Míľniky

• 27. novembra 2009: Predstavenie rozsdelenia portfólií v novej Komisii.

• 1. decembra 2009: Lisabonská zmluva nadobúda platnosť.

• December 2009: Nový kabinet s dezignovanými komisármi začal neformálne pracovať.

• 12. januára – 4. februára 2010: Vypočúvanie dezignovaných komisárov v Európskom parlamente (tzv. híringy)

• 9. februára 2010: Konečné hlasovanie v Európskom parlamente o celej Komisii (9,00-11,00 diskusia v pléne; 11.00-12.00 schôdza skupín, 12.00-13.00 hlasovanie v pléne).

• 10. februára 2010: Nová Európska komisia nastupuje do úradu. 

• Neskôr, pravdepodobne v niekoľkých vlnách: Rotácia generálnych riaditeľov, ktorí neprišli s novou Komisiou.

Zhrnutie

Zoznam nových komisárov predstavil predseda Európskej komisie José Manuel Barroso 27. novembra 2009.

Od vtedy bol proces menovania ich najbližších spolupracovníkov - vedúcich kabinetov a generálnych riaditeľov, ktorí riadia útvary Komisie - v plnom prúde. V rovnakom čase sa začalo aj striedanie na kľúčových postoch v súlade s vnútornými pravidlami inštitúcie.

Títo vysokopostavení úradníci výrazne ovplyvňujú tvorbu európskej politiky v Bruseli, avšak o čosi diskrétnejšie ako samotní komisári.

Európsky parlament hlasoval o Komisii 9. februára, došlo však aj k zmenám na postoch generálnych riaditeľov útvarov (DGs - Generálne riaditeľstvá) Komisie.

Otázky

Európsku komisiu tvorí 26 komisárov + predseda, každý z jedného členského štátu EÚ. O priraďovaní portfólií rozhoduje predseda Európskej komisie, v súčasnosti José Manuel Barroso. V závislosti od portfólia spadá pod komisára jedno alebo viac generálnych riaditeľstiev (DG) alebo agentúr, ktoré sa zaoberajú danou politickou oblasťou alebo službami.

Napríklad pod portfólio „zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie“ spadá Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie (EMPL), Európsku nadáciu pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound) a Európsku agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA).

Každé DG zahŕňa určité oblasti politiky alebo služby a na jeho čele stojí generálny riaditeľ, ktorý spadá pod príslušný komisariát. Generálny riaditeľ riadi dennodennú prácu DG a spravidla zostáva v tieni svojho komisára.

Komisárom rovnako pomáha tzv. šéf kabinetu (alebo vedúci kabinetu). Rovnako ako generálni riaditelia, aj šéfovia kabinetov patria medzi top úradníkov, ktorí hrajú hlavnú úlohu pri koordinovaní politiky a agen svojich komisárov. Majú tiež významný vplyv na formulovanie priorít danej politiky. Śéf kabinetu a jeho zástupca zohrávajú dôležitú úlohu, najmä v prípade, ak je komisár v Bruseli nový.

Kabinety tvorí do sedem ľudí, musí to byť mix štátnych príslušníkov z krajiny, z ktorej pochádza komisár (najviac traja) a iných členských krajín EÚ. Z dvojice šéf kabinetu a hovorca nesmú byť obaja z rovnakej krajiny ako je komisár.

Výber osôb pre post generálneho riaditeľa a šéfa kabinetu nie je jednoduchá úloha. Je potrebné dodržiavať národnú a politickú rovnováhu a komisári preto pri ich obsadzovaní nemajú voľnú ruku. Svojich kandidátov sa snažia na tieto pozície dosadiť národné vlády, priemyselné, občianske i lobistické skupiny.

Po tom, ako sa noví komisári ujali svojich funkcií sú podľa vnútorných pravidiel európskej exekutívy nutné zmeny a prestupy na pozíciách generálnych riaditeľov a ich zástupcov. Generálni riaditelia majú rotovať medzi pozíciami každých päť rokov (vo výnimočných prípadoch sedem rokov). Generálny riaditeľ by tiež nemal byť z rovnakej krajiny, ako je jeho komisár.

Úrady po troch rotáciách

V Prodiho komisii (1999-2004) sa zaviedlo pravidlo zásadu, že „všetci vysokí úradníci slúžia v istej funkcii minimálne dva, maximálne päť rokov,“ vo výnimočných prípadoch, ako je napríklad blížiaci sa odchod do dôchodku je obdobie predĺžené na sedem rokov.

V rámci prvej Barrosovej Komisie (2004-2009) prebehli medzi vedúcimi pracovníkmi Komisie tri rotácie. Týkali sa generálnych riaditeľov, ich zástupcov alebo rovnocenných úradníkov iných pozíciách. Prvá z nich prebehla v novembri 2005, rok po tom, čo noví komisári nastúpili do úradu. K ďalším dvom výmenám došlo v novembri 2006 a januári 2009.

Posledné preskupenie ovplyvnilo aj niektoré z najviac cenených postov v hierarchii Komisie, vrátane vedúcich Generálneho riaditeľstva právnej služby, Hospodárskej súťaže a Životného prostredia.

Dva top posty nemá nikdy jeden štát

Hoci sa Komisia snaží zabrániť tomu, aby jednotlivé portfóliá „spadali“ pod jednotlivé národnosti, pozície generálneho riaditeľa a jeho zástupcu sú pracovné miesta, o ktoré majú národné vlády tradične veľký záujem.

