Pozadie

Dramatické referendum, ktoré sa konalo 29. mája vo Francúzsku, rozvírilo vody európskej politiky a svojim negatívny výsledkom položilo mnoho otázok o ďalšom smerovaní európskej integrácie. EurActiv sumarizuje argumenty v horúcej debate pred hlasovaním a reakcie na jeho výsledok.

Francúzsko už prešlo podobne dramatickým referendom o európskych otázkach, keď v roku 1992 hlasovalo o Maastrichtskej zmluve a tábor jej zástancov zvíťazil mimoriadne tesným spôsobom (51 ku 49%). No sila odporu voči európskej ústavnej zmluve, ktorý sa za posledné mesiace prejavil v prieskumoch verejnej mienky a nakoniec aj v jeho výsledku, francúzsku politickú elitu zarazila.

Vládna kampaň za prijatie európskej ústavnej zmluve mala situáciu zložitú aj preto, že v krajine s desaťpercentnou nezamestnanosťou prevláda hlboká nespokojnosť s premiérom Jean-Pierre Raffarinom. Často sa objavujú špekulácie o tom, kto ho v prípade negatívneho výsledku referenda nahradí.

Vo všeobecnosti sa tvrdí, že odpor mnohých francúzskych voličov proti euroústave je motivovaný potrebou ventilovať negatívne pocity voči prezidentovi Chiracovi a premiérovi Raffarinovi. Slovami jedného z komentátorov, Francúzi proste často potrebujú povedať „Merde!“. Končený výsledok zodpovedá pocitu nespokojnosti: proti sa vyslovilo 54,87% hlasujúcich, za 45,13%. Účasť v reverende dosiahla 69,74%.

Otázky

Zatiaľ čo debatu o Maastrichtskej zmluve v roku 1992 definoval konflikt medzi táborom „federalistov“ a „suverenistov“, v debate o euroústave v roku 2005 tento element v podstate chýbal. V centre pozornosti boli otázky, ktoré sa ústavnej zmluvy priamo netýkali.

Sociálne aspekty

Konflikty vyvolané stratou pracovných miest presúvaním sa niektorých firiem za lacnou pracovnou silou a často nižšími daňami do nových členských krajín EÚ, či silný tlak na francúzsky textilný priemysel zo strany Číny, ktorá môže od 1. januára využívať plnú liberalizáciu obchodu v tomto sektore, to všetko viedlo k stále hlasnejším požiadavkám na ochranu „európskeho sociálneho modelu“.

Tejto otázky sa chopila časť socialistov nesúhlasiaca s euroústavou, ale aj pravicový Národný front. Ich hlavnou kritikou je, že ústava príliš preferuje liberálny ekonomický model (socialisti), respektíve že EÚ nechráni francúzskeho pracujúceho človeka, „La France d'en bas“ (Národný front). V určitom momente sa debata dokonca zvrtla na počítanie, koľko krát sa v texte nachádza slovo „sociálny“ a koľko krát „liberálny“... „Sociálny“ vyhralo, no očividne bez väčšieho efektu.

Direktíva o službách

V rovnakom duchu sa stala sociálna otázka centrom horúcej debaty o direktíve o službách (známej ako Bolkesteinova direktíva), ktorá prepukla vo februári a marci 2005. Na summite EÚ v marci podali lídri EÚ prezidentovi Chiracovi pomocnú ruku.

Závery summitu tak zdôraznili potrebu nájsť rovnováhu medzi záujmami liberalizovaného trhu a ochranou sociálnych hodnôt. Chirac tvrdil, že direktíva bude teraz plne prepracovaná, no plánované hlasovanie o direktíve v Európskom parlamente sa bude diať v pôvodnom termíne - a o pôvodnom texte. Francúzske požiadavky sa premietli len do dodatkov navrhnutých nemeckou europoslankyňou (Socialisti) Evelyn Gebhardt, no ich podstatnú časť - nahradenie princípu „krajiny pôvodu“ vzájomným uznávaním - príslušný výbor odmietol.

Francúzsky vplyv v EÚ

Francúzski myslitelia a štátnici, ktorí zohrali počas piatich desaťročí dôležitú úlohu vo vytváraní európskeho projektu, dokázali francúzsku populáciu zároveň presvedčiť o obraze Európskej únie ako niečoho, čo je vytvárané na to, aby slúžilo najlepším záujmom Francúzska.

Bez ohľadu na to, ako veľmi to bola pravda, po rozšírení Európskej únie na 25 krajín túto ideu spochybňuje už len prostá matematická úvaha. A k tomu sa pridáva možnosť vstupu Turecka, ktoré by bolo suverénne najväčšou členskou krajinou, väčšou než Nemecko.

Niektorí analytici tvrdia, že hlasovanie o euroústave bolo v skutočnosti hlasovaním o rozšírení, ku ktorému sa obyvateľstvo nemohlo nikdy vyjadriť.

Okrem toho, pod tlak WTO, ale aj Komisie, sa dostávajú aj veľké zisky, ktoré mali francúzski farmári zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Stále viac členských krajín zastáva názor, že je mimoriadne neefektívna (vzhľadom na udržateľný vidiecky rozvoj a ochranu životného prostredia), poškodzuje rozvojové krajiny a odčerpáva finančné zdroje z oblastí, kde by priniesli väčšiu hospodársku dynamiku.

Budúcnosť

Po odmietavom hlasovaní jedného zo zakladajúcich členov EÚ musí únia čeliť bolestivej otázke: Má zmysel pokračovať v ratifikačnom procese? Túto otázku si budú klásť predovšetkým krajiny, v ktorých sa má o euroústave hlasovať v reverende.

Z právneho hľadiska je situácia jasná. Článok IV-442 hovorí: „Ak dva roky po podpise zmluve dopĺňajúcej túto Zmluvu ju štyri pätiny členských krajín ratifikovali a jeden, alebo viac členských krajín sa stretli s problémami v ratifikačnom procese, o veci bude rokovať Európska rada.“

Ak sa však má v ratifikačnom procese pokračovať, je okrem právnej možnosti potrebné aj jasné vyjadrenie politickej vôle. V opačnom prípade poznačia ďalšie referendá, hlavne to v Holandsku, ktoré sa bude konať 1. júna, nízka účasť a možno aj ďalšie negatívne výsledky.

Pozície

Zhrnutie argumentov zástancov a odporcov euroústavy pred referendom:

