V prvej štúdii našej publikácie Jarmila Filadelfiová prináša štatistické údaje o zmenách na trhu práce, ku ktorým počas ekonomickej a hospodárskej krízy došlo. Zameriava sa na otázku, aké dôsledky mala kríza, ktorá sa začala v októbri 2008, pre mužov a ženy, ako ovplyvňovala ich (ne)zamestnanosť a ako sa menila ich sociálna situácia. Hoci ide o údaje, ktoré mali byť zohľadňované už pri tvorbe protikrízových opatrení vlády, Filadelfiová ich verejne tematizuje ako prvá na Slovensku. Zároveň skúma, aké sú rodové implikácie protikrízových opatrení, ktoré vláda prijala.

Prípadová štúdia Janky Debrecéniovej sa venuje zákonom prijatým na „podporu rodiny“. Podobne ako protikrízové opatrenia vlády, aj tieto zákony boli väčšinovo vnímané ako rodovo neutrálne. Debrecéniová upriamuje pozornosť na ich rodové dôsledky, ktoré vyplývajú aj zo skutočnosti, že starostlivosť o rodinu, resp. o deti je na Slovensku stále predovšetkým na pleciach žien: „Absencia rodovej optiky a absencia reflexie ekonomickej krízy ako niečoho, čo má okrem iných aj rodovo špecifické dôsledky a čo možno korigovať dobre nastavenou legislatívou, spôsobila, že analyzované zákony sú diskriminačné voči ženám, najmä voči tým skupinám žien, u ktorých sa kumulujú viaceré znevýhodňujúce charakteristiky.“

Zuzana Maďarová sa vo svojej analýze vládnych a opozičných diskurzov snaží priblížiť, akým spôsobom vláda a najsilnejšia opozičná strana tematizovali hospodársku krízu, ako ju využívali na zdôvodnenie svojich krokov, prípadne na diskreditáciu politických oponentov. Silný vplyv na počiatočné diskurzy o kríze mala predchádzajúca priaznivá ekonomická situácia, očakávané zavedenie eura od 1. januára 2009 a aktuálna politická situácia. Diskusiu o ekonomickej recesii ako prvé otvorili médiá a politická opozícia. Obsahová analýza médií prináša stručný obraz o tom, akým spôsobom novinárky a novinári využívali krízu ako rámec pre ďalšie témy, vrátane rodovej (ne)rovnosti, kriminality alebo trhu práce. Z jej analýzy vyplýva, že hoci sa opozícia a koalícia nezhodli v politických názoroch, na prezentovanie svojich cieľov používali podobné nástroje. Využívanie paternalistických a heroistických naratívov, ktoré obdobie krízy charakterizovali, alebo zdôrazňovanie „sociálnosti“ vlastných politík naznačuje, že naratívne stratégie najsilnejšej opozičnej strany a vlády si boli veľmi blízke. Spájala ich aj skutočnosť, že na príčiny a dôsledky krízy sa nepozerali cez rodové hľadisko a neuplatňovali ho ani pri predstavených „protikrízových“ opatreniach. O niečo lepšie na tom boli médiá, ktoré rodové nerovnosti v súvislosti s krízou aspoň zmieňovali, aj tu však absentoval komplexný rodovo citlivý prístup.

zdroj: Cviková, Jana: Editoriál

tejto linke