Hlavná stránkaSpoločenská zodpovednosť Minimálna mzda prispieva k zodpovednému podnikaniu

Henry Stewart: Minimálna mzda prispieva k zodpovednému podnikaniu

Zdroj: http://www.happy.co.uk

(14.05.2012)

Ak budú zamestnanci šťastní, váš biznis bude prekvitať, tvrdí Henry Stewart, zakladateľ a majiteľ spoločnosti Happy Ltd., ktorá sa radí medzi najlepšie pracoviská vo Veľkej Británii.

Kedy ste dospeli k presvedčeniu, že si zamestnanci robia svoju prácu lepšie, keď im firma vytvorí podmienky, aby boli spokojní a šťastní?

Pozadie

Henry Stewart je zakladateľom a výkonným riaidteľom spoločnosti Happy Ltd., ktorá bola opakovane prehlásená za jedno z 20 najlepších pracovísk vo Veľkej Británii (podľa Financial Times). Ušlo sa jej aj vyhodnotenie ako spoločnosti s najlepším dopadom na komunitu medzi malými podnikmi. (Opens external link in new windowViac info tu)

Rozhovor vznikol pri príležitosti Opens external link in new windowmedzinárodnej konferencie o zodpovendom podnikaní

Bolo to už dosť dávno, ešte pre založením Happy. Podieľal som sa na založení jedných novín v Británii. Mali sme vtedy veľké sny, že vytvoríme radikálne angažované noviny, ktoré zmenia charakter mediálneho prostredia. Podarilo sa nám na to získať 6,5 milióna libier a vydržalo to iba 6 týždňov, pretože to bola katastrofa.

Ako sa dajú zruinovať noviny za šesť týždňov?

Najali sme si skvelých ľudí, ale vytvorili sme otrasné pracovné prostredie. Veľa sa tam kričalo, ohováralo a ľudia sa tam necítili dobre. A vtedy som si uvedomil, že môžete mať najlepších ľudí na svete, no ak ich umiestnite do takého prostredia, nebude to fungovať. Predtým som krátko pracoval aj pre IBM. So všetkými našimi princípmi a názormi sme podľa mňa boli oveľa horším pracoviskom ako IBM. Chcel som prísť na to, ako vytvoriť naozaj skvelú spoločnosť, ktorá je principiálna a efektívna a súčasne je aj skvelým pracoviskom.

Vtedy ste založili Happy?

Áno, bolo to pred 23 rokmi.

Firmu ste vystavali výlučne podľa svojich nápadov a predstáv?  

Najprv som sa učil, prosil som a kradol som nápady odkiaľ sa len dalo. Začal som s niekoľkými základnými myšlienkami ako je tá, že chyby treba „oslavovať“ a tá, že ľudia pracujú najlepšie, ak sú spokojní“ – tie som prebral od iných. Najzásadnejšie však bolo, keď som si prečítal knihu „Maverick“ od Ricarda Semlera. Autor načrtol úplne iný obraz toho, ako by mohla firma vyzerať, ak ľudia v nej dostali plnú a manažéri by sa im neplietli do cesty. To zmenilo spôsob, akým vediem svoj biznis. Každý nový zamestnanec dostane výtlačok knihy Maverick, aby pochopil, o čo nám ide.

Takže kradnúť nápady je dobrý spôsob ako začať ak chcete spustiť takýto alternatívny biznis?

Jednoznačne. Veľa ľudí už tieto veci skúšalo, niektoré fantastické spoločnosti ako napríklad Semco v Brazílii alebo Google či iní, ktorí ukázali ako je možné vytvoriť skvelé pracovisko, miesto založené na dôvere a spokojnosti.

Veríte, že tento princíp – ak sa ľudia cítia na pracovisku dobre, tak aj pracujú lepšie – je niečo, čo je možné použiť v akomkoľvek biznise, v ktoromkoľvek sektore a v ktorejkoľvek časti sveta?

Áno, je možné to uplatniť v každom podnikaní. Samozrejme, existuje niekoľko kultúrnych rozdielov, avšak myslím si, že je to platí univerzálne. Keď sa pozriete na vedecký výskum, ten tvrdí, že ľudia sú efektívnejší a produktívnejší ak sú šťastní. Doktori robia lepšiu a rýchlejšiu diagnostiku, keď sú šťastní.

Áno, avšak musíte hľadať ľudí, ktorí vedia znášať zodpovednosť plynúcu z väčšej slobody na pracovisku.

Áno. Zaujímavé je, že keď sme sa mnohých ľudí pýtali: Chcete radšej, aby Vám vždy niekto hovoril čo máte robiť, alebo radšej chcete mať úplnú voľnosť alebo mať voľnosť pri určitých usmerneniach? Tých, ktorí chcú, aby im vždy niekto hovoril čo majú robiť robiť, je iba 5 %. Tých, ktorí chcú úplnú slobodu, je tiež asi 5 %. Drvivá väčšina, podľa našej skúsenosti asi 90 % ľudí, chce mať voľnosť pri nastavení základných pravidiel - Prestaňte nám hovoriť čo máme robiť, ale dajte nám celkový rámec. Povedzte nám, čo máme dosiahnuť, ale nechajte to nás ako to urobíme.

