformu len Maďarsku by sa rozpočtový schodok každý rok znížil o 1,7 % HDP.

Mnohé z krajín strednej a východnej Európy začali s reformou dôchodkového systému už v rámci prechodu od komunizmu k trhovej ekonomike. Nejde však o lacnú záležitosť. Podľa spomínaných členov teda súčasná metodika výpočtu rozpočtového deficitu penalizuje štáty, ktoré sa už pustili do reforiem a sťažuje im plnenie rozpočtových kritérií. Západoeurópske štáty pritom v tomto reformnom úsilí zaostávajú za novými členmi.

Na druhej strane sa však podľa pravidiel Eurostatu do verejného dlhu za určitých podmienok nemusia započítavať napríklad PPP projekty. Tie však po čase štátny rozpočet nakoniec aj tak zaťažia. V prípade Slovenska by verejný dlh mal tento rok oficiálne prekročiť 40 %. Po započítaní PPP projektov by mohlo ísť o viac ako 50 %.

(EurActiv/TASR)

Reklama

PARTNERI

fridrichlogo wblogo m1sponsor World Business Press Online

Komentár

Radovan Geist (30.01.2012)

Medzi kladivom a nákovou

Medzi kladivom a nákovou

Hlavnou postavou dnešného summitu bude Angela Merkel. Do akej miery však „vedie Európu“, a nakoľko len kľučkuje medzi vonkajšími a vnútornými tlakmi?

Sieť EurActiv

prev

© 2003-2012 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva.