Boj proti korupcii

zdroj: freedigitalphotos, credit: Grant Cochrane, http://www.freedigitalphotos.net/images/view_photog.php?photogid=2365

(Posledná aktualizácia: 05.11.2012)

V čase, kedy sú finančné zdroje v štátnych rozpočtoch tlačené vysokými dlhmi a slabým výberom daní sa únik spojený s korupciou dostáva do centra záujmu. Slovensko je v tejto oblasti na chvoste Únie.

Míľniky

  • 2010: Slovensko je v miere vnímania korupcie podľa TI na 59. mieste zo 178 krajín spolu s krajinami ako Lotyšsko a Tuniskom (prvým „najčistejšie vnímaným“ je Dánsko, Posledným Somálsko).
  • Marec 2011: Nastrčeným novinárom z denníka Sunday Times sa podarilo podplatiť niekoľkých europoslancov. Ozývali sa hlasy pre sprísnenie protikorupčných opatrení v EÚ
  • Jún 2011: Európska komisia prijala protikorupčný balík, ktorého predmetom je zintenzívnenie boja proti korupcii v rámci všetkých relevantných politík EÚ. Komisia zároveň plánuje zverejňovať každé dva roky Protikorupčnú správu EÚ
  • September 2011: Špeciálny Eurobarometer o korupcii: Kým v Dánsku považuje korupciu za hlavný problém spoločnosti len asi pätina občanov (19 %), v Grécku je to skoro každý (98 %). Slováci si myslia, že z politikov najviac dávajú alebo berú úplatky, prípadne zneužívajú svoju moc politici na národnej úrovni.
  • 19. august 2011: Slovenská vláda prijíma Plán boja proti korupcii
  • December 2011: V dôsledku úplatkárskeho škandálu z marca 2011 prijal Európsky parlament nový kódex správania europoslancov
  • 2011: Slovensko je v miere vnímania korupcie podľa TI na 66. mieste, spolu s Chorvátskom a Čiernou Horou
  • 2012: Korupcia je podľa prieskumu agentúry Focus pre TIS pre Slovákov piatym najzávažnejším problémom slovenskej spoločnosti, hneď po nezamestnanosti, životnej úrovni, zdravotníctve a hospodárskej situácii v krajine
  • 2012: Podľa Slovákov dochádza ku korupcii hlavne v zdravotníctve (94 % respondentov)
  • 2013: Komisia by mala zverejniť prvú Protikorupčnú správu EÚ

 

Korupcia a klientelizmus je problém starý ako ľudstvo samo a môžeme sa s ňou stretnúť všade vo svete. Napriek tomu, že členské štáty Európskej únie patria spolu so Severnou Amerikou, Japonskom, Austráliou a niekoľkými ďalšími štátmi k tej časti sveta, kde je korupcia najnižšia, existujú medzi jednotlivými krajinami EÚ podstatné rozdiely. Zatiaľ čo Dánsko je pravidelne v rebríčkoch umiestňované na  popredné miesta, krajiny ako Bulharsko alebo Grécko sa spravidla umiestňujú okolo 80. miesta. Slovensko bolo v roku 2011 v rámci Únie na 23. mieste. Podľa odhadov Transparency International (TI) sa v dôsledku korupcie v členských štátoch EÚ ročne „stratí“ približne 120 miliárd eur.

Otázky

Korupcia ako taká je celosvetový fenomén a neexistuje krajina, ktorá by týmto „neduhom“ netrpela. Podľa Svetovej banky predstavuje korupcia jednu z najväčších prekážok pre ekonomický a sociálny rozvoj spoločnosti, pretože narúša vládu zákona a oslabuje inštitucionálne základy, od ktorých závisí hospodársky rast. Podľa TI prichádzajú ľudia v dôsledku korupcie nie len o svoje peniaze, ale aj o svoje zdravie a o svoju slobodu. V najhorších prípadoch aj o svoje životy. Samotná definícia či meranie miery korupcie je však veľmi problematické. Ako upozorňuje v rozhovore pre EurActiv.sk sociológ Michal Vašečka, spravidla sa dajú iba nejakým spôsobom kombinovať dáta objektívne (koľko ľudí bolo odsúdených, pristihnutých, ale to je všetko naviazané na efektivitu a schopnosť polície a odhodlanosť vlád) a subjektívne (na základe percepcie korupcie).

