Špeciálny poplatok vstúpi do platnosti od januára budúceho roku, platiť ho budú banky, stavebné sporiteľne a hypotekárne banky, ako aj britské pobočky zahraničných bánk. Na budúci rok by mal priniesť 1,2 miliardy libier, v nasledujúcom roku, po zvýšení poplatku, až 2 miliardy libier.

Pravidlá výpočtu poplatku boli nastavené tak, aby znevýhodňovali krátkodobé operácie bánk a podporili konzervatívnejšie investovanie. 

Nový britský minister financií George Osborne zdôraznil, že podobnú daň plánujú zaviesť aj iné krajiny. Londýn sa snaží na globálnej úrovni presadiť zdanenie bankových ziskov alebo odmien. Viaceré krajiny, vrátane Kanady, Japonska a Austrálie sú však proti.

V EÚ pripravujú špeciálne zdanenie finančných inštitúcií Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Nemecko. V koordinovanom vyhlásení  ho ohlásili na január 2012. Konkrétna podoba zdanenia bude rôzna. V závislosti od rozdielneho právneho systému a štruktúry daní, no Berlín a Paríž budú brať do úvahy „potrebu zachovania rovnakých podmienok“ na trhu. Na celoeurópskej úrovni sa podobná dohoda zatiaľ nedosiahla.

V Spojených štátoch je zatiaľ výsledok neistý. Prezident Obama navrhol zdanenie veľkých amerických finančných inštitúcií, a pobočiek zahraničných inštitúcií v USA, ktoré by malo za desať rokov priniesť viac ako 90 miliárd dolárov. Zákon je však stále v Senáte.

Britský finančný sektor reagoval na zavedenie dane opatrne - vyhlásením, že daň nie je tak zlá, ako mohla byť.