Je podľa Vás jednoduchšie podnikať zodpovedne, venovať sa CSR,  pre malé alebo pre veľké firmy?

Pre veľké spoločnosti je jednoduchšie hovoriť o tom,  čo robia, použiť peniaze na marketing svojich aktivít. Ja si však myslím, že malé spoločnosti robia viac, či už hovoríme o práci pre komunitu alebo o tom, ako sa správajú k ľuďom, ako platia svojich dodávateľov, atď. Je množstvo veľkých spoločností, ktoré veľa rozprávajú, ale v realite toho veľa neurobia. Na druhej strane máme veľa malých spoločností, ktoré majú svoje princípy a robia pre komunitu naozaj užitočné veci.

Ako najlepšie rozšíriť myšlienky CSR? Iba prostredníctvom vlastného príkladu?

V prvom rade je to o tom ísť nasledovaniahodným príkladom. Ak ním ste, keď sa k ľuďom správate dobre, keď sa slušne správate k dodávateľom, keď ľudia môžu vidieť výhody takto nastaveného podnikania  – tak to je ten najlepší spôsob ako o ňom presvedčiť ostatných.

Má zohrávať vláda v tomto nejakú úlohu? Môže štát podporiť firmy v tom, aby boli viac zodpovedné?

Áno. Vláda ich v tom môže podporiť. Vláda môže urobiť napríklad to, o čom hovorili labouristi v Anglicku, zaviesť daňové úľavy pre zodpovedné spoločnosti. Myslím si, že to bol dobrý nápad. Vláda musí prichádzať s takto nastavenou legislatívou– bola to vláda, ktorá priniesla legislatívu, ktorá zakázala zneužívať malé deti na čistenie komínov, alebo legislatívu, ktorá stanovila maximálnu pracovnú dobu. To všetko pomáha k tomu, aby sa podnikalo zodpovedne. Veci ako minimálna mzda k tomu tiež prispievajú.                                                                             

Aký by mal byť príspevok vzdelávacieho systému k tomu, aby sa podnikalo zodpovedne?  

Bol by som rád, keby boli všetky školy oddané myšlienke, že chcú budovať lepšiu spoločnosť. Dnes sa vedie okolo škôl v Anglicku škôl veľká polemika. Máme vládu, ktorá pretláča riešenia založené na ideológii. Vzdelanie by však malo byť o vyformovaní ľudí, ktorí sa radi učia, ktorí sú zvedaví, ktorí majú jasné princípy. Veľa škôl dnes učí o recyklácii a o podobných veciach, mohli by však zájsť aj ďalej a prispieť k tvorbe systémov budúcnosti.

U nás na Slovensku sa zase vedie diskusia o tom, že ľudia by si mali vyberať svoj študijný odbor viac podľa reálnych potrieb pracovného trhu – čiže menej absolventov masmediálnej komunikácie, menej absolventov politológie alebo literárnej vedy. Súhlasíte s tým?

Nie, nesúhlasím. Toto tvrdenie je silne pokrytecké. V našej krajine sa všetci sťažujú, že kvalifikácie  nezodpovedajú ich potrebám, ale potom keď prijímajú nových ľudí, tak trvajú na tom, aby túto kvalifikáciu mali. To predsa nejde. Keď mi prijímame ľudí, nikdy sa ich nepýtame na ich kvalifikáciu, ale zisťujeme, či daný človek má zručnosti, ktoré potrebujeme.

Myslím si ale, že zameranie štúdia by malo byť trochu iné. Rád by som videl viac praktickej matematiky, využiteľnej v spoločnosti, než len rátanie trigonometrie. Myslím si však, že je to úlohou firiem, aby si testovali a hľadali  tie schopnosti, ktoré potrebujú. my zamestnávame konzultantov, ja však neočakávam, že školy budú ľudí učiť, ako by konzultantmi. To očakávam od nás. Chcem však od nich, aby vychovávali deti, ktoré budú vzdelané, a ktoré budú mať dobrý rozhľad.

S čím však súhlasím je, že školy sú príliš orientované na jednotlivca. Všetko robíte sami, školy nepodporujú spoluprácu. Rád by som videl študentov zvyknutých  pracovať v tíme. Nie je to vždy len o individuálnych výsledkoch. Je to však naša zodpovednosť, nás ľudí z biznisu, aby sme zamestnancov naučili zručnosti, ktoré potrebujú na to, aby robili skvelú prácu.

Reklama

Reklama

PARTNERI

Nadácia Pontis Business Leaders Forum

Komentár

Stephane Arditi (15.12.2014)

Pozor! Byrokrati sú aj vo vašej kúpeľni!

Pozor! Byrokrati sú aj vo vašej kúpeľni!

V EÚ dokážeme prijať opatrenia, ktoré pomôžu nám všetkým. Ale nie ak budeme počúvať len senzácie chtivých kritikov, píše Stephane Arditi.

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235