Pozadie:

Smernica o tabakových výrobkoch platí od roku 2001. Stanovuje maximálne limity látok, akými sú nikotín, decht a oxid uhoľnatý, v cigaretách. Výrobcov okrem toho musia na jej základe umiestňovať na tabakové výrobky textové zdravotné výstrahy, a zakazuje im texty ako „ľahké“, „mierne“ alebo „nízky obsah dechtu“.

Komisia sa snaží o revíziu direktívy s cieľom uľahčiť fungovanie vnútorného trhu v odvetví tabakových výrobkov pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne ochrany verejného zdravia.

Iniciatíva odpovedá na žiadosť Európskeho parlamentu  a správu Komisie týkajúcu sa vykonávania smernice, v ktorej sa určil priestor na možné zlepšenia.

V uznesení Európskeho parlamentu z roku 2007, ktoré sa týka zelenej knihy s názvom „Smerom k Európe bez tabakového dymu: možnosti politiky na úrovni EÚ“ členské štáty vyzvali, aby obmedzili fajčenie u mladých ľudí do roku 2025 o polovicu. Ako informuje Komisia, prísnejšie pravidlá pre tabakové výrobky by boli významným prínosom k dosiahnutiu tohto cieľa.

Konzultácia k možnej revízii smernice o tabakových výrobkoch v EÚ

Európska komisia koncom septembra 2010 spustila verejnú konzultáciu k možnej revízii smernice o tabakových výrobkoch. Zainteresované strany vyzvala, aby zaujali stanovisko k navrhnutým opatreniam zameraným na zvýšenie informovanosti o nebezpečenstve používania tabakových výrokov, zvýšenie motivácie prestať fajčiť a odradenie ľudí od toho, aby vôbec s fajčením začali.

Šesť oblastí nastolených problémov:

• Rozsah smernice
• Regulácia bezdymových tabakových výrobkov
• Informácie pre spotrebiteľov
• Regulácia ingrediencií
• Reportovanie a registrácia ingrediencií
• Dostupnosť tabakových produktov

Slovenskú pozíciu vypracovala dočasná pracovná skupina, špeciálne vytvorená na revíziu smernice. Členmi sú zástupcovia ministerstva zdravotníctva, ministerstva financií, ministerstva hospodárstva, ministerstva pôdohospodárstva, Colnej správy SR, Potravinárskej komory Slovenska, Slovenského združenia pre značkové výrobky a Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR. Skupinu vedie Ivan Bielik zo Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, ktorý zastupuje rezort zdravotníctva.

Rozšírenie smernice, pozor na inovácie

Ako Komisia uvádza v konzultácii, čoraz populárnejšie sa stávajú nápoje či cukríky s obsahom nikotínu. Vzťahuje sa na ne však legislatíva regulujúca potraviny. Okrem toho smernica regulujúca tabakové výrobky sa netýka ani cigaretových výrobkov obsahujúcich byliny miesto tabaku. Podľa exekutívy však majú rovnako negatívne vplyvy ako normálne cigarety a mala by sa na ne vzťahovať príslušná regulácia. Dočasná pracovná skupina preto uvítala návrh na rozšírenie rozsahu smernice.

V rámci tohto bodu Komisia zároveň ako jednu z možností uviedla „zákaz nových orálnych tabakov“. „Toto opatrenie je namierené proti inovácii a bez vedeckých podkladov zakazuje ešte nevyvinuté formy tabakových výrobkov,“ uviedol vedúci skupiny Ivan Bielik.

Podľa Bielika by smernica mala byť rozšírená na základe vedeckého preskúmania ďalších tabakových a netabakových produktov, napríklad elektronických cigariet. „Regulátor by tieto výrobky mal najprv skúmať, skôr ako ich zakáže ako také,“ dodal.

Bezdymové tabakové výrobky

Komisia sa zamerala aj na nejednotný prístup k bezdymovým tabakovým výrobkom. Napríklad žuvací tabak je voľne dostupný v mnohých krajinách, kým snus (druh žuvacieho tabaku) je povolený jedine vo Švédsku. Navrhla tri možnosti – žiadnu zmenu, povolenie všetkých druhov bezdymových výrobkov v EÚ alebo opačne okrem snusu zakázať aj ostatné druhy bezdymových výrobkov. Pripomenula, že všetky tabakové produkty sú návykové a môžu spôsobiť rakovinu.