Ako sa dá Korupcia odlíšiť od napríklad na Slovensku veľmi populárnych „darov z vďačnosti“? Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) predstavuje korupcia „zneužitie verejného alebo súkromného úradu na osobné obohatenie.“ TI hovorí o korupcii ako o „zneužití zverenej moci na súkromný prospech“.

Podľa TI existujú dva základné typy korupcie – veľká a malá. V prípade veľkej korupcie sa jedná o vrcholových politikov a politické strany, ktoré zneužívajú svoju pozíciu na to, aby niektorí zo štátnych tendrov vyhrala konkrétna firma a podobne. Malá korupcia sa zaoberá predovšetkým úplatkami nižších štátnych pracovníkov, ako napríklad úplatky u lekára, na úrade atď. Zatiaľ čo veľká korupcia dokáže výrazným spôsobom poškodiť hospodárstvo krajiny, malá forma korupcie dopadá tvrdo predovšetkým na nízko-príjmové skupiny ľudí, ktorým sťažuje prístup ku niektorým službám poskytovaných štátom.

Martin Filko, riaditeľ inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR, v hodnotení v rámci projektu „Nové idei pre Slovensko“ delí korupciu predovšetkým na jej všeobecnejšiu a viac viditeľnú formu, čiže napríklad úplatok pre verejného činiteľa za účelom získania štátnej zákazky a podobne, a na tzv. neviditeľnú formu korupcie, „ktorú predstavujú dohody vrcholových politikov a veľkých hráčov na trhu, ktoré istým spôsobom distribuujú ekonomickú rentu.“ Tento druhý typ korupcie je podľa Filka na Slovensku prítomný predovšetkým v energetike a v zdravotníctve, a je len v malej miere predmetom verejnej diskusie.

Meranie miery korupcie v jednotlivých krajinách, vo verejnej správe, v jednotlivých sektoroch a odvetviach je rovnako problematické ako jej definícia. Získať hodnoverné údaje o miere korupcie je veľmi náročné, keďže dávanie a prijímanie úplatkov je takmer v celom svete považované za kriminálny čin. Práve z tohto dôvodu sa svetové organizácie ako TI alebo Európska únia spoliehajú na prieskumy verejnej mienky, v ktorých zisťujú vnímanie korupcie zo strany obyvateľstva. TI používa predovšetkým svoj Index vnímania korupcie (Corruption perception index – CPI), ktorý hodnotí krajiny na škále od 0 po 10, pričom číslo 10 znamená nízku mieru korupcie a 0 vysokú mieru. Cieľom prieskumu je zistiť vnímanie korupcie zo strany obyvateľstva v jednotlivých oblastiach spoločnosti. Práve trámci tohto prieskumu z roku 2011 sa Slovensko umiestnilo až na 66. mieste a z členských krajín EÚ na 23. mieste s celkovým hodnotením 4.0.

TI zverejňuje aj Globálny barometer korupcie, v rámci ktorého sa zisťuje priama skúsenosť ľudí s korupciou. Na Slovensku sa tento prieskum uskutočnil prvýkrát v roku 2010. Z tohto prieskumu vyšlo najhoršie zdravotníctvo – každá štvrtá slovenská domácnosť, ktorá využívala zdravotnícke služby, poskytla v istom momente úplatok. Na ďalších miestach skončili Pozemkový úrad (15,8%), Úrady poskytujúce potvrdenia a povolenia (15,6 %) a súdy (14,8%).

Pri podobných prieskumoch je podľa Martin Filko, podstatné koho sa pýtame, čiže expertov a podnikateľov alebo obyčajných ľudí, a na čo sa ich pýtame - na vnímanie korupcie alebo na priamu skúsenosť s ňou.

Európska únia používa Eurobarometer, vrámci ktorého zisťuje názor ľudí na celospoločenské problémy, medzi nimi aj na korupciu. V roku 2012 zverejnil Eurobarometer prieskum zo septembra 2011, v ktorom zisťoval názor ľudí na mieru korupcie v ich krajinách a v Európe. Takmer štvrtina všetkých opýtaných si myslela, že korupcia je najzávažnejším problémom krajiny, v ktorej žijú. Približne 47 % respondentov si myslelo, že korupcia sa v posledných troch rokoch zhoršila. Ďalších 35 % sa domnievalo, že sa miera korupcie drží na svojej pôvodnej úrovni a iba 7 % občanov tvrdilo, že sa úroveň korupcie znížila. Podobne ako aj pri prieskume CPI, aj v zisteniach Eurobarometra existujú medzi jednotlivými štátmi značné rozdiely. Zatiaľ čo v Dánsku považuje korupciu za hlavný problém spoločnosti iba 19 % respondetov, v Grécku až 98 % opýtaných.

Čo sa týka rastu, stagnácie alebo poklesu miery korupcie, je Slovensko na tom podobne ako priemer EÚ (47 % / 38 % / 8 %). Za najvážnejší problém Slovenska považovalo korupciu v septembri 2011, čiže ešte pred zverejnením spisu Gorila, 78 % Slovákov.

Boj proti korupcii v EÚ

Do viac či menej úspešného úsilia národných štátov bojovať s korupciou sa snaží v poslednom období aktívnejšie  vstupovať aj Európska únia. V prvom rade vyhodnocuje na základe údajov z Eurobarometru alebo Eurostatu stav korupcie v členských krajinách a navrhuje jednotlivým štátom opatrenia na zlepšenie situácie.

Najtvrdšie postupovala Európska únia v boji proti korupcii v prípade Bulharska a Rumunska. Obe krajiny vstúpili do Európskej únie v roku 2007, odvtedy sa však nachádzajú v „karanténe“ a opakovane im je odmietnutý vstup do Schengenského priestoru. Dôvodom je vysoká miera korupcie a slabý boj s organizovaným zločinom.

V čase vstupu do EÚ zaostávali obe krajiny v reforme súdnictva, boji proti korupcii, či potláčaní organizovaného zločinu. Únia pristúpila k zavedeniu tzv. Mechanizmu spolupráce a verifikácie (Cooperation and Verification Mechanism, CVM). Európska komisia pravidelne zverejňuje výročné správy o Bulharsku a Rumunsku vrámci CVM, ktoré sa zameriavajú na oblasť vynútenia práva a boja s korupciou a organizovaným zločinom.

V roku 2003 prijala Európska rada Rámcové rozhodnutie pre boj s korupciou v súkromnom sektore. Cieľom tohto opatrenia je urobiť ako z aktívneho tak aj z pasívneho podplácania trestný čin. Mnohé štáty však zaostávajú v transpozícii tohto rozhodnutia.

Okrem monitorovania situácie a podávania návrhov na zlepšenie sa Európska únia snaží primäť členské štáty k implementácii aj rôznych medzinárodných zmlúv a dohôd, ako napríklad Trestnoprávneho dohovoru Rady Európy o korupcii, Občianskoprávneho dohovoru o korupcii alebo Dohovoru OSN o korupcii.

V marci 2011 vyšla na povrch úplatkárska aféra v Európskom parlamente. Novinári britského bulvárneho denníka Sunday Times, ktorí sa vydávali za lobistov, sa po dobu ôsmich mesiacov snažili podplatiť približne 60 poslancov Európskeho parlamentu (EP). U minimálne štyroch europoslancov boli úspešní, z čoho vznikol škandál. V reakcii na tieto skutočnosti prijal Európsky parlament v decembri 2011 nový etický kódex, ktorý zavádzal prísnejšie pravidlá pre majetkové priznania poslancov a sťažil im kontakt s lobistami.

V júni 2011 prijíma Európska komisia Protikorupčný balíček, ktorého predmetom je zintenzívnenie boja proti korupcii v rámci všetkých relevantných politík EÚ.  Jeho súčasťou je

  • oznámenie o boji proti korupcii v EÚ, ktoré predstaví ciele Správy EÚ o boji proti korupcii a praktické aspekty jej fungovania. V oznámení sa okrem toho uvádza, ako by mala EÚ klásť väčší dôraz na problematiku boja proti korupcii vo všetkých príslušných vnútorných a vonkajších politikách,
  • rozhodnutie Komisie, ktorým sa ustanovuje tento mechanizmus EÚ zameraný na predkladanie správ o boji proti korupcii;
  • správa o implementácii rámcového rozhodnutia Rady 2003/568/JHA o boji proti korupcii v súkromnom sektore;
  • správa o spôsoboch účasti EÚ v Skupine štátov proti korupcii (GRECO) Rady Európy.

