Hlavná stránkaBudúcnosť výberu daníChýbajú firmy, ktoré by boli vzorom platenia daní

Chýbajú firmy, ktoré by boli vzorom platenia daní

Zdroj: TASR; autor: František Iván

(07.03.2013)

Diskusia o vytváraní prostredia, kde sú dodržiavané daňové predpisy, je často zjednodušená a podniky sú politikmi a verejnosťou vnímané skôr ako nepriatelia, nie partneri.Boj proti daňovým podvodom a únikom je však v prospech oboch strán. Vláda stráca peniaze a čestné firmy nedokážu konkurovať neplatičom daní.

Daňové úniky a podvody s DPH nevedú len k výpadku v príjmoch do štátnych rozpočtov, ale čestné podniky zároveň nedokážu konkurovať neplatičom daní.  Predseda správnej rady oceliarskej firmy CMC v Poľsku Jerzy Kozicz upozornil na jeden úkaz, ktorý zaznamenali v súvislosti so svojím produktom. Polovica poľskej spotreby ocele je predmetom karuselových podvodov s DPH. Podľa prieskumu v rokoch 2011 a 2012 cez karusel v Poľsku prešli tovary v hodnote miliardy USD.

Okrem stratených peňazí pre štátnu pokladnicu to podľa jeho slov malo vplyv aj na čestných poľských výrobcov, ktorých produkcia v dôsledku nekalej konkurencie klesla. Pri kolotočových alebo karuselových podvodoch sa zjednodušene povedané v jednej krajine nakupuje tovar bez DPH a v inej sa predáva s DPH, no štátu sa nič neodvedie. DPH sa tiež stráca v reťazcoch obchodníkov.

Pozadie

V poradí už 8. regionálnu konferenciu “Opens external link in new windowThe Future of Tax Collection in CEE” pod záštitou ministra financií Petra Kažimíra pripravila Americká obchodná komora na Slovensku v spolupráci s kanceláriami Americkej obchodnej komory v strednej Európe a s podporou spoločností GE, IBM, Procter & Gamble a Lynx.

 

Podniky sa preto snažia nadviazať s vládou spoluprácu pri hľadaní riešení. Podľa Kozicza je kľúčová implementácia mechanizmu rýchlej reakcie na daňové podvody, ktorý spomínali už rečníci v rámci prvého panelu konferencie.

Predseda daňového výboru pri Americkej obchodnej komore v Českej republike Peter Chrenko dodal, že väčšina firiem chce vytvoriť prostredie, kde sú dodržiavané daňové predpisy a platiť svoj spravodlivý podiel. Snažia sa komunikovať s vládami, lebo sú v podstate na jednej lodi. Diskusia býva často zjednodušovaná a podniky sú často vnímané ako nepriatelia, nie partneri. Vláda však stráca peniaze a čestné firmy nedokážu konkurovať neplatičom daní.

Ako uviedol riaditeľ Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Richard Ďurana vyhýbanie sa plateniu daní vidí v dvoch rovinách. Jednak ide o daňové podvody, ktoré sú kriminálnou činnosťou a treba ju trestať, lebo unikajú zdroje, čo potom musia platiť ostatní daňoví poplatníci a poškodzuje konkurencieschopnosť ostatných podnikateľov. Vyhýbanie sa plateniu daní však podľa neho na druhej strane nie je problém, ale skôr signál, ktorý súvisí s vysokým daňovým zaťažením, vysokou mierou plytvania, rastúcimi vládnymi výdavkami bez adekvátnej protihodnoty zo strany štátu a obrovskou mierou administratívnej záťaže.

Botond Rencz, predseda daňového výboru pri Americkej obchodnej komore v Maďarsku poukázal, že vlády pod tlakom konsolidácie  prijímajú rýchle opatrenia, aby udržali deficity a tie sa väčšinou týkajú daňových systémov a zvyšovania daní. Krajiny V4 podľa neho musia spolupracovať, lebo napríklad podvody s DPH sú v regióne oveľa jednoduchšie pre vzájomnú blízkosť a príbuznosť systémov. Riešenia však podľa jeho slov netreba prijímať nárazovo, ale postupne, lebo by to malo negatívny vplyv na iné ekonomické ukazovatele.

Verejný hnev potrebuje obete

Na materiálne a nemateriálne dôsledky neplatenia daní upozornila predsedníčka daňového výboru pri Americkej obchodnej komore v Slovinsku Barbara Guzina. Na jednej strane je narušovanie rozpočtov, na druhej strane chýbajú dobré príklady a vzory platenia daní. Nové generácie podnikov vidia ako sa úspešné svetoznáme korporácie vyhýbajú plateniu daní napríklad cez offshorové operácie a môžu získať zlý dojem.

Ako ďalej pokračovala, hlavnou otázkou je ako skombinovať efektívny výber daní s konkurencieschopným daňovým prostredním. "Musíme zlepšiť výber daní, ak v druhom kroku chceme znížiť zdaňovanie,“ vysvetlila.

Štáty v súčasnosti čelia enormnému tlaku konsolidačného úsilia a dane v ňom hrajú kľúčovú úlohu. Vzhľadom na to, že podľa odhadov Európskej komisie EÚ každoročne pre daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam prichádza o bilión eur, ju členské štáty poverili, aby navrhla opatrenia ako tento stav zvrátiť. Výsledkom je 34-bodový akčný plán.

Okrem toho, na podnet Francúzska, Veľkej Británie a Nemecka OECD OECD je skratka pre Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a zastrešuje 30 najrozvinutejších štátov so silnou ekonomikou, ktoré uznávajú hodnoty a princípy demokracie a trhovej ekonomiky. viac na www.EuropskaUnia.sk »vypracovala iniciatívu zameranú proti narúšaniu daňových základov a presúvaniu ziskov (BEPS), takže záležitosť prešla aj na úroveň skupiny 20 najväčších svetových ekonomík G20.

OECD vyzvala k vytvoreniu globálnych riešení, ktoré zabránia, aby daňové systémy príliš nezvýhodňovali nadnárodného podniky, takže dane ostávajú na pleciach občanov a malých podnikov.  Poukázala tiež na čoraz agresívnejšie daňové plánovanie a využívanie daňových rajov na investovanie a presun ziskov.

Ako pripomenul riaditeľ pre globálnu daňovú politiku z GE Will Morris , zmeny, ktoré v činnostiach podnikov priniesla globalizácia a digitalizácia ekonomiky, vyvolali medzi vládami otázku, či domáce a medzinárodné pravidlá o zdaňovaní cezhraničných ziskov udržali krok s týmito zmenami.

Ako ďalej uviedol, firmy vnímajú enormný politický tlak v tejto oblasti a musia na to reagovať, v opačnom prípade budú zavádzané krátkodobé nápravy daňových systémov, ktoré nakoniec nebudú ani v prospech vlád, ani podnikov.

Upozornil, že sa tejto téme treba venovať, lebo klíma sa tak ľahko nezmení a krajiny sa v najbližších rokoch dramaticky nevzchopia. Úspory a konsolidácia však majú dosah na bežných ľudí. Verejný hnev potrebuje a aj bude potrebovať obete. Nadnárodné firmy a korporácie sú veľmi obľúbeným cieľom, tak ako sa to prejavilo vo Veľkej Británii.

Práve v Británii sa vyhýbanie plateniu daní dostalo na vrchné priečky politickej agendy po tom, čo sa ukázalo, že firmy ako Starbucks, Apple, Google či Amazon využívajú komplexné vnútrofiremné transakcie na zníženie daňového základu a daní.

Zdôraznil však, že politici dávajú dokopy podvody/úniky a daňové plánovanie.  Treba podľa neho rozlišovať to, čo možno nazývať agresívnym daňovým plánovaním a to, čo je priamočiare daňové plánovanie na základe toho, čo krajiny a ich daňové systémy a legislatíva ponúkajú. „Nehovorte, že firmy konajú kriminálne alebo nemorálne, lebo využívajú schémy, ktoré im ponúkajú samotné štáty. Ak sa vám tieto legálne opatrenia nepáčia, tak ich zmeňte,“ konštatoval Morris.

Mnohé vlády totiž v snahe posilniť daňovú konkurencieschopnosť a zaujať zahraničných investorov či už z EÚ alebo mimo nej zavádzajú opatrenia, ktoré umožňujú rôzne typy transakcií na znižovanie zdaniteľného zisku.

Podľa Morrisa sa treba zamyslieť nad tým, či podnikom treba takéto incentívy ponúkať a či by aktivity v danej krajine nevykonávali aj bez nich. Kľúčové je z jeho pohľadu nájdenie rovnováhy. Uznal, že určitá miera daňovej konkurencie je nevyhnutná, inak vlády budú míňať stále viac. Treba teda nájsť stred medzi objemom príjmov, ktoré by mali byť vyplatené a tým, koľko by štáty mali minúť.

„Politický tlak znamená, že niečo sa musí stať, ak sa však do procesu nezapojíme, môže ísť o niečo škodlivé miesto toho, čo by síce mohlo trošku zvýšiť naše dane, ale zároveň prinieslo rovnaké podmienky a  ďalšie iné výhody,“ vysvetlil.

AmCham Slovensko - 8th Regional Tax Conference

Americká obchodná komora na Slovensku organizovala ôsmy ročník regionálnej daňovej konferencie. Záštitu nad podujatím prevzal minister financií Peter Kažimír, otvoril ho premiér Robert Fico. 

Reklama

PARTNERI KONFERENCIE

Reklama

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235