Preto aj keď komisári v skutočnosti nezastupujú v Komisii svoje krajiny, platí „všeobecné pravidlo, že komisár a generálny riaditeľ zodpovedný za rovnaké záležitosti by nemali mať rovnakú národnosť“, aby sa zamedzilo národným vplyvom.

Nie je náhodou, že sa práve úrad francúzskeho politika Michela Barniera, komisára pre vnútorný trh a služby bude viesť britský úradník Jonathan Faull, ktorý doteraz pôsobil ako generálny riaditeľ pre DG Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť. Barnier tvrdí, že „jeho iniciatíva“ vymenovať do funkcie „svojej pravej ruky“ práve Faulla je znamením zmieru s Londýnom, kde sa v niektorých kruhoch objavili dohady, že chcú túto oblasť ovládnuť Francúzi.

Členské štáty EÚ sa skutočne niekedy snažia „vymedziť si svoje teritórium“ a ovplyvňujú rozhodnutia komisárov ustanoviť na dôležité posty istých generálnych riaditeľov.

V novej Barossovej komisii budú musieť byť nahradení kvôli svojej štátnej príslušnosti len dvaja generálni riaditelia. Doterajší generálny riaditeľ DG pre publikácie Martine Reicherts, ako aj jeho nová komisárka Viviane Redingová sú z Luxemburska. Rovnako je to v prípade Grékov Fokiona Fotiadisa (DG pre námorné záležitosti a rybolov) a komisárky Marie Damanaki. Európsky parlament prinútil Barossa vykonať v ich prípadoch zmeny.

Generálni riaditelia z nových členských štátov

Politika Komisie sa snaží „hľadať rovnováhu cestou menovania vedúcich úradníkov tak, aby odrážalo ich štátnu príslušnosť a skúsenosti“. Až doteraz sa na týchto pozíciách neobjavili generálni riaditelia z nových členských krajín.

Poliak Jan Truszczynski sa stal prvým najvyšším úradníkom na generálnom riaditeľstve z krajín, ktoré do EÚ pristúpili od roku 2004. Očakáva sa, že svoje zodpovednosti generálneho riaditeľa odboru školstva a kultúry oficiálne preberie 1. mája 2010. Toto riaditeľstvo je však jedným z najmenej výkonných a silných v Bruseli, čo odráža ťažkosti, ktorým nové členské štáty čelia pri obsadzovaní významných pozícii.

Všetci generálni riaditelia patria do stupňa AD 15 alebo AD 16, čo predstavuje najvyššiu úroveň v bruselskej úradníckej hierarchii. Podľa údajov Komisie z 1. decembra 2009 iba 9 úradníkov zo strednej a východnej Európy figurovalo medzi 232 úradníkmi z platovej triedy AD 15 (traja z Maďarska, dvaja z Českej republiky, dvaja z Poľska, jeden zo Slovinska a jeden zo Slovenska) plus jeden úradník z Cypru. Žiaden z úradníkov nových členských krajín sa na úroveň AD 16 nedostal.

Tabuľka zmien na postoch generálnych riaditeľov

Generálne riaditeľstvo

 Voľba šéfov kabinetov

Pri každodennej práci sú tiež komisárom nápomocné ich osobné úrady, v žargóne Komisie nazývané „kabinety“. Podľa dokumentu z decembra 2009, ktorý uverejnila poradenská skupina Hill & Knowlton „ustanoviť kabinet nie je jednoduchá záležitosť. Od okamihu, keď sú známi noví komisári, prúdia do úradov stovky životopisov.“

Okrem skúseností a vedomostí kandidáta musí komisár zvážiť celý rad ďalších atribútov, vrátane politickej príslušnosti kandidáta, pohlavia, jazykových schopností a národnosti (rovnováha medzi západom a východom, a severom a juhom).

Štátna príslušnosť zohráva kľúčovú úlohu, pretože každý kabinet nesmie obsahovať viac ako štyroch úradníkov rovnakej národnosti, akú má ten-ktorý komisár. Okrem toho musia byť šéf kabinetu a jeho zástupca rôznych národností. Rovnako komisárov hovorca musí byť príslušníkom inej krajiny, ako je komisár.

Od šéfov kabinetov sa očakáva, že budú podporovať svojich komisárov a hájiť ich záujmy, najmä pri intenzívnom lobingu medzi ostatnými komisármi v kontroverznejších otázkach. Podľa „princípu kolegiality“ by mali mať komisári možnosť vyjadriť svoj názor na všetky rozhodnutia, ktoré boli prijate na základe odporúčaní príslušných členov vlád.

V súčasnej Komisii sa počíta až s tretinou šéfov kabinetov, ktorí pochádzajú z Veľkej Británie, Francúzska alebo Nemecka. Tentokrát sa na tieto pozície dostali iba tri ženy.

14 komisárov vrátane predsedu už boli členmi predchádzajúcej Komisie a mnoho vedúcich kabinetov bude svojich komisárov nasledovať na nové pracovné posty. Podľa Hill & Knowlton sa 24 z 27 šéfov kabinetov bude pracovať aj pre novú Komisiu, pričom až štrnásť z nich na pozícii šéf kabinetu.

Niekoľko úradníkov bolo tiež povýšených a z hovorcov sa stali vedúci kabinetu. Neoficiálne sa hovorí, že niekoľko z budúcich šéfov kabinetu pracovalo istý čas pre DG Hospodárska súťaž, ktoré je považované za najsilnejšie riaditeľstvo v Komisii.

Tabuľka nových očakávaných šéfov kabinetov, zástupcov šéfov kabinetov a hovorcov