 

Tento súbor opatrení je súčasťou širšej iniciatívy zameranej na ochranu zákonného hospodárstva v Európe, ako je stanovené v Stratégii vnútornej bezpečnosti EÚ, ktorú Komisia predložila v novembri 2010. Komisia prišla aj s revidovaným právnym rámcom EÚ pre konfiškáciu a vymáhanie nelegálne nadobudnutého majetku a akčný plán zameraný na zlepšenie zhromažďovania štatistík trestnej činnosti.

Spolu s balíčkom bude Európska komisia zverejňovať každé dva roky Protikorupčnú správu - osobitný monitorovací a hodnotiaci mechanizmus EÚ – prostredníctvom ktorej bude monitorovať a hodnotiť snahu jednotlivých členských štátov v ich boji s korupciou. Súčasne ich bude vyzývať k väčšej angažovanosti v tejto otázke. Prvú takúto správu by mala Komisia zverejniť v roku 2013.

Boj proti korupcii na Slovensku

Vláda Ivety Radičovej zaviedla 18. mája 2011 antikorupčnú linku, kde môžu občania oznámiť svoje podozrenia z korupcie. Len za prvé dva mesiace využilo túto linku 318 občanov. Každý občan sa zároveň môže informovať o tom, ako prebieha vyšetrovanie jeho podnetu. Nová vláda R. Fica ponechala linku v prevádzke.

V auguste 2011 prišla slovenská vláda s Plánom pre boj s korupciou. V reakcii na nelichotivé umiestnenie Slovenska v rebríčku CPI ohľadom miery korupcie vypracovala vláda Strategický plán boja proti korupcii na Slovensku, ktorý analyzuje trestnoprávnu úpravu korupcie na Slovensku a identifikuje oblasti, ktoré je potrebné rozpracovať na podmienky jednotlivých rezortov a inštitúcií s cieľom určiť konkrétne úlohy a termíny ich plnenia.

Bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská medzi rokmi 2010 a 2011 postupne predložila v Národnej rade SR niekoľko zákonov, ktorých cieľom bola depolitizácia súdnictva a zníženie korupcie. Najpodstatnejší z nich je novela zákona o sudcoch a prísediacich prijatá vo februári 2011, ktorá zavádza verejné výberové konania na sudcov, povinnosť zverejňovať na internete rozhodnutia súdov a vyžaduje od sudcov podrobnejšie majetkové priznania.

Jedným z najpozitívnejšie prijatým opatrením, je zákon, ktorý Národná rada prijala 9. decembra 2010  (č. 546/2010). Ten ukladá ministerstvám, ústredným orgánom štátnej správy, verejnoprávnym inštitúciám a nim podriadeným inštitúciám zverejňovať na internete všetky zmluvy, ktoré uzavreli po 1.1. 2011.

Odborníci: zákony nie sú všetko

Hoci experti z organizácií ako Aliancia Fair-play alebo Transparency International Slovensko (TIS) vyjadrili s legislatívnymi krokmi bývalej vlády v princípe spokojnosť, tvrdia, že zákony v žiadnom nie sú všeliek. Zdôrazňujú, že dôležitá je aj samotná kultúra a vnímanie korupcie zo strany obyvateľstva.

Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play tvrdí, že pokiaľ ide o nahlasovanie korupčného správania, nemá zmysel prijímať stále nové zákony, pretože nič nevyriešia. Pokiaľ ľudia nemajú dôveru v súdny proces, v prácu polície, že ich podnet bude riadne prešetrení, dovtedy nie je možné očakávať veľkú zmenu v ochote ľudí oznámiť prípad korupcie.

Medzi iniciatívy občianskej spoločnosti (Aliancia Fair-play a Via Iuris) je ocenenie pre ľudí, ktorí sa postavili korupcii - Biela vrana. Nominácie na ocenenie vyberajú každoročne organizátori po porade so širokým okruhom verejne činných osôb a mimovládnych organizácií. Predkladajú sa porote, ktorá konsenzom vo vzájomnej diskusii rozhodne o laureátoch. Vyvrcholením je slávnostný galavečer.