• Áno:
  • Prezident Jacques Chirac: „Nemôžete byť Európanom a hlasovať nie. Zmluva EÚ je dcérou roku 1789.“
  • Premiér Jean-Pierre Raffarin: „Ak odmietneme túto zmluvu, Európa bude knokautovaná.“ Francúzsko to ponorí do „politickej krízy, ktorá sa premietne do dlhých mesiacov ekonomickej krízy.“
  • „Je to EÚ, ktorá chráni Francúzsko pred hlavnými silami trhu.“
  • „Francúzsko sa vyjadrí, vyjadrí sa raz, nebude žiadna druhá šanca. Keď raz prehovorí, jeho odkaz bude jasný.“
  • Europoslanec Daniel Cohn-Bendit (Zelení) obvinil tábor odporcov zo živenia „Asterixovho komplexu“ a snívania o večnej francúzskej výnimočnosti: „Prečo sú proti ústave len francúzske odbory? Je to preto, že tí ostatní nevedia čítať?“
  • Simone Veil, bývalá predsedníčka Európskeho parlamentu: „Keď je subjekt (referenda) komplikovaný, celá vec sa stáva veľmi ťažkou. Keď je to len trochu komplikované, ľudia neodpovedajú na otázku, na ktorú sa ich pýtate.“
  • Alain Minc, intelektuál pôsobiaci v tábore zástancov euroústavy prehlásil: „Ako si môžu oponenti Bolkesteinovej direktívy čo i len jednu sekundu myslieť, že Francúzsko, po tom, ako bude hlasovať nie, nájde opäť silu na to aby udrelo po stole zaťatou päsťou a hlasne prehovorilo, ako to zvykol robiť prezident Chirac?“
  • Martin Schultz, líder Socialistickej skupiny v EP pochádzajúci z Nemecka: „Musíme povedať francúzskemu obyvateľstvu: Prečo by sme mali platiť len za to, že ste plným právom nespokojní s politikou premiéra Raffarina?“
  • Martine Aubry, socialistka a bývala ministerka: „Všetky francúzske zákony brániace práva žien vzišli z EÚ. Rovnaký plat pre ženy a mužov, nediskriminácia, zákony chrániace tehotné ženy, boj proti násiliu páchanom na ženách, či prostitúcii.“
  • Bernard Layre, predseda organizácie Mladí farmári: „Vyhnime sa zmäteniu pojmov. Ústava nie je Spoločná poľnohospodárska politika. Ústava posilňuje politické právomoci (na úrovni EÚ). To nie je garancia, no je to krok k tomu, aby sme boli schopní bojovať proti európskej byrokracii.“
  • Jacques Delors, bývalý predseda Komisie a prominentný francúzsky socialista: „Opakujem: nie bude viesť k paralýze EÚ, oslabeniu Francúzska a vzniku obrovskej prekážky vytváraniu silnejšej Európy.“
  • Lionel Jospin, ďalší prominentný socialista a bývalý premiér: „Nerobme Európu rukojemníkom našich národných ťažkostí. Termín „liberálna“ nemá žiaden zmysel. EÚ nie je liberálna, pretože poskytuje rámec. Verím, že ľavica sa zjednotí, aby zmenila Európu, nie aby ju blokovala.“
  • Catherine Lalumière, bývalá podpredsedníčka Európskeho parlamentu a súčasná prezidentka Domu Európy v Paríži: „Nie je to ústava, je to len zmluva, aj keď veľmi dôležitá, a je to rozhodujúci krok vo vytváraní Európy.“ Ústavná zmluva je podľa nej tiež „kompromisom“ s nevyhnutne nedokonalými a nedostatočnými prvkami, ktoré musí Francúzsko akceptovať, pretože Francúzsko má „tendenciu považovať sa za samé vo svete, čo dokonca nadradené zvyšku sveta“.
• Analýzy:
  • Pascal Perrineau, riaditeľ Cevipof, Centra pre štúdie francúzskeho politického života: „Je to zaujímavé. Vo Francúzsku existuje historický, aj keď pasívny, konsenzus v prospech Európy. no keď sa opýtate konkrétnu otázku, podpora EÚ mizne.“
  • Ronaldo Cayro, jeden z popredných analytikov verejnej mienky: „Existuje jasný rozdiel medzi bohatým, sebavedomým Francúzskom a bojazlivým, bojujúcim Francúzskom. Sú to dve krajiny.“
  • Analytik Alain Duhamel, vidí Francúzsko v zovretí „všeobecnej ekonomickej krízy, spôsobenej rastúcou nezamestnanosťou, stagnujúcimi platmi, klesajúcou kúpyschopnosťou, obavami z budúcnosti penzijného systému, strachom z odchodu pracovných miest do zahraničia a z Poliakov a Lotyšov berúcich pracovné miesta tu. Je to nie dnešnému svetu, nie svetu obáv.“
• Nie:
  • Bývalý socialistický premiér Laurent Fabius: „To nie je referendum, to je propaganda.“ Fabius obvinil prezidenta Chiraca zo šírenia lží keď tvrdí, že ústava otvorí dvere sociálnej harmonizácii v EÚ.
  • „Som presvedčeným Európanom a chcem dobrú ústavu. Táto ponuka to nie je. Musí byť preto zlepšená sociálnejším spôsobom, priaznivejším pre občanov.“
  • Jacques Nikonoff, prezident francúzskeho Attac: „Európa ktorá sa vytvára, je nedemokratickou Európou.“ Podľa jeho názoru je návrh ústavnej zmluvy typický pre „hlboko chybný“ systém. „Na vytvorenie efektívnej ústavy by bolo potrebné vytvoriť konštitučné zhromaždenie, ktoré dá hlas ľuďom“, tvrdí Nikonoff. „Hlas „nie“ je hlasovaním za nádej“, nakoľko je v podstate odmietnutím modelu založenom na „zhoršujúcej sa súťaži, tlaku na štáty, aby využívali svoju jedinú komparatívnu výhodu: fiškálny a sociálny dumping.“
  • Jean-Marie Le Pen, líder Národného frontu: „Premiér sa snaží strašiť Francúzov presviedčaním, že Seina prestane tiecť, že všetko sa zhorší, nastane ekonomická kríza, ak vyhrá „nie“.“
  • Francúzske odbory - Confederation Generale du Travail (CGT): „Dôsledky prístupu „najprv trh“ a centrálne pozície danej konkurencii sú stále jasné, a preto potenciálne zničujúce pre sociálne práva, verejné služby, zamestnanosť a sociálnu a ekonomickú kohéziu EÚ ako takej.“
  • Marie George Buffet, francúzska Komunistická strana: „Liberalizmus bude v ústave vytesaný do kameňa. Chceme takú Európu, alebo chceme inú Európu? O to sa hrá. Debata o Maastrichtskej zmluve z roku 1992 bola uzavretá v sterilizujúcom „áno či nie Európe“. To už nefunguje, naši občania chcú prehovoriť k tomu, ktorým smerom sa má Európa vybrať.“
  • José Bové z organizácie poľnohospodárov Confédération Paysanne: „Cheme vidieť demokratickú Európu, sociálnu Európu a antiliberálnu Európu.“

Reakcie európskych politikov na negatívny výsledok referenda:

