Pozadie

„Finančná perspektíva“ definuje rámec rozpočtových priorít Spoločenstva na nasledujúcich sedem rokov. V niekoľkých rozpočtových kapitolách popisuje výdavkové stropy a záväzky (finančné záväzky) pre každý rok. Nejde o fixný viacročný rozpočet. O konečnej úrovni výdavkov a ich detailnom rozdelení medzi jednotlivé kapitoly sa rozhoduje v rámci každoročnej rozpočtovej procedúry.

Doteraz boli prijaté tri finančné perspektívy:

• finančná perspektíva na roky 1988-1992 (balík Delors I)
• finančná perspektíva na roky 1993-1999 (balík Delors II)
• finančná perspektíva na roky 2000-2006 (Agenda 2000)

Otázky

Vtedajší predseda Komisie Romano Prodi predstavil 10. februára 2004 na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu oznámenie Komisie „Prosperujúca Európa: Politický rozvrh a rozpočtové zdroje pre rozšírenú EÚ, 2007-2013“.

Návrh Komisie začína troma dlhodobými politickými prioritami:

• udržateľný rozvoj: rast, kohézia a zamestnanosť (Lisabonská stratégia a udržateľný rozvoj)
• záujmy občanov: sloboda, bezpečnosť, spravodlivosť
• posilnenie úlohy únie ako globálneho partnera

V záujme získania dostatočných zdrojov na naplnenie politických cieľov navrhla Komisia pre celé sedemročné obdobie priemernú úroveň výdavkov 1,14 percenta hrubého domáceho príjmu. V prvej fáze výdavky výraznejšie narastú (ako dôsledok rozšírenia EÚ), v roku 2013 sa počíta s rozpočtom vo výške 143,1 miliardy eur. Počas celých siedmych rokov ostane rozpočet únie pod maximálnym v súčasnosti platným stropom 1,24 percenta hrubého národného príjmu.

Komisia tiež navrhla zmenu súčasnej štruktúry finančnej perspektívy na päť rozpočtových kapitol:

• Kapitola 1: udržateľný rast - obsahujúca dve podkapitoly: 1a) konkurencia pre rast a zamestnanosť, 1b) kohézia pre rast a zamestnanosť,
• Kapitola 2: uchovanie a manažment prírodných zdrojov (vrátane poľnohospodárstva, rybolovu a životného prostredia),
• Kapitola 3: občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť,
• Kapitola 4: EÚ ako globálny partner,
• Kapitola 5: administratíva.

V záujme „spravodlivého zaobchádzania so všetkými členskými krajinami“ navrhla Komisia generalizovaný korekčný mechanizmus, ktorý by mal „korigovať rozpočtové bremeno považované za nadmerné vo vzťahu k všeobecnej prosperite krajiny“. Korekčný mechanizmus by sa skladal z troch elementov:

• ak členská krajina prispieva do rozpočtu únie čiastkou vyššou ako 0,35 percenta jej hrubého národného príjmu, časť peňazí sa jej vráti,
• všetky príspevky presahujúce 0,35 percenta budú refundované vo výške 66 percent,
• celková výška refundácie je obmedzená sumou 7,5 miliardy eur.

V lete 2004 predstavila Komisia správu o „vlastných zdrojoch“ únie. Navrhla zavedenie nového systému financovania európskeho rozpočtu, ktorý by mal začať platiť od roku 2014. Zakladal by sa na európskej dani buď z energie, HDP, alebo podnikovej dane. Transparentnejším financovaním založeným na daniach chce EÚ „vytvoriť vzťah medzi občanmi a rozpočtom EÚ“.

Pozície

Lídri šiestich členských krajín - najväčších čistých prispievateľov do európskeho rozpočtu (Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Holandsko, Švédsko a Veľká Británia) vypálili prvú salvu v bitke o budúci rozpočet únie už 15. decembra 2003. V spoločnom liste predsedovi Komisie Romanovi Prodimu vtedy žiadali, aby bol rozpočtový strop počínajúc rokom 2007 znížený na 1 percento hrubého domáceho príjmu. V liste lídri vyhlasujú, že rozpočet únie by mal byť podrobený rovnakým „bolestivým snahám o konsolidáciu“, ako rozpočty členských krajín.

Prodiho Komisia myšlienku obmedzenia rozpočtu na 1 percento odmietla, citujúc pri tom nové povinnosti únie v oblasti spravodlivosti a vnútra, vonkajších vzťahov, rozšírenia a splnenia Lisabonskej agendy. Ich naplnenie by bolo podľa exekutívy s takto obmedzeným rozpočtom nemožné.

Bývalý predseda Komisie Romano Prodi bránil návrh poukazujúc na priority, na ktorých sa členské krajiny zhodli: podpora konkurencieschopnosti, úspešné rozšírenie, vytvorenie oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a posilnenie vonkajších politík EÚ. „Sme presvedčení“, hovorí Prodi, „že euro minuté na európskej úrovni môže dosiahnuť viac než euro minuté na národnej úrovni“. Kritizoval tiež členské krajiny za to, že chcú výdavky obmedziť hranicou jedného percenta poukazujúc na to, že posledných sedem rokov rástli výdavky na národnej úrovni viac ako dva krát tak rýchlo, ako na úrovni európskej.

So znížením rozpočtu nesúhlasí ani nový predseda Komisie Barroso. V interview pre päť európskych denníkov, 20. augusta, vyhlásil: „Európa nemôže mať ambicióznu politiku s nedostatočným nárastom prostriedkov... Mojim štartovacím bodom bude návrh, ktorý predložila Prodiho komisia.“

Výbor regiónov je v otázke nového rozpočtu striktne proti zafixovaniu rozpočtových výdavkov na úrovni 1 percenta. Takýto postup by podľa jeho členov viedol k renacionalizácii európskej regionálnej politiky. Súhlasí a podporuje návrh väčšiny európskych komisárov, aby sa zachoval dnešný rozpočtový limit 1,24 percenta HDP, ale plne sa využil.

Ďalšie kroky

Luxemburské predsedníctvo si dalo záväzok dosiahnuť základnú politickú dohodu o nasledujúcej finančnej perspektíve EÚ do konca svojho mandátu, teda do polovice roka 2005.