V stave príprav je na Slovensku iniciatíva na spôsob českého Nadačného fondu proti korupcii, združenia podnikateľov a ďalších aktérov, ktorí sa budú aktívnejšie zapájať do poukazovania na korupčné správanie, ochranu ľudí, ktoré takéto aktivity demaskujú a podobne. V pozadí tejto aktivity stojí zakladateľ firmy ESET Miroslav Trnka.

Transparentnosť v zdravotníctve

Zdravotníctvo opakovane vyskakuje v meraniach vnímania korupcie ako jednej z najviac postihnutých sektorov. Novelizácie relevantnej legislatívy (Zákon o úhrade ... (363/2011) a Zákon o liekoch  (362/2011) z dielne Ministerstva zdravotníctva pod vedením ministra Ivana Uhliarika mala podľa rezortu okrem iného za cieľ zvyšovanie transparentnosti pri rozhodovacích procesoch (kategorizácii) a vo vzťahoch medzi lekármi a farmaceutickým priemyslom.

Vo vzťahoch lekárov so zástupcami farmaceutických firiem zavádza zákon zákaz návštev počas ordinačných hodín lekára. Firmy musia zverejňovať výdavky na marketing a iné plnenie pre poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti. Financovanie vedeckých aktivít firmami je podmienené ohlasovaním rezortu, prípadne je možné takéto zdroje sústrediť na mimorozpočtovom účte, z ktorého sa prerozdelia.

rozhovore pre EurActiv.sk označuje riaditeľa TIS Gabriel Šípoš za jeden z najväčších „zdrojov“ korupcie v zdravotníctve informačnú nerovnosť pacient-lekár, ktorú je ale podľa neho možné odstrániť cez lepšie informovanie pacientov a transparentnosť.  Za najúspešnejšie nastavenie toku platieb od farmaceutickej firmy lekárom považuje  systém v USA kde, všetky firmy musia zverejňovať akékoľvek výdavky, vrátane výdavkov na večeru alebo na veci, ktoré sa u nás nutne nepovažujú za problematické a pritom to môžu byť desiatky a stovky eur. Rozsah zverejňovania sa progresívne bude týkať akýchkoľvek výdavkov. „Vyhľadáte si meno lekára a vidíte, že bol na konkrétnom kongrese, koľkokrát bol na večeri, a koľkokrát mal úlohu moderátora, za ktorú bol platený v rámci odborného seminára. Z môjho pohľadu je to úspešné preto, lebo je to dosť detailné a dá sa to dobre kontrolovať.“

Kategorizácia a preskripcia

Samostatným problém a citlivou záležitosťou je proces kategorizácie liekov (zaraďovania do systému úhrad a stanovovania a výšky tejto úhrady). Nová legislatíva mala priniesť zrýchlenie komunikácie s účastníkmi kategorizačného procesu a jej otvorenie kontrole širokej verejnosti. Pristúpilo sa k elektronizácii procesov v kategorizácii, predovšetkým prostredníctvom nového portálu, cez ktorý sa podávajú žiadosti, vyjadrenia, stanoviská a rozhodnutia  (prijaté žiadosti o zaradenie do kategorizácie budú mať časovú pečiatku a rozhodnutia budú účastníkom doručované elektronicky). Došlo tiež k úprave činností kategorizačných komisií a kategorizačných rád. Po novom bude možné, aby ich člen uviedol osobné stanovisko ak sa odlišuje od prijatého. V prípade konfliktu záujmov bude člen z prejednávania veci vylúčený.

Nová legislatíva z pohľadu ministerstva doplnila aj chýbajúce pravidlá pre rozhodovanie o zvyšovaní cien liekov, kde bude potrebné farmakoekonomické hodnotenie.  Zákon zadefinoval pravidlá pre referencovanie a pre rozširovanie indikačných skupín a preskripčných ustanovení. Zaviedol aj generickú preskripciu, ktorá ukladá lekárom povinnosť uvádzač aj generický názov liečiva. Pacient si tak môže v lekárni vybrať podľa výšky doplatku medzi rôznymi liekmi.