• Jean-Claude Juncker, luxemburský premiér a držiteľ predsedníctva EÚ, ktorý zohrá dôležitú úlohu pri koordinácii reakcií 25 členských krajín únie, vyhlásil, že „srdcia sú smutné“, podčiarkol však zároveň, že „dnes európska konštrukcia nekončí“. Poukazujúc na mnoho rozličných dôvodov, ktoré mali jednotlivé skupiny odporcov euroústavy vo Francúzsku, vyhlásil že je „nemožné“ renegociovať zmluvu: „V ostatných krajinách musí ratifikačný proces pokračovať“, povedal Juncker a dodal: „Situáciu zhodnotíme na normálnom stretnutí na summite EÚ v polovici júna.“
• Podľa britského ministra zahraničných vecí Jacka Strawa teraz nadišiel čas pre „obdobie reflexie“ výsledku, súčasne dodal, že Británia ratifikuje zmluvu len v referende. „Výsledok vznáša podstatné otázky pre nás všetkých o budúcom smere Európy, o výzvach zo strany zvyšku sveta stojacich pred nami, o schopnosti Európskej únie odpovedať na výzvy a požiadavky občanov.“ „Británia by mala a bude hrať plnú úlohu v debatách v nasledujúcich mesiacoch. Výsledky z tejto noci si však plným právom vyžadujú reflexiu všetkých 25 členských krajín“, dodal Straw.
• Nemecký kancelár Gerhard Schröder bol sklamaný a výsledok nazval „krokom späť pre ústavný proces, no nie jeho koncom.“ Minister zahraničných vecí Joschka Fischer povedal, že bude samozrejme rešpektovať francúzske hlasovanie, no pre EÚ to znamená „veľkú výzvu“.
• Španielsky premiér José Luis Zapatero vyhlásil, že „ratifikačný proces musí pokračovať“.
• Holandský premiér Jan Peter Balkenende, ktorého krajina pôjde hlasovať v konzultatívnom reverende už 1. júna, povedal: „Sme sklamaní... no proces ratifikácie pokračuje a výsledok dáva Holanďanom o dôvod naviac hlasovať áno. Nemôžeme dovoliť, aby o osude zmluvy vopred rozhodli Francúzi.“
• Estónsky premiér Andrus Ansip vyhlásil: „Francúzi nesmú zastaviť iné krajiny. V Estónsku bude proces pokračovať.“
• Rakúska ministerka zahraničných vecí Ursula Plassnik sa vyjadrila, že Francúzsko teraz „dlží vysvetlenie“ svojim partnerom v EÚ. „EÚ nemôže byť považovaná za zodpovednú za vlny strachu a národných bolestí brucha.“
• Dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen sľúbil rešpektovať výsledok. Dodal: „Myslím, že Dáni sa musia sami rozhodnúť, čo chcú. Jasným základom je, že každá krajina, každý národ musí mať šancu vyjadriť sa. Proces musí pokračovať.“ Súčasne dodal, že v konečnom dôsledku bude musieť zmluvu ratifikovať všetkých 25 členov, „inak nevojde do platnosti, je to jednoduché“.
• Hovorca írskej vlády vyjadril poľutovanie nad francúzskym rozhodnutím a povedal: „Pokiaľ ide o nás, vláda pokračuje s prípravami na ratifikáciu európskej ústavy, s konečným dátumom november 2006.“
• Lotyšská prezidentka Vaira Vike-Freiberga požaduje, aby proces pokračoval: „Až na jeho konci (po ratifikácii vo všetkých členských krajinách) budeme vedieť, na čom sme.“
• Bývalý poľský hlavný vyjednávač s EÚ Jan Kulakowski vyhlásil, že to je „jedna z najhorších správ za dlhý čas“.
• Český premiér Jiří Paroubek: „Už skôr som naznačil, že európski byrokrati urobili veľkú chybu keď si mysleli, že ústavná zmluva EÚ bude ratifikovaná vo všetkých 25 členských krajinách v prvom kole. Výsledok francúzskeho referenda pre mňa nie je prekvapením, no som z neho sklamaný.“
• Český prezident Václav Klaus vyhlásil: „Som presvedčený, že to budúcnosť zmení dobrým smerom. Potvrdilo to, čo som hovoril už dlhý čas: že existuje obrovský rozdiel medzi názormi európskej politickej elity a normálnych Európanov. A to ukázalo francúzske referendum veľmi jasne.“
• Predseda Komisie José Manuel Barroso a predseda EP Josep Borrell v spoločnom vyhlásení s predsedom Rady Jean-Claude Junckerom deklarovali: „Zaznamenali sme tento akt... Plne rešpektujeme toto vyjadrenie ľudového hlasovania, ktoré je výsledkom intenzívnej debaty. Výsledok francúzskeho referenda si zaslúži hlbokú analýzu. Spomeňme si ale na to, že deväť členských krajín, zastupujúcich takmer polovicu (49%) európskej populácie, už ústavnú zmluvu ratifikovalo, vrátane jedného prípadu všeobecne pozitívneho ľudového hlasovania, a že väčšina členských krajín ešte nemala možnosť dokončiť ratifikačný proces... Európa už neľahké momenty poznala v minulosti a vždy z nich dokázala vyjsť silnejšia a lepšia ako predtým, pripravená čeliť výzvam a zodpovednosti. Dnes Európa ďalej funguje a inštitúcie sú plne funkčné.“
• Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Anna-Marie Sigmund: „Debata pred referendom vo Francúzsku len podčiarkla dôležitosť „lepšieho komunikovania“ Európy. nestačí veriť že to, čo robíme, je v záujme občanov. Musíme vysvetliť prečo... Organizovaná občianska spoločnosť musí byť v pokrčujúcej debate mobilizovaná popri iných aktéroch.“
• Predseda skupiny EĽS-ED v Európskom parlamente Hans-Gert Pottering vyhlásil: „Ratifikačný proces bude musieť v ostatných členských krajinách pokračovať. Na konci budú musieť hlavy štátov a šéfovia vlád Európy zhodnotiť celkový výsledok ratifikačného procesu a preskúmať všetky možnosti ako a či sa môže ústava, alebo aspoň jej jednotlivé časti, stať právnou realitou.“
• Martin Schultz, šéf Socialistickej skupiny v Európskom parlamente: „Rešpektujeme výsledok tohto demokratického hlasovania -ktoré môže byť interpretované ako hlasovanie proti súčasnej podobe Európy, alebo ako hlasovanie proti Chiracovi z domácich dôvodov. No hlasovaním „nie“ hlasovali francúzski voliči proti možnosti vytvoriť lepšiu Európu. Náš boj za ústavu bude pokračovať, pretože chceme vytvárať sociálnejšiu Európu. Zmluva z Nice nie je základom pre sociálnu, solidárnejšiu, úniu.“
• Graham Watson, líder liberálnej frakcie v Európskom parlamente, povedal: „EÚ je tvorená 450 miliónmi občanov, a jej budúcnosť nemôže byť rozhodnutá voličmi jednej členskej krajiny.“