Slovenský postoj je taký, že zákaz snusu nemá vedecké opodstatnenie. „Neexistujú ani dôkazy, že sú nedymiace, respektíve bezdymové tabakové výrobky škodlivejšie ako ostatné formy tabakových výrobkov. Naopak, pripúšťa sa možnosť, že konzumácia nedymiacich tabakových výrobkov by mohla pomôcť fajčiarom prestať fajčiť a používanie snusu by mohlo znížiť riziko niektorých chorôb spojených s fajčením. Ak sa takáto možnosť čo i len pripúšťa, nemal by byť predaj snusu zakázaný,“ vysvetlil Bielik. Skupina teda presadzuje zrušenie zákazu, pričom na škodlivé účinky snusu by sa malo upozorňovať prostredníctvom zdravotných varovaní.

Generické balenia. Hrozí nárast nelegálneho obchodovania?

Komisia v rámci revízie uvažuje aj o nových opatreniach zameraných na zvýšenie informovanosti spotrebiteľa. Obrazové výstrahy v súčasnosti používajú len v Belgicku, Rumunsku, Spojenom kráľovstve a v Lotyšsku. Spotrebitelia v jednotlivých členských štátoch takto podľa exekutívy nie sú o nebezpečenstvách fajčenia informovaní na rovnakej úrovni. Východisko vidí v povinnom uvádzaní a zväčšení obrazových výstrah. Argumentuje tým, že čím väčšie sú výstrahy, tým sú efektívnejšie.

Pracovná skupina poukázala na to, že väčšie výstrahy by mohli kolidovať s ochrannými známkami. „Zákon vraví, že kontrolná známka s rozmermi 20x44mm má byť umiestnená na balenie tak, aby sa po otvorení balenia pretrhla, teda poškodila. Týmto sa môžu oba záujmy, na jednej strane fiškálny (kontrolná známka) a na druhej strane zdravotný (zdravotné varovania) prekrývať, čo by mohlo spôsobovať problémy v praxi,“ vysvetlil Bielik.

Exekutíva zmeny navrhla aj v prípade obalov cigariet. Výsledky prieskumu Eurobarometer z mája 2010 ukázali, že svetlé farby v spotrebiteľoch vyvolávajú pocit, že sú menej škodlivé. Okrem toho farebnosť, ilustrácie vyvolávajúce pocit luxusu či slobody podľa nej odvádzajú pozornosť od zdravotných výstrah. Cestu vidí v nevýrazných hnedých, respektíve čierno-bielych baleniach (tzv. generických baleniach).

Pracovná skupina má v tomto prípade obavy, že by jednak mohlo dôjsť k porušeniu práv duševného vlastníctva, ale najmä preto, že takto by sa značne uľahčilo falšovanie a pašovanie cigariet.

„Následný nárast nelegálneho obchodu by spôsobil úniky na daniach a cle, ako aj podkopal záujmy v oblasti verejného zdravia, keďže štát nemá kontrolu nad kvalitou a obsahom nelegálne dovážaných a vyrábaných cigariet,“ pokračoval Bielik.

Koniec „americkej zmesi“, rozvrat slovenského trhu s cigaretami?

Ďalšou oblasťou, kde chce Komisia zjednotiť pravidlá sú škodlivé, návykové či atraktívne zložky, ktoré cigarety obsahujú. Niektoré členské štáty majú zoznam povolených látok, iné zakázaných a existuje aj tretia skupina, ktorá má obidva. To podľa Komisie vedie k tomu, že kým v jednom štáte je ingrediencia povolená, v druhej zakázaná.

Osobitnú pozornosť venuje tzv. atraktívnym zložkám, či už vanilke alebo škorici, ktoré majú pritiahnuť najmä mladých. Exekutíva teda navrhuje vytvorenie spoločných európskych zoznamov či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle.

