Vládne strany v Grécku sa mali na reformnom úspornom balíku, ktorý je podmienkou druhého záchranného programu od medzinárodných veriteľov, dohodnúť už v nedeľu. Konečné stanovisko však včera opäť odložili na dnes.

Premiér Lucas Papademos sa márne snaží dosiahnuť zhodu vo svoj koaličnej vláde zloženej zo socialistickej strany PASOK, konzervatívnej strany Nová demokracia a s pravicovým Ľudovým pravoslávnym hnutím LAOS.  Vysoko nepopulárne úsporné opatrenia sú oveľa citlivejšou témou ako doteraz vzhľadom na blížiace sa aprílové voľby a nahnevaných gréckych voličov. Najväčšou prekážkou je požadované zníženie minimálnej mzdy.

Strany však zrejme necítia žiadny tlak a to aj napriek tomu, že ich európski lídri opakovane vyzývajú k dohode, keďže už v marci by mohol nastať neriadený bankrot, pretože krajina nevie pokryť 14,5-miliardovú splátku dlhu.

„Nemôžeme len tak povedať áno alebo nie, keď od relevantných orgánov nemáme potvrdené, že tieto kroky sú ústavné a vyvedú krajinu z krízy,“ uviedol Jorgos Karatzaferis, líder strany LAOS.

„Máme čas. Ak ide o budúcnosť krajiny, nájdeme čas,“ povedal novinárom.

Chýbajúce dokumenty

Ako uvádza agentúra Reuters, jedným z dôvodov odkladania rozhodnutia boli aj chýbajúce dokumenty. Podľa nemenovaného zdroja koaličné strany dostali návrh dohody s EÚ a MMF len pol hodiny pred tým ako sa stretli s premiérom.

Tlak vyvíjajú aj odborové organizácie, ktoré včera zvolali 24-hodinový štrajk. Pred parlamentom obkľúčeným policajtmi demonštranti skandovali : „Nie stredovekým pracovným podmienkam."

Nepredvídateľné dôsledky

Hnev demonštrantov sa týka aj Nemecka. Protestujúci včera pálili nemeckú a nacistickú vlajku. Na vývoj v Grécku reagovala aj kancelárka Angela Merkelová. Situáciu sa snažila upokojiť vyhlásením, že vylúčenie Grécka z eurozóny by malo nepredvídateľné dôsledky. „Nebudem tlačiť na to, aby sa Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »vzdalo eura,“ uviedla.

Spolu s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym však majú "plán B". V pondelok predstavili spoločný plán na vytvorenie podmieneného účtu, z ktorého by sa kryla časť strát v prípade gréckeho bankrotu. Túto myšlienku podporil aj šéf Euroskupiny Jean-Claude Juncker.

Avšak iní politici už otvorene hovoria o pravom opaku – ak Atény neprijmú podmienky, nebudú už robiť všetko preto, aby krajinu zachránili. Holandský premiér Mark Rutte povedal, že Eurozóna Výraz eurózona označuje skupinu 12 členských štátov Európskej únie ktoré zaviedli 1 januára 2002 spoločnú menu euro. Eurózóna pokrýva v súčasnosti 307 miliónov obyvateľov.viac na www.EuropskaUnia.sk »dokáže žiť bez Grécka, ak si nebudú plniť svoju časť dohody. „Zvyšok eurozóny je v súčasnosti taký silný, že dokáže ustáť odchod Grécka, krajiny, ktorá sa dostáva do vážnych problémov,“ zdôraznil.

„Skutočne musia implementovať všetky opatrenia, ktoré sľúbili. Ak sa tak nestane, nemôžeme im pomôcť,“ dodal. Podobne sa vyjadrila aj Neelie Kroesová, holandská komisárka pre digitálnu agendu.

Predstavitelia eurozóny trvajú na tom, že dohoda s Gréckom musí byť schválená krajinami s eurom, Európskou centrálnou bankou a Medzinárodným menovým fondom do 15. februára.

Vytvorí sa tak dostatočný priestor pre vykonanie komplexných právnych procedúr týkajúcich sa jednak odpustenia časti gréckeho dlhu a Atény by mohli dostať nevyhnutnú tranžu pomoci ešte pred 20. marcom, keď musí splatiť spomínanú časť dlhu.

(EurActiv/Reuters)