Reakcie občianskej spoločnosti

Francúzske odmietnutie ústavnej zmluvy vyvolalo množstvo reakcií občianskej spoločnosti. Ich komentáre jasne označujú rozdiel medzi dvoma dominujúcimi víziami - jednotným trhom pre podnikateľský svet a Európou ponúkajúcou občanom viac sociálnej bezpečnosti a lepší život. Obe strany sa ale zhodujú v jednej veci - francúzsky výsledok obnovil potrebu priblíženia únie k občanom.

• Sociálna platforma: „Hlasovanie demonštruje že európski občania vo veľkej miere stratili vieru v schopnosť politických lídrov vytvoriť Európsku úniu pre VŠETKÝCH.“ Podľa Sociálnej platformy nie je hlasovanie „nie“ len odmietnutím ústavnej zmluvy, ale aj smeru, ktorým sa budovanie Európy vydalo, existujúcich zmlúv a rozhodovacích mechanizmov v EÚ.
• Koordinátor „Európskej kampane za nie“ Thomas Rupp: „Európska únia bola vždy projektom elít vytvárajúcich politickú realitu, ktorú museli ľudia prehltnúť. Nazývam to „salámovou taktikou“, ako pokračovali kúsok po kúsku so svojou obsesiou harmonizovať a integrovať. Táto navrhnutá ústava EÚ bola definitívne priveľa... Fakt, že niektoré krajiny už ratifikovali ústavu v parlamente, nedokazuje, že ju občania skutočne podporujú. Dokazuje len, že svojim občanom odmietli debatu nasledovanú referendom.“
• José Maria Gil-Robles za Kampaň ÁNO vyhlásil: „Nie vo Francúzsku neznamená koniec ratifikačného procesu, ešte stále je tu 15 krajín, ktoré majú ratifikáciu pred sebou - preto musí Kampaň ÁNO pokračovať!“... „Toto Nie má určite vážne dopady pre Európsku úniu a Francúzsko. Nanešťastie, otázky, ktoré v debate dominovali, sa takmer úplne netýkali skutočného textu ústavu.“
• Prezident EUROCHAMBERS Christoph Leitl: „Hlasovanie vo Francúzsku, ktoré je jedným z vedúcich architektov Európy, ukázalo, že v debate o ústave EÚ je niečo úplne nesprávne... Musíme pokračovať a zabezpečiť EÚ v budúcnosti postavenie hlavného globálneho hráča, s dobre fungujúcim vnútorným trhom, efektívnymi inštitúciami a silnou pozíciou EÚ vo svete. Dvojrýchlostná Európa - v ktorej niektorí členovia spolupracujú na bližšom základe, než ostatní - môže byť alternatívou.“
• Európske centrum spoločností s verejnou účasťou a spoločností vo všeobecnom ekonomickom záujme (CEEP) slovami svojho generálneho tajomníka Rainera Plassmanna vyhlásilo: „Hlavnými bodmi politickej debaty boli sociálna dimenzia a služby vo verejnom záujme. To stavia otázku, akým spôsobom má byť postavená budúca politika v oblasti sociálnych služieb, zdravotníctva a - vo všeobecnosti - služieb vo verejnom záujme. Ak chce Európska únia zachovať svoju legitimitu, európski občania musia byť zapojení, ich záujmy a obavy brané do úvahy vážnejšie. Je tu príliš mnoho otázok, ktoré nemôžu byť vyriešené len na národnej, regionálne či lokálnej úrovni, Európska únia je potrebná ako načúvajúci a múdry aktér.“
• Prezident zamestnávateľskej organizácie Union des Industries de la Communauté européenne (UNICE) Jürgen Strube: „Žiadam všetkých rozhodovateľov na úrovni EÚ i národnej úrovni aby našli riešenie tohto dôležitého kroku späť a dovtedy zabezpečili, aby boli európske záležitosti riadne riadené a pokračovali práce na implementácii stratégie Rast a pracovné miesta.“
• Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC): „Ústava, ktorá nie je neoliberálna, sa stala obeťou členských krajín ignorujúcich sociálnu Európu. Francúzske „nie“ očividne nie je odmietnutím Európy ako takej, ale neoliberálnej Európy. Je tiež reakciou na strach z vysokej nezamestnanosti, delokalizácie a straty bezpečia.“
• Mladí európski federalisti (JEF-Europe): „Sme hlboko znepokojení hlasovaním NIE. Toto je európska otázka a referendum vo Francúzsku sa v zásade zaoberalo národnými problémami.“
• Predsedníčka organizácie Network European Movement Germany a bývalá komisárka Monika Wulf-Mathies vyslovila ľútosť nad francúzskym „nie“ a zdôraznila, že francúzskym referendom nemôže byť ústava zablokovaná, nakoľko urobí EÚ demokratickejšou a priblíži ju k občanom. Jej organizácia kritizovala vlády členských krajín za to, že kampani za prijatie euroústavy nedali dostatočnú podporu.
• Prezident nemeckej Federácie odborových zväzov Michael Sommer považuje odmietnutie ústavy vo Francúzsku za „urgentný apel na obnovu európskeho sociálneho modelu“. „Európa“, pokračuje, „bude buď sociálna, alebo nebude vôbec.“ Podľa neho by sa teraz mali nad výsledkom vážne zamyslieť európski rozhodovatelia.
• Prezident Federácie nemeckého priemyslu (BDI) Jürgen R. Thumann tvrdí, že na obmedzenie škody je potrebné podniknúť rozhodné politické kroky, ktoré zabezpečia, že Európa nestratí svoju politickú a ekonomickú efektivitu. Okrem toho Thumann dodáva: „Dokončenie jednotného vnútorného trhu, z ktorého budú benefitovať všetci občania, musí byť naďalej prioritou. To sa vzťahuje hlavne na otvorenie trhu so službami. Viacrýchlostná Európa vedúca k fragmentácii vnútorného trhu by bola kontraproduktívna.“