Pracovná skupina je za zakázanie príchutí, no výnimku by mali podľa nej dostať látky potrebné na technologické spracovanie tabaku. Pretože kým zmes viržínskeho typu rozšírená najmä vo Veľkej Británii ich neobsahuje, americká zmes, ktorá dominuje na Slovensku áno.

„Zákaz americkej tabakovej zmesi by spôsobil rozvrat slovenského trhu s cigaretami, ktorý takmer výlučne predstavujú cigarety plnené americkou tabakovou zmesou. Okrem vplyvu na štátny rozpočet by tak vznikla ďalšia príležitosť pre organizovaný zločin, a teda nelegálny predaj cigariet s americkou zmesou,“ upozornil Bielik.

Z cigariet podpultový tovar?

Komisiu znepokojuje aj nejednotná regulácia predaja tabakových produktov cez internet – zo zdravotného, vekového aj daňového hľadiska – rôzny prístup k predaju cez automaty a vystavovaniu tabakových výrobkov v regáloch obchodov.

Vo väčšine štátov, vrátane Slovenska, je predaj cez automaty zakázaný. Vystavovanie tabakových výrobkov bude napríklad vo veľkých britských obchodoch nemožné od októbra 2011, vo fínskych od začiatku roka 2012. Podobné opatrenie avizovali aj Íri.

Podľa pracovnej skupiny by regulácia predaja tabakových výrobkov cez internet mala byť v kompetencii členských štátov. Pokiaľ ide o zákaz ich vystavovania na predajných miestach, vyžadovalo by si zmenu vzhľadu a vybavenia predajní, podľa odhadov by trvalo zvýšilo náklady na prevádzku o 5 tisíc eur ročne.

„Z cigariet by sa stal podpultový tovar, a tak by bolo pre spotrebiteľa menej neprijateľné nakúpiť ich od nelegálneho predajcu na ulici či trhovisku. Opatrenie by tak namiesto sporných a nepotvrdených zlepšení v oblasti verejného zdravia zasa len napomohlo nelegálnemu obchodovaniu,“ uzavrel Bielik.

Výsledky konzultácie

Konzultácia v členských štátoch vyvolala veľký záujem. Komisia celkovo zaznamenala 85 tisíc príspevkov, čo je historicky najvyšší počet. Zapájali sa najmä individuálni občania, výrobné odvetvie, mimovládne organizácie, vlády a verejné orgány. Okrem toho došlo aj k posunu uzávierky z 19. novembra 2010 na 17. decembra 2010.

Exekutíva poukázala na výrazné rozdiely v príspevkoch. Kým zástancovia povinných zdravotných výstrah a generických obalov tvrdia, že uvedené opatrenia budú viesť k oslabeniu reklamného účinku, odporcovia poukázali na možné právne dôsledky a že ľudia by aj tak neprestali fajčiť.

Firmy zasa upozorňujú na to, že miesto zavádzania generického balenia by vlády mali zavádzať osvedčené a účtinné opatrenia obmedzujúce fajčenie mladistvých. Patria sem napríklad zákony zakazujúce predaj cigariet maloletým, vydávanie licencií na predaj tabakových výrobkov či komunikačné kampane.

Pokiaľ ide o reguláciu zložiek a obmedzenie niektorých prísad by podľa niektorých príspevkov mohlo najmä mladých ľudí odradiť od toho, aby začali fajčiť. Odporcovia však poukázali na to, že by mohlo dôjsť k diskriminácii rôznych druhov a značiek tabaku. 

Ako vo svojej tlačovej správe uvádza exekutíva, fajčenie je v EÚ najčastejšou príčinou chorôb, ktorým ročne podľahne 650 tisíc Európanov. Zo svetového hľadiska ide o šesť miliónov osôb. Podľa odhadov by sa toto číslo malo do roku 2030 zvýšiť na osem miliónov. „Je preto celkom jasné, že EÚ musí v tomto smere niečo urobiť,“ tvrdí Komisia. Výsledky konzultácií sa zohľadnia v prebiehajúcej príprave revízie smernice o tabakových výrobkoch, ktorú by mali zverejniť budúci rok.

Konkrétny návrh revidovanej smernice by Európska komisia mala zverejniť začiatkom roka 2012.

