Podľa interného materiálu z dielne Európskej komisie, do ktorej nahliadol EurActiv, môže nekoordinované zavádzanie bankových poplatkov narušiť fungovanie jednotného vnútorného trhu EÚ. Svoje vlastné návrhy na vytvorenie poplatkov predstavila Veľká Británia Veľká Británia je zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » členom G-8, stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členom EHS sa stala až v 70. rokoch.viac na www.EuropskaUnia.sk » Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk » Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Maďarsko. Podľa Komisie však hrozí, že pokiaľ každý štát zavedie bez ohľadu na ostatných svoju vlastnú verziu poplatkov, môže to viesť napríklad k nežiaducemu dvojitému výberu poplatkov od niektorých nadnárodných bánk.

„Musím uplatniť spoľahlivý, celoeurópsky prístup, minimalizovať tak narušenie vnútorného trhu a vyhnúť sa možnému dvojitému uvaleniu poplatkov na banky,“ píše sa v dokumente. Nejde ale len o riziko dvojitých poplatkov. Obavy európskej exekutívy vyvolávajú i rozdielne základy, z ktorých chcú jednotlivé štáty výšku poplatkov vypočítať, rovnako ako často diametrálne odlišná výška.

Na zavedení bankových poplatkov, ktoré by slúžili ako poistka proti možnému budúcemu zlyhaniu veľkých bánk a ďalším nákladným záchranným programom financovaných z vreciek daňových poplatníkov, sa na júnovom summite zhodli vrcholní predstavitelia krajín EÚ.

Dvojité zdanenie

Prvé obavy z dvojitého zdanenia sa objavili krátko po tom, čo svoje návrhy predstavili Briti a Nemecko sa ohradilo, že ak tak urobia, museli by veľké nemecké banky platiť doma i v Londýne. Britský návrh počíta totiž s uvalením poplatku na celú bankovú skupinu, teda vrátane dcérskych bánk, ktoré pôsobia v iných členských štátoch. Nemecko chce vyberať poplatky len od bánk pôsobiacich na jeho území.

Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »podobné pripomienky vzala na vedomie a vo svojom dokumente členské krajiny vyzýva, aby sa na dnešnom rokovaní pokúsili dospieť k spoločnému postupu. Hlavné obavy panujú okolo možného dvojitého, či dokonca niekoľkonásobného uvalenia poplatku“ na banky, ktoré operujú vo viacerých členských krajinách EÚ.

Nemenovaný zdroj včera prístup Veľkej Británie bránil. "I zahraničné „dcéry“ domácich bánk sú pre ekonomiku zdrojom systémového rizika." Komisii sa tiež nepáči, že každá krajina chce výšku poplatku odvodzovať z iného základu. Zatiaľ čo niektoré ju chcú počítať z aktív a pasív, iné chcú vychádzať len z niektorých pasív.

Výška poplatku

Zdrojom kritiky je tiež rôzna výška  navrhovaných poplatkov. Komisia sa obáva, že pokiaľ budú sadzby výrazne odlišné, môže to narušiť hospodársku súťaž medzi jednotlivými bankami. V tejto súvislosti Brusel upozorňuje, že v prípade jedného členského štátu výška poplatku presahuje v relatívnom vyjadrení štvornásobok toho, čo chcú vyberať inde.

Zatiaľ čo Veľká Británia chce od budúceho roka zaviesť poplatok vo výške 0,04 % a očakáva, že takto vyberie 1,5 miliardy libier, Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »chce od bánk vyberať 0,6 % z celkových aktív. Očakáva, že z výnosov zalepia diery vo svojom štátnom rozpočte.

Maďarský minister pre ekonomiku György Matolcsy v tejto súvislosti už v júli priznal, že návrh „maďarskej bankovej dane spôsobil v globálnom podnikateľskom svete búrku (...)“. Firmy sa podľa neho obávajú. Že pokiaľ by Maďarsko podobne vysokú daň zaviedlo, pripoja sa k nemu aj Francúzi, Briti, Rumuni, Nemci a Slováci.

Kam s vybranými peniazmi

Nezhody panujú tiež v otázke, čo s vybranými peniazmi. Zatiaľ čo Británia a Maďarsko ich chcú využiť ako nové príjmy do štátneho rozpočtu (šlo by teda fakticky o daň), Nemecko trvá na tom, že vybrané peniaze majú slúžiť do fondu pre prípadnú budúcu pomoc bankám. S takýmto scenárom tiež počítal i pôvodný návrh Európskej komisie a nie je teda divu, že dokument, ktorý dnes dostali ministri na stôl, zámery urobiť z poplatkov ďalší zdroj štátneho rozpočtu ostro kritizuje.

Takýto krok podľa Komisie autoritám sťaží možnosti koordinácie v prípade, že bude treba pristúpiť k spoločným intervenciám – inými slovami, v prípade, že sa v problémoch ocitne banka, ktorá pôsobí vo viacerých členských štátoch naraz.