Problémom je podľa mnohých tzv. indukovaná preskripcia, kedy firmou motivovaný lekár, nadmerne predpisuje konkrétny liek. Podľa MUDr. Pavla Trnovca zo spoločnosti GlaxoSmithKline sa dá podľa neho vystopovať cez zdravotné poisťovne. „Poďme to teda monitorovať a povedať si, čo chceme robiť“, hovorí Trnovec. GSK podľa neho presadzuje objektívne monitorovanie zo strany nezávislého orgánu, ktorý by mal pomenovať potreby a stav zdravotníctva.

Jaroslav Vasiľ z farmaceutickej firmy Bayer na konferencii Transparentnosť v slovenskom zdravotníctve upozornil na možnosť, aby za kategorizáciu podľa vzoru iných krajín zodpovedala nezávislá agentúra, ktorá by eliminovala konflikt záujmov. Farmaceutický priemysel podľa Trnovca nemá záujem byť priamo účastný kategorizácie svojich produktov. V prípade zdravotných poisťovní, ktorým sa vrátila možnosť tvoriť zisk ide v kategorizačných komisiách ide podľa neho o jasný konflikt záujmov.  

Pozície

„Je frustrujúce konštatovať, že praktické výsledky v boji proti korupcii v rámci Európskej únie sú neuspokojivé. Koľkokrát sme si už povedali, že je najvyšší čas konať? Európania očakávajú, že vlády jednotlivých členských štátov prijmú rozhodné kroky. Nastal čas, aby tak urobili“, vyhlásila Cecilia Malmströmová, komisárka EÚ pre vnútorné záležitosti.

„Korupcia je choroba, ktorá ničí krajinu zvnútra a podkopáva dôveru v demokratické inštitúcie, oslabuje zodpovednosť politického vedenia a nahráva organizovaným zločineckým skupinám. Proti korupcii možno úspešne bojovať iba pomocou vôle a odhodlania vedúcich predstaviteľov a osôb zapojených do rozhodovacieho procesu na všetkých úrovniach“, vyhlásila Malmströmová.

Európske opatrenia sú podľa europoslanca Petra Štastného (EĽS, SDKÚ-DS) „smutným konštatovaním reality“. „Poznáme to aj na Slovensku, hlavne z obdobia Ficovej vlady keď Brusel musel zasahovať niekoľkokrát. Robí sa to hlavne v Bulharsku, Rumunsku a ďalších post-sovietskych krajinách. Ja verím, že tieto opatrenia prinesú ovocie, ušetrené sumy sa môžu pohybovať v stámiliónoch snáď i miliardách vo vyjednanom viacročnom finančnom rámci.“

Podľa europoslanca Eduarda Kukana (EĽS, SDKÚ-DS) musí byť v situácii, keď štyria z piatich občanov EÚ považujú korupciu za jeden z najväčších problémov vo svojej krajine odpoveďou obnovenie dôvery v transparentnosť inštitúcii a silný politický záväzok zo strany Únie v antikorupčnej politike. „Únia musí vyvíjať tlak na členské štáty k implementácii už existujúcich antikorupčných nástrojov a zároveň efektívnejšie a systematickejšie monitorovať ich výkonnosť. Očakávam preto, že Únia spraví z boja proti korupcií jednu zo svojich politických priorít, ako smerom k členským sťatom, tak aj vo vzťahu k iným krajinám."

Europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH) vníma širší kontext spoločenského problému. „Zároveň s prijímaním nových balíčkov nariadení proti korupcii vidíme, ako sa v celej EÚ zvyšuje tlak na relativizovanie morálky. Tým, že sa neustále spochybňuje židovsko-kresťanská tradícia Európy, prichádzame o schopnosť rozlišovať medzi dobrým a zlým. Ako vysvetlíme deťom vychovávaným striktne v duchu relativistickej morálky, že krádež je zlá? Ako im to budú vysvetľovať vychovávatelia v predškolských zariadeniach, kam by sme podľa barcelonských cieľov najradšej poslali všetky deti v Únii? Keď tieto deti dospejú, určite aspoň raz budú riešiť dilemu, či konať v mene vlastného prospechu aj vtedy, keď by pritom utrpela škodu aj akási abstraktná spoločnosť. Nebudú sa rozhodovať medzi dobrom a zlom. Budú riešiť iba otázku, aké veľké je riziko trestu. A to je živná pôda pre korupciu.“

„Problematiku korupcie treba naliehavo a komplexne riešiť, pretože korupcia narušuje demokratický a právny štát, vedie k zneužívaniu verejných finančných prostriedkov poskytovaných daňovými poplatníkmi, naštrbuje dôveru v demokratické inštitúcie a destabilizuje správne fungovanie trhu“, myslí si europolsanec Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH).