Reakcie z Francúzska

• Advokáti euroústavy:
  • Prezident Jacques Chirac: „Naše ambície a záujmy sú hlboko zviazané s Európou. Francúzsko, zakladajúci člen únie, ostáva, prirodzene, v únii. Chcem povedať vám, všetkým našim európskym partnerom a všetkým národom Európy že Francúzsko bude naďalej zastávať svoje plné miesto (v EÚ) a rešpektovať svoje záväzky. Zabezpečím to. Európska rada sa stretne 16. júna v Bruseli. Tam budem brániť postoj, ktorý prijal náš národ, berúc do úvahy odkaz francúzskeho ľudu... No nemýľme sa - rozhodnutie Francúzska nutne vytvorí zložitý kontext pre obranu našich národných záujmov. Musíme na to odpovedať zjednotením sa okolo jednej požiadavky - národného záujmu.“ „Počas debaty ste vyslovili svoje obavy a nádeje. Chcem na ne odpovedať novým a silným dôrazom na kroky vlády. V nasledujúcich dňoch oznámim svoje rozhodnutie o vláde a jej prioritách.“
  • Premiér Jean-Pierre Raffarin: „Pre mňa - Európana celým srdcom - je to úplné sklamanie. Som naďalej viazaný zmluvou lojality voči prezidentovi a svoje skúsenosti ponúknem na podporu budúcnosti, ktorú pre našu krajinu navrhne.“
  • Nicolas Sarkozy (UMP) bývalý minister vnútra a budúci prezidentský kandidát: „Stojíme pred ťažkým obdobím, ktoré si bude vyžadovať chladné hlavy a energiu. Bude si vyžadovať jednotu UMP a našu podporu prezidentovi.“ „Pokiaľ ide o Európu, sú tu dve priority: rýchlo nájsť spôsob, ako by mohli fungovať inštitúcie, ktoré neboli vytvorené pre 25 členských krajín a postaviť Európu opňť do služby v prospech mužov a žien. Musíme sa rozhodnúť pre inovatívny, odvážny a ambiciózny akčný plán.“
  • Michel Barnier, minister zahraničných vecí a bývalý komisár: „Toto je rozsudok, skutočné sklamanie.“
  • Ministerka obrany Michele Alliot-Marie: „Porážka pre Francúzsko, porážka pre Európu.“
  • François Bayrou, predseda strany UDF: „Strana prezidenta už za ním nestojí. To nie je veľmi stabilná situácia.“ „Zmena vo vláde nebude dostatočnou reakciou na váhu toho, čo sa stalo. Teraz je to o tom, ako zmeniť smer, ktorým sa uberáme. Po tak krutom údere treba zvažovať všetko. Teraz potrebujeme opätovné založenie Francúzskej republiky a demokracie.“
  • Dominique Strauss-Kahn, hovorca kampane francúzskych socialistov za prijatie euroústavy: „Situácia je veľmi zlá kvôli všeobecnému pocitu znechutenia, a jeho obeťou sa, bohužiaľ, stala Európa.“
• Odporcovia euroústavy:
• Henri Emmanuelli, hovorca kampane časti socialistov nesúhlasiacej s euroústavov, vyhlásil: „Toto „nie“ nie je výsledkom strachu, ale výsledkom nádeje.“
• Jean-Marie Le Pen, líder extrémisticko-pravicovej strany Front National: „Chirac chcel riskovať... a prehral.“
• Philippe de Villiers, líder protieurópskej strany Mouvement pour la France: „(Európska) Ústava už neexistuje. Musíme prebudovať Európu na iných základoch, ktoré dnes neexistujú.“
• Arlette Laguiller, líderka trockystickej strany Lutte Ouvrière: „Je ťažké rozlíšiť medzi „nie“ pre (európsku) ústavu a !nie“ pre politiku vlády.“
• Marie-George Buffet, generálna tajomníčka francúzskej Komunistickej strany: „Francúzi odmietli neoliberálnu zvieraciu kazajku. Dynamika hnutia pripomína ľudový front z mája 1968.“
• Alain Kirvine, líder trockystickej strany Ligue communiste révolutionnaire: „Tí, ktorí boli zvolení pred pár rokmi, nás už nereprezentujú. Je čas, aby sa Chirac, Raffarin a parlament konečne stratili.“
• Líder farmárov a alterglobalistický aktivista José Bové: „Ak prezident nechce žiadať renegociáciu Ústavnej zmluvy, je čas, aby teraz odstúpil a aby sa konali nové prezidentské voľby.“