Austrálsky impulz

Radikálnejšie postupuje vláda v Austrálii. Zaviedla generické obaly a zároveň zvýšila daň z cigariet, čím chce do roku 2018 znížiť počet fajčiarov pod 10 % zo 16,6 % v roku 2007. Nové pravidlá budú v krajine platiť od decembra 2012. Pobúrili však tabakový priemysel, ktorý tvrdí, že dôjde k k zvýšeniu kriminálnej aktivity a falšovania cigariet.

Austrálska ministerka zdravotníctva Nicola Roxonová vyhlásila, že je presvedčená, že vláda dokáže opatrenia brániť aj na súde. Roxonová návrh na zavedenie generických obalov predložila parlamentu v júli. Dolná komora ho schválila koncom augusta a senát 10. novembra 2011.

Podľa komisárovho hovorcu sa exekutíva ešte v otázke generických obalov definitívne nerozhodla. Vývoj v Austrálii však pozorne a so záujmom sleduje.  

Pozície:

Komisár pre zdravie John Dalli:„Tabak nie je výrobok ako každý iný: je návykový a z toho vyplývajú choroby a utrpenie pre našich občanov a výdavky na zdravotnú starostlivosť pre európske vlády, ktorej by sa dalo predísť. Napriek tomu fajčí 30 % Európanov. Mňa osobne znepokojuje skutočnosť, že 35 % mladých Európanov fajčí.“

Eva Szabóvá, generálna riaditeľa sekcie obchodu a ochrany spotrebiteľa na Ministerstve hospodárstva na 1. ročníku konferencie o nastavení regulácie tabakových výrobkov Category Forum 2011 vyhlásila, že „regulácia je potrebná v rozumnej miere“ a orientovať sa treba na výchovno-vzdelávací proces. Jej kolega, riaditeľ odboru ochrany spotrebiteľa vnútorného trhu MH SR Imrich Csiba je niekedy regulácia z EÚ „tlačená ad absurdum“ a nie vždy je isté, či zníži počet fajčiarov. Chýba mu predovšetkým široká diskusia o podobe regulácie.

Darina Kyliánová z Úradu priemyselného vlastníctva SR  tvrdí, že zavedenie generických škatuliek cigariet zasahuje do vlastníckych práv, ktoré firmy „nadobudli v dobrej viere a v súlade s platnou legislatívou“ chránenou medzinárodnými dohovormi. Napríklad len ochranná známka Marlboro má hodnotu 19,961 milióna amerických dolárov.

Šéfka kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku Darina Sedláková poznamenala, že fórum má skôr ekonomicko-hospodársky ako zdravotnícky charakter. Vhodnejšie ako regulácia je podľa nej používanie pojmu kontrola tabaku, pod čím sa chápe znižovanie dopytu a ponuky spolu s investíciami do prevencie. Súčasťou toho je aj zvyšovanie cien, zákaz reklamy a obmedzovanie predaja. Pokiaľ ide o dopyt a ponuku si SR podľa Sedlákovej počína relatívne dobre, „pokrivkáva ale prevencia“, kde vidí väčší priestor hlavne pre Úrad verejného zdravotníctva. Úrad je podľa nej finančne poddimenzovaný, pomôcť by aj podľa riaditeľky kancelárie WHO na Slovensku mohlo vyčlenenie časti vyzbieranej spotrebnej dane na  tieto účely. Prioritou má zostať ochrana nefajčiarov, myslí si.

Maroš Kemény, Strategy Director v agentúre Creative Departement tvrdí, že obal cigariet je posledných marketingovým nástrojom tabakového priemyslu a zavedenie generických obalov by sa rovnalo zabitiu a vyvlastneniu značky. Reklama na cigarety má podľa Keményho nepatrný vplyvy na to, či človek začne fajčiť, má skôr význam pri prerozdelení podielu na trhu. Regulácia značiek podľa neho degraduje spotrebiteľa pretože ho to dostáva do pozície človeka, ktorý nevie, čo je pre neho dobré a čo nie. Znamená to tiež, že sa spotrebiteľ by prišiel o informácie.