Predstavy Komisie o tom, ako by v budúcnosti mohol byť zdaňovanýfinančný sektor nie sú síce právne záväzné, no v prípade, že ich na summite 28. – 29. októbra podporia členské štáty, budú ich nasledovať formálne legislatívne návrhy.

Komisia tak vyslala signál, že je za to, aby sa daň vzťahovala na finančné inštitúcie – či už ide o banky alebo poisťovne – a nie na kapitálový tok. Komisár pre dane Algridas Šemeta tvrdí, že daň by sa mala zaviesť na európskej úrovni bez ohľadu na to, či tak urobí zvyšok sveta.

Na druhej strane daň z finančných transakcií, ktorú podporuje Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »a európski socialisti, by sa vzťahovala na všetky pohyby kapitálu, ale ako ďalej rozviedol komisár, nemala by zmysel, kebyže nie je zavedená na globálnej úrovni. Spája sa s ňou totiž riziko, že by sa transakcie mohli presúvať do krajín, kde by tejto dani nepodliehali.

Pri dani z aktivít je to už ťažšie, pretože zisky a odmeny sú menej mobilné ako obchod. Komisia poukázala aj na to, že je vhodnejšie na adresovanie finančného sektora, pretože by sa vzťahovala na korporácie a nie na všetky finančné transfery.

Brusel odhaduje, že zisky z dane z finančných aktivít by mohli dosiahnuť 25 miliárd ročne v prípade, že by mala úroveň 5 %. O využití vyzbieraných prostriedkov sa bude ďalej rokovať. Ministri financií sa návrhom Komisie budú zaoberať 19. októbra a európski lídri na summite 28. – 29. októbra, teda ešte pred summitom skupiny G20, ktorý bude v polovici novembra v Soule.

Koniec dane z finančných transakcií?

Brusel sa však dane z finančných transakcií vzdať nechce a bude ju presadzovať na svetovej úrovni. Avšak lídri G20 jej doteraz prejavili len veľmi slabú podporu a dnešné návrhy by mohli predstavovať posledný klinec do jej rakvy.

Komisia odhaduje, že v prípade, že by bola zavedená na celom svete na úrovni 0,1 %, ročne by sa vyzberalo 60 miliárd eur. Ak by sa vzťahovala aj na deriváty, daňový výnos by mohol byť na úrovni 600 miliárd eur ročne.

Banky musia platiť

Argumenty Komisie, prečo banky treba zdaniť sú všeobecne známe. Brusel ich totiž považuje za hlavnú príčinu svetovej krízy a okrem toho v uplynulých rokoch čerpali vysokú pomoc od vlád. „Mal by preto riadne prispievať na náklady opätovného vybudovania európskych hospodárstiev a na podporu verejných financií,“ tvrdí Komisia.

Okrem toho, finančný sektor má v súčasnosti výnimku z dane z pridanej hodnoty. Zavedenie dane by teda znamenalo, že sektor nie je v porovnaní s inými daňovo zvýhodnený.