„Aj z pohľadu európskeho práva korupcia jednoznačne patrí medzi obzvlášť závažnú trestnú činnosť, ktorá v EÚ ľahko nadobúda cezhraničný rozmer a proti ktorej treba bojovať na spoločnom základe. V oblasti protikorupčnej politiky má preto Európska únia nielen všeobecné právo konať v súlade so Zmluvou o fungovaní EÚ, ale podľa môjho názoru má aj povinnosť jednať razantnejšie a zohľadniť tak mienku takmer 90% občanov EÚ, ktorí požadujú intenzívnejšie riešenie korupcie.“

Korupcia má ekonomické, sociálne a politické dôsledky. Od antikorupčného balíka očakávam, že postupne sa odstránia veľké straty vo verejnom financovaní, nastane spravodlivé fungovanie trhu, znížia sa negatívne vplyvy na investície a v neposlednom rade spravodlivejšie prideľovanie finančných prostriedkov z európskych fondov pre samosprávy“, hovorí europoslanec Alajos Mészáros (EĽS, SMK).  

 

Podľa europoslankyne Edit Bauer (EĽS, SMK) verí,  že prehľady o vykonaných krokoch v jednotlivých štátoch EÚ v Antikorupčných správach, ako aj porovnanie výsledkov by mohli priniesť vyššiu motiváciu a odhodlanie členských štátov pre účinnejší boj s korupciou.

„Nedá sa povedať, že by EÚ nedisponovala potrebnými normami, skôr ich aplikácia je málo výrazná. Väčší dôraz by sa mal klásť na protikorupčné opatrenia vo všetkých – interných, aj externých – politikách EÚ."

Šéfka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk tvrdí, že „sme v stave, že už teraz máme k dispozícii rôzne nástroje, ktoré sa nevyužívajú. Radšej by sme mali využiť tie,“ a dodala: „Príliš veľa úsilia sa venuje vymýšľaniu zákonov, ktoré sú v praxi ignorované alebo potierané.“ Podľa Wienk sa ročne rozkradne 30 až 40 percent štátneho rozpočtu a dodáva: „Osobne si myslím, že to môže byť aj podstatne horšie. Sem je však potrebné započítať aj to, čo ľudia nepriznajú alebo čo odpláva do šedej ekonomiky. To je len inou formou podvodu, ktorá je u nás rozšírená.“

Sociológ a riaditeľ Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) Michal Vašečka konštatuje: „Ak budeme hľadať, kedy prišlo k tomu, že sa v tejto krajine začal rozpadať normatívny systém, tak to bude najmä obdobie dvoch Mečiarových vlád. Neznamená to, že tí, čo prišli po nich, boli veľkí bojovníci s korupciou, to hovorím s trpkým úsmevom. Predsa len však minimálne prišlo k pochopeniu toho, že ak už dochádza k  závažným korupčným kauzám, treba sa snažiť o to, aby to neovplyvnilo zdravie spoločnosti. Hovorím teda najmä o miere cynizmu na strane politických elít. V období 1992 až 1998 sa korupcia diala na úplne otvorenej scéne, čo krajine veľmi ublížilo. Ak by som teda hľadal nejakú tú slovenskú výnimočnosť, tak je to možno v tom, že tzv. divoký kapitalizmus bol v 90. rokoch na Slovensku ešte brutálnejší než v okolitých krajinách“

Pivovarník a spoluzakladateľ českého Nadačného fondu proti korupcii Stanislav Bernard hovorí: „Keby ste sa postavili na jedno miesto a začali by ste sa po jednom stupni otáčať 360° okolo seba, tak všade, kam sa pozriete, uvidíte zlodeja.  (...) Veľa ľudí, ktorí majú firmy to vnímajú tak, že by aj radi niečo robili, ale hovoria: "Vieš, ja som kedysi musel niečo urobiť, aby som získal zákazky", a tak podobne. Život nikdy nie je čierno-biely, ale myslím si, že ak sa podarí posunúť spoločenské vnímanie, ak sa nájde aspoň pár odvážnych sudcov, ktorí rozhodnú pár káuz konkrétne, a pár štátnych zástupcov, ktorí to nebudú stále zametať pod koberec, tak sa tá situácia môže rýchlo zmeniť.“

Výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie farmaceutických firiem spoločností orientovaných na výskum MVDr. Soňa Strachotová uviedla, že indukovanú (zbytočnú) preskripciu nie je možné považovať za korupciu. Nerozumie, prečo sa v súvislosti s novou legislatívou o lieku hovorí o antikorupčných zákonoch. Takáto rétorika podľa nej stigmatizuje veľkú skupinu ľudí.

Anestéziológ, člen Fóra nezávislých názorov, MUDr. Peter Kenderessy hovorí: „Na jednej strane máte bohatú farmaceutickú firmu s pomerne veľkými zdrojmi, ktorej úplne prirodzeným záujmom je predaj a zisk a na druhej strane máte slovenského lekára, ktorý zarába málo a jeho postgraduálne vzdelávanie je absolútne závislé na tom, aby si kupoval literatúru, ktorá u nás nie je a sú to knihy od 200 do 500 eur. Ak chce vedieť novú technológiu, tak sa to dá naučiť na rozličných workshopoch, ktoré niečo stoja. Na západe vedomosti niečo stoja. Nie je možné, aby si lekár zaplatil niečo vo výške jeho mesačného platu, ak to navyše ani neznamená, že ak aj bude ovládať nové veci, jeho plat pôjde automaticky vyššie. Toto sú slabiny lekárov- že ich možnosti sú závislé od farmaceutických firiem. Firmy musia byť natoľko objektívne, aby to nezneužívali a doktori musia byť natoľko sebavedomí, aby dokázali usmerniť svoj tok informácií viac voľne, nebyť závislý na jednom zdroji.“

Harald Nusser z firmy Bayer si myslí, že aj keď sa od zahraničných firiem, ktoré začali pôsobiť na Slovensku očakávalo, že prinesú inú kultúru, nie vždy to platilo. Záviselo to podľa neho od toho, či bola firma úspešná v presviedčaní, že zahraničné štandardy sú lepšie ako aj od toho, či bola schopná si získať dôveru. „No niektorí to vzdali a prispôsobili sa miestnym podmienkam“, hovorí Nusser. Dôležitý je podľa neho moment adaptácie manažérov, ktorí prichádzajú zo zahraničia. Ak majú lepšie argumenty môžu nastaviť vzťahy lepšie.

Upozorňuje, že miera korupcie nie je problém kvality legislatívy. Slovenský antikorupčný zákon je v niektorých ohľadoch prísnejší ako nemecký, problém je s jeho implementáciou. Hoci ku korupcii dochádza aj k Nemecku, nie v takých rozmeroch. Pripomína prípad nemeckého prezidenta, ktorý odstúpil, pretože tlak verejnosti v súvislosti s jeho aktivitami bol obrovský.

Prezident asociácie  súkromných lekárov MUDr. Ladislav Pásztor upozorňuje, že „sme svedkami znižovania spoločenského postavenia lekára, čo je dôsledkom radikalizácie nálad a vykresľovanie lekárov ako ochotných urobiť proti záujmom pacienta hocičo za „bakšiš“ od farmaceutickej firmy“. Zákaz návštev farmaceutických reprezentantov v ordinačných hodinách znamená apriori predpokladanie zlého úmyslu a označuje ho za pseudoriešenie“. Ak sa sledujú konflikty záujmov u mienkotvorných lekárov, rovnako by sa mali aj u zástupcov zdravotných poisťovní a pracovníkov Ministerstva zdravotníctva, myslí si prezident SLS.

 

Reklama

Reklama

PARTNERI

Nadácia Pontis Business Leaders Forum

Komentár

Peter Javorčík (28.04.2014)

Ako je to s informovanosťou o EÚ na Slovensku?

Ako je to s informovanosťou o EÚ na Slovensku?

O chystanom systéme sledovania prípravy legislatívy EÚ v domácich podmienkach píše štátny tajomník MZVaEZ.

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235