Slovenské reakcie na francúzske nie

Reakcie slovenských aktérov sa v podstate orientovali podľa pozícií ich autora k únii - kritici EÚ na oboch krajoch politického spektra výsledok vítajú a považujú za dôkaz, že Európska únia ide zlým smerom, zástancovia zas vyslovujú „ľútosť“ nad výsledkom a dodávajú, že „Európska únia pokračuje ďalej“.

• Oficiálni predstavitelia:
  • Slovenský premiér a predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda vyslovil poľutovanie nad výsledkom hlasovania. Je sklamaný, že „Francúzsko, dlhé desaťročia jeden z hlavných motorov európskej spolupráce, sa stalo prvou krajinou, ktorá odmietla Ústavnú zmluvu“. Premiér je ale presvedčený, že európska integrácia napriek tomu nekončí, nakoľko „Európska únia aj v minulosti preukázala, že politická vôľa spolupracovať je silnejšia než výzvy, ktorým čelila“. Preto má ratifikácia euroústavy pokračovať a byť ukončená v každej členskej krajine EÚ. V tejto súvislosti vyzdvihol nedávny súhlas 116 poslancov NR SR s Ústavnou zmluvou, ktorý podľa neho „bol zreteľným prejavom politickej vôle Slovenska pokračovať v európskej spolupráci“.
  • Podpredseda vlády pre európsku integráciu a podpredseda SMK Pál Csáky si rovnako myslí, že ratifikácia európskej ústavnej zmluvy by mala pokračovať v ďalších členských krajinách napriek nedeľňajšiemu neúspechu vo Francúzsku. Podľa Csákyho by mala teraz Európska komisia analyzovať situáciu a predložiť rade návrh ďalšieho postupu. Dodal tiež, že vážnejšia situácia by nastala, ak by boli problémy s ratifikáciou v ďalších krajinách.
  • Ján Figeľ, člen Európskej komisie, si myslí, že neprijatie európskej ústavy neohrozí ďalšie rozširovanie Európskej únie ani jej fungovanie. V rozhovore pre agentúru SITA povedal: „Zmluva z Nice je dnešný právny stav. Tento platí, je zadefinovaný pre 27 krajín, dokonca s avízom budúceho prehodnocovania niektorých princípov po dosiahnutí počtu 27.“
• Politické strany:
  • Koaličná KDH slovami svojho predsedu Pavla Hrušovského privítala rozhodnutie francúzskych voličov. Podľa kresťanských demokratov odmietli „dokument, ktorý nevznikol z potrieb a vôle miliónov Európanov, ale z vôle niektorých európskych politikov“. Upozornili tiež na hlbší význam výsledku referenda, ktorý vraj prevracia „doterajšie stereotypy o eurooptimistoch aj euroskeptikoch“. Zatiaľ čo tí prví „hovoria o kríze EÚ a kreslia čierne scenáre“, kresťanskí demokrati sa podľa vlastných slov pozerajú „na budúcnosť EU optimisticky“. Podporujú „pokojné a uvážlivé rozvíjanie európskej myšlienky“ a „ďalšie prehĺbenie integrácie EÚ, ale len tam, kde to bude na prospech riešenia konkrétnych problémov, ktoré prinesie život“.
  • Podľa svojej podpredsedníčky Kataríny Glončákovej-Golev koaličná Aliancia nového občana, „rešpektuje rozhodnutie francúzskych občanov, ktorí v referende odmietli európsku ústavnú zmluvu“. Súčasne ale vyslovila ľútosť, že to urobili „hlavne z vnútropolitických príčin a dôvodov týkajúcich sa nových členských krajín EÚ a ďalšieho rozširovania únie“. Francúzske rozhodnutie však nepovažujú za „koniec európskej ústavy“ a myslia si, že „ratifikačný proces by mal pokračovať“. Podľa ANO „Európska únia potrebuje reformu, aby mohla efektívne fungovať a aby jej členské krajiny mohli mať z členstva v nej prospech“.
  • Predseda najväčšej opozičnej strany SMER - Sociálna demokracia Robert Fico sa vyjadril, že pre jeho stranu „je referendum najvyššou formou priamej demokracie a preto rešpektujeme rozhodnutie občanov Francúzskej republiky“.
