Aby mohla vstúpiť do platnosti, Lisabonskú zmluvu musí ratifikovať všetkých 27 členských štátov EÚ. Pôvodý plán bol, ukončiť ratifikáciu do konca roka, aby mohla začať platiť od 1. januára 2009, ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2009. Tabuľka poskytuje prehľad ratifikačného procesu v každom členskom štáte EÚ.

Zdroj European Policy Centre

Procedúra ratifikácie zmluvy sa líši od štátu k štátu. Po referendách z roku 2005, v ktorých Francúzi a Holanďania odmietli návrh Ústavnej zmluvy, sa poučené vlády rozhodlu pre cestu ratifikácie národnými parlamentmi. Vo väčšine zákonodarných zborov stačí jednoduchá väčšina, niekde sa však požaduje absolútna väčšina, 2/3, či 3/5 ústavná väčšina.

Írske referendum, ktoré sa konalo 12. júna zasadilo Lisabonskej zmluve tvrdú ranu. Až 54 % percent hlasujúcich voličov povedalo zmluve nie z rôznych dôvodov: neznalosť zmluvy, strach z oslabenia pozície Írska, strach zo straty neutrality, daňovej suverenity, nedôvera k politikom... atď.  Viac o írskom referende nájdete v článkoch na tejto linke

Vo Veľkej Británii vláda Gordona Browna od začiatku preferovala cestu ratifikácie parlamentom, musela však čeliť konzeravívnej opozícii i niekoľkým labouristickým poslancom, ktorí žiadali k zmluve plebiscit a tvrdili, že ide len o premenovanú euroústavu. Vláda však odolala tlaku a Lisabonská zmluva prešla ratifikáciou v parlamente 19 . júna 2008, napriek írskemu nie. To, že sa Británia rozhodla v ratifikácii napriek tomu pokračovať je považované za silný politický signál. Fomálne ale ratifikáciu pozdržalo podanie na najvyšší súd, ktorý má preskúmať, či sa o zmluve predsa len nemalo hlasovať v referende.

V Českej republike má zmluva neistú podporu vo vládnej ODS. Europoslanci z ODS aj koaličnej KDÚ-ČSL sa v EP pri hlasovaní o iniciatívnej správe k Lisabonskej zmluve zdržali hlasovania. Ako dôvod uviedli formuláciu správy, ktorá hovorí, že EP ľutuje zmeny v porovnaní s Ústavnou zmluvou. ODS dokonca predložila návrh, v ktorom požadovala, aby sa po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti znovu začalo rokovať o hlasovacom systéme v Rade. Senát českého parlamentu poslal zmluvu na preskúmanie jej súladu s ústavou na Ústavný súd, čo pozdržalo ratifikačný proces v Českej republike. Rozhodnutie sa očakáva na jeseň. Český prezident Václav Klaus sa viackrát vyjadril, že s prihliadnutím na výsledok írskeho referenda, nevidí dôvod ďalej sa zmluvou zaoberať.

Lisabonskú zmluvu 20. februára 2008 prodstredníctvom správy spravodajcov Iñigo Mendez de Viga (EPP-ED) zo Španielska a Richarda Corbetta (PES) z Veľkej Británie. Správa vyzýva členské krajiny na rýchlu ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Súčasne vyjadruje silnú podporu navrhnutej a schválenej inštitucionálnej reforme. Uvedenie Lisabonskej zmluvy do života umožní obyvateľom EÚ voliť do EP v júni 2009 s úplnou znalosťou novej inštitucionálnej sústavy, domnievajú sa spravodajcovia.

Na hlasovanie prišli niektorí euroskeptickí poslanci v žltých, čiernych a červených tričkách s nápisom požadujúcim referendum. Svoj odkaz sprostredkovali prítomným médiám aj cez trasparent s rovnakou požiadavkov. Zjavne rozladený predseda parlamentu Hans-Gert Pötternig smeroval týmto poslancom niekoľko kritických slov. Jeden zo spravodajcov, Richard Corbett, situáciu okomentoval, že nechápe ako môže hociktorý člen Európskeho parlamentu hlasovať proti zmluve, ktorá dáva Parlamentu oveľa silnejšie postavenie v rámci európskej inštitucionálnej štruktúry.

Niektorí poslanci, väčšinou z radov odporcov, upozorňovali, že je "škandál", že sa EP k zmluve vyjadruje bez toho, aby existovala oficiálna konsolidovaná verzia Lisabonskej zmluvy, to znamená, taká verzia v národných jazykoch, kde by boli existujúce zmluvy doplnené o zmeny z Lisabonskej zmluvy a zároveň jasne vyznačené. Ako uviedla komisárka pre medzinštitucionálne vzťahy Margot Waström, Rada by mala pripraviť oficiálnu konsolidovanú verziu v dohľadnej dobe.

Slovenskí europoslanci, Zita Pleštinská (hlasovala za správu o Lisabonskej zmluve) aj Ján Hudacký (zdržal sa kvôli výhradám k Charte základných práv) sa zhodujú, že hoci Lisabonská zmluva nebola poslancom k dispozícii v kosolidovanej verzii, ten, kto mal záujem si mohol takýto text zaobstarať. Uznávajú na druhej strane, že tento fakt, mohol poslúžiť ako argument pre odporcov zmluvy.

Viac o hlasovaní v EP o Lisabonskej zmluve nájdete na tejto linke.

Súbor liniek bol pripravený v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku