Pozadie

1. februára 2006 odprezentovala podpredsedníčka Komisie Margot Wallström Bielu knihu o novej komunikačnej politike EÚ. Dokument je druhou fázou nového prístupu EÚ, ktorý má odpovedať na vzrastajúcu nedôveru občanov EÚ k európskemu projektu. Bielu knihu dopĺňajú Akčný plán o vnútornej komunikačnej kultúre Komisie a „Plán D“, ktorý mal byť odpoveďou na inštitucionálnu krízu prameniacu z odmietavých referend o Ústave, ktoré sa konali vo Francúzsku a Holandsku v lete 2005.

Maastrichtská zmluva prekonala v roku 1992 horúce chvíľky. V úvodných fázach nebola ratifikovaná všetkými členskými štátmi. To je príklad Dánska, ktoré ju prijalo neskôr. Vo Francúzsku prešla len tesnou väčšinou. Tieto udalosti spustili debatu o demokratickom deficite európskeho projektu. Európske inštitúcie prijali mnoho opatrení na stransparentnenie svojich činností a na priblíženia sa k verejnosti, ktoré boli potvrdené v medziinštitucionálnej deklarácii o demokracii, transparentnosti a subsidiarite z októbra 1993.

Komisia prijala Komuniké (jún 2001) o novom rámci na spoluprácu v oblastiach informačnej a komunikačnej politiky EÚ. V ňom vyzvala ostatné inštitúcie a členské štáty, aby spojili svoje sily a prepracovali informačnú a komunikačnú politiku. Po prvýkrát bola rozpoznaná dôležitosť úlohy, ktorú plnia členské štáty pri šírení informácií o záležitostiach EÚ.

V marci 2002 prijal Európsky parlament správu, v ktorej sa vyžaduje zlepšenie informačných politík EÚ a rozvoj komplexnej komunikačnej stratégie. V júli 2002 Komisia vydala komuniké o novej stratégii pre informačnú a komunikčnú politiku, ale ani to nezmenilo klesajúcu tendenciu verejnej podpory. Nasledovali aj ďalšie iniciatívy súvisiace s prístupom k dokumentom, transparentnosti a sprístupnenia stretnutí Rady ministrov.

Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2004 podčiarkli vzrastajúci nezáujem európskych občanov o európsku politiku. Nová Barrosova Komisia na tento trend reagovala vytvorením nového postu komisára pre komunikáciu a nominovala naň bývalú komisárku pre životné prostredie Margot Wallström.

M. Wallström začala dlhodobé konzultácie dovnútra aj navonok. Nazvala ich „dať Komisii uši“. V júli 2005 prezentovala svoj prvý akčný plán na modernizáciu komunikačných praktík inštitúcií (pozri EurActiv.sk 25. júl 2005).

Medzičasom lídrov EÚ vyšokovalo dvojnásobné odmietnutie Európskej ústavy v referendách, ktoré sa konali v dvoch zakladajúcich členských štátoch únie, vo Francúzsku a Holandsku. Ratifikačný proces sa zastavil a európski lídri sa rozhodli vstúpiť do „obdobia reflexie“, ktoré má pomôcť pri hľadaní východiska z tejto krízy.

V októbri 2005 spustila komisárka Wallström „Plán D: Demokracia, Dialóg a Diskusia“. Jeho cieľom bolo prinútiť členské štáty, aby debatovali so svojimi občanmi o budúcnosti EÚ (pozri EurActiv.sk 14. október 2005).

Otázky

Existuje mnoho dôvodov prečo treba brať komunikačnú politiku Únie ako výzvu:

• vlády a politici vo všetkých moderných západných demokraciách čelia kontinuálnemu poklesu dôvery (pozri EurActiv.sk 30. január 2006)
• komplexný mechanizmus politického rozhodovania EÚ je ťažko pochopiteľný a národné vzdelávacie systémy mu nevenujú pozornosť
• jazykové bariéry pridávajú európskym politikám na zložitosti
• politici na národnej úrovni majú tendenciu obviňovať EÚ, keď musia prijať nepopulárne rozhodnutia, aby sa obhájili pred verejnosťou, a za populárne rozhodnutia EÚ žnú úspech
• neexistujú pravé celoeurópske politické strany a tak žiadne referendá, ani voľby nebudú mať celoeurópsku dimenziu, ale budú vždy vnímané cez prizmu národnej politiky
• neexistujú veľké médiá rozšírené po celej Európe a národné médiá budú vždy európske politiky vnímať v kontexte svojho národného politického systému
• Informačná a komunikačná stratégia EÚ mala od začiatku viac inštitucionálnej a centralizovanej PR dimenzie než rozmer zameraný na občanov a verejnosť
• úloha národných vlád v oblasti európskej komunikácie bola vždy podceňovaná

Nasledujúce kroky

• Obdobie konzultácií o Bielej knihe pobeží od februára 2006 do júla 2006.
• Komisia zamýšľa zorganizovať niekoľko stretnutí v Bruseli so zainteresovanými, aby s nimi prediskutovala návrhy zverejnené v Bielej knihe.