Coca-Cola, Lenovo a Samsung Electronics podporili cestu olympijskej fakle miliónmi dolárov a protesty voči čínskej prítomnosti v Tibete, či porušovaniu ľudských práv a ničeniu životného prostredia, určite pre ne nie sú ten správny komunikačný odkaz.

Čínsky výrobca hardvéru Lenovo nechce situáciu komentovať. Coca-Cola a Samsung Electronics však podľa New York Times priznali, že situáciu sledujú a komunikujú s protestnými skupinami.

Sponzori Olympijských hier v Pekingu sa už od začiatku zameriavajú v marketingových kampaniach na problematické oblasti – sociálnu oblasť a životné prostredie. Podľa marketingových analytikov sa tým snažia predísť kritike za spájanie sa s čínskou vládou a jej kontroverznou ľudsko-právnou či environmentálnou politikou.

Dilema medzi hodnotami a biznisom je ešte ťažšia pre politikov: "Žiadna krajina, ktorá obchoduje s Čínou si nedovolí bojkotovať Olympijské hry", tvrdí Pascal Boniface, riaditeľ francúzskeho Inštitútu medzinárodných a strategických vzťahov v rozhovore pre Le Monde: „Krajinu, ktorá by sa rozhodla bojkotovať Olympiádu by Čína Čína je dôležitým obchodným partnerom Únie, aj keď EÚ má s ňou trvalo negatívne saldo obchodu. Európsko-čínske ekonomické vzťahy nie sú bezproblémovéviac na www.EuropskaUnia.sk »prestala považovať za priateľskú, ba dokonca by ju vnímala skoro ako nepriateľa. Taká krajina by, pochopiteľne, musela za svoj postoj zaplatiť veľmi vysokú ekonomickú a obchodnú cenu.“

Boniface je presvedčený, že rovnaký efekt by mal aj otvorený bojkot otváracieho ceremoniálu: „Ak už by mal nastať bojkot ceremoniálu zo strany politikov, mal by byť kolektívny. Individuálny postoj nejakej krajiny nebude mať žiadny vplyv a bolo by to veľké riziko.“

Úplný bojkot hier by mal podľa Bonifaca jediný efekt – viac medailí pre domácich športovcov. To sa stalo v roku 1980 pri bojkote OH v Moskve. Jediný športový protest, ktorý mal skutočne zmysel, bol podľa Bonifaca bojkot Juhoafrickej republiky v období apartheidu: „Ale treba si uvedomiť, že bol spojený aj s výrazným ekonomickým bojkotom a ten zohral oveľa väčšiu úlohu ako športová blokáda. Zatiaľ som nepočul o nikom, kto by navrhol ekonomický bojkot Číny.“

V tejto situácii sa zdá byť efektívnejší postoj viacerých športovcov, ktorí chcú prísť do Pekingu a vhodným spôsobom upozorniť na problém ľudských práv v krajine. „Nebudú sa tváriť, že sú hluchí a slepí,“ zdôrazňuje šéf inštitútu. Zároveň však pripomína, že aj ich akcia by mala byť hromadná. Individuálne protesty môžu byť potlačené.

Prípadný bojkot Olympiády často naráža na skepticizmus politikov a expertov. Tvrdia, že protesty sú zbytočné a domnievať sa, že Čína zmení svoju politiku voči Tibetu, či v ľudsko-právnych otázkach, je naivné. Pascal Boniface vyzýva na premyslený ale jednoznačný postoj: „Povedať, že postoj okolitého sveta nemá žiadny vplyv na Čínu nie je správne. Ale myslieť si, že jej môžeme rozkazovať, je rovnako mylné.“