  • Predseda poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska, ktorá spolu s KDH hlasovala v Národnej rade proti ratifikácii euroústavy, Vladimír Ďaďo považuje odmietnutie euroústavy za dôkaz o jej nepripravenosti. Pre agentúru TASR sa vyjadril: „Malo sa o nej viac diskutovať, pretože niektoré oblasti nemôžu byť nadradené nad záujmy štátu, ako to vyplýva z navrhovanej ústavy.“ Napriek tomu, že jeho strana hlasovala v parlamente proti euroústave, nepovažuje výsledok za potešiteľný. Podľa jeho slov sa ale s viacerými výhradami prezentovanými vo francúzskom reverende zhoduje aj KSS.
• Think-tanky:
  • Podľa experta Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Vladimíra Bilčíka z hľadiska právneho i politického francúzske referendum pochováva projekt euroústavy v jeho súčasnej podobe. Jasné je, že nevstúpi do platnosti koncom roka 2006, ako sa predpokladalo. Pre agentúru TASR Bilčík ďalej uviedol: „Z hľadiska snahy zachrániť aspoň časť tohto dokumentu sa bude musieť hľadať politické riešenie.“ Za reálnejšie považuje zavedenie niektorých zmien vo fungovaní únie na základe dohody členských štátov, a to bez úpravy jej zmluvných základov - tak by mohlo dôjsť k zriadeniu vonkajšej diplomatickej služby, či dokonca k zriadeniu funkcie formálneho ministra zahraničných vecí EÚ. Veci ako zmenu hlasovania kvalifikovanou väčšinou, ktorá bola predmetom hlavného sporu v rokovaniach o obsahu zmluvy, alebo zriadenie stáleho predsedu Európskej rady, však podľa Bilčíka týmto spôsobom pravdepodobne nebudú priechodné. Za druhý scenár považuje Bilčík pokračovanie v procese ratifikácie v štátoch, ktoré zmluvu zatiaľ neschválili. Problémom ale bude motivácia voličov. Možnosti, že sa na záchranu euroústavy uskutoční vo Francúzsku druhé referendum, neprikladá veľkú váhu: „S prihliadnutím na tradíciu francúzskej demokracie si neviem predstaviť, že by sa vo Francúzsku konalo ďalšie referendum s tou istou otázkou a o tom istom dokumente.“ Riešenie nemusí priniesť ani opätovné prerokovávanie zmluvy, nakoľko to negarantuje novú dohodu a okrem toho si nevie predstaviť, „ktoré časti ústavnej zmluvy by sa vyjednali nanovo, aby francúzske obavy boli nejakým spôsobom uspokojené, pretože mnohé z nich nesúviseli s textom tohto dokumentu.“
  • Analytik Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika Ondrej Dostál považuje francúzske nie za dobrú správu pre Slovensko a pre Európu. Pre agentúru SITA Dostál povedal: „Kritici z radov nových členských štátov sa obávali rozširovania európskeho socializmu. Francúzi sa, naopak, obávali, že nová ústava obmedzí ich sociálny model.“ Podľa neho je to dôkaz, že „násilná unifikácia v Európe je nesprávna, pretože každá krajina má právo vytvoriť si svoj sociálny a ekonomický model, aký korešponduje s jej tradíciami“. Francúzske a prípadné holandské „nie“ ale nepovažuje za „koniec unifikačného procesu“ - európski predstavitelia sa budú snažiť naďalej rozličnými krokmi uviesť do platnosti ustanovenia z odmietnutej ústavy.
  • Peter Zsapka, analytik Centra pre európsku politiku, si myslí, že „francúzske nie prelomí psychologickú bariéru“. Podľa neho môže negatívny výsledok „spustiť lavínu neúspešných referend v krajinách, kde neexistuje jasná podpora Zmluvy o Ústave pre Európu“. Aj keby sa to nestalo, opakovanie referenda vo Francúzsku považuje za málo pravdepodobné. Podľa Zsapku to znamená, že projekt ústavy je nateraz ukončený. Vyslovil len ľútosť, že francúzske nie „nezaznelo po fundovanej kritike konkrétnych ustanovení zmluvy, ale po populistickej, zmätočnej a neférovej kampani, ktorá sa viac zameriavala na vnútorné problémy Francúzska, ako na európske otázky“.

Ďalšie kroky

• Holandsko bude v konzultatívnom referende hlasovať 1. júna, prieskumy jasne naznačujú víťazstvo „nie“.
• O situácii budú lídri EÚ diskutovať na summite 16.-17. júna.