Pozadie

Zjednotenie Zmlúv bolo jedným z hlavných cieľov Konventu. Zjednodušená ústavná zmluva mala priblížiť EÚ občanom urobiť ju pochopiteľnejšou, a vyjasniť zodpovednosť a právomoci účastníkov rozhodovacieho procesu.

V súčasnosti sa EÚ riadi niekoľkými zmluvami, ktoré boli počas jej 50-ročnej existencie niekoľko krát revidované. Tri pôvodné zmluvy vytvárajúce Európske spoločenstvá boli Zmluvy vytvárajúca Európske spoločenstvá, Zmluva vytvárajúca Spoločenstvo jadrovej energie (Euratom) a Zmluva vytvárajúca Európske spoločenstvo uhlia a ocele. Nasledovali Jednotný akt, Zmluva o Európskej únii (Maastrichtská zmluva), Amsterdamská zmluva a Zmluva z Nice, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 2003.

Maastrichtská zmluva vytvorila novú entitu - Európsku úniu - s trojpilerovou štruktúrou:

• komunitný pilier (zodpovedajúci trom zmluvám vytvárajúcim Európske spoločenstvá)
• pilier Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky
• a pilier bezpečnosti a vnútorných záležitostí

Amsterdamská zmluva presunula pod komunitný pilier časť aktiví, ktoré patrili do tretieho piliera, ktorý tak ostal obmedzený len na súdnu a policajnú spoluprácu v trestných záležitostiach. Hlavnou charakteristikou druhého a tretieho piliera sú rozhodovacie procedúry a nástroje, ktoré majú viac medzivládnu podstatu, než metódy Spoločenstva.

Primárna legislatíva EÚ je tvorená aj:

• Zmluvami o pristúpení
• Aktmi a Rozhodnutiami (napríklad Rozhodutie týkajúce sa umiestnenia sídla inštitúcií a iných orgánov, či Akt týkajúci sa volieb zástupcov Európskeho parlamentu priamymi a všeobecnými voľbami)
• približne 40 protokolov s právnou váhou Zmlúv
• mnoho spoločných či jednostranných Deklarácií, pripojených ku každej Zmluve.

Otázky

Návrh Zmluvy vytvárajúcej ústavu pre Európu, prijatý Európskym konventom v Bruseli 10. júla 2003, sa skladá z nasledujúcich častí:

• Preambula
• Časť I:
  • Kapitola I: Definícia a ciele únie
  • Kapitola II: Základné práva a občianstvo únie
  • Kapitola III: Kompetencie únie
  • Kapitola IV: Inštitúcie únie
  • Kapitola V: Vykonávanie kompetencií únie
  • Kapitola VI: Demokratický život v únii
  • Kapitola VII: Financie únie
  • Kapitola VIII: Únia a jej bezprostredné okolie
  • Kapitola IX: Členstvo v únii
• Časť II: Charta základných práv únie
• Časť III: Politiky a fungovanie únie
  • Kapitola I: Všeobecne aplikované klauzuly
  • Kapitola II: Nediskriminácia a občianstvo
  • Kapitola III: Interné politiky a opatrenia
  • Kapitola IV: Asociácia zámorských krajín a teritórií
  • Kapitola V: Vonkajšie opatrenia únie
  • Kapitola VI: Fungovanie únie
  • Kapitola VII: Spoločné ustanovenia
  • AnnexI: Protokol pozmeňujúci Zmluvu o Euratome
  • Annex II: Protokol o euroskupine
  • Annex III: Deklarácia o vytvorení Európskej služby pre vonkajšie pôsobenie (Európskej diplomatickej služby)
• Časť IV: Všeobecné a záverečné ustanovenia

Medzi hlavné zmeny, ktoré návrh Konventu prinášal, patrilo:

• Preambula sa zmieňuje o kultúrnom, náboženskom a humanistickom dedičstve Európy.
• EÚ dostáva právnu subjektivitu, čo jej umožní podpisovať medzinárodné zmluvy.
• Veľkosť Európskeho parlamentu nemá prekročiť 732 členov. Zastúpenie európskych občanov má byť degresívne proporcionálne, s minimálnou hranicou štyroch europoslancov pre každú členskú krajinu.
• Európska rada by mala voliť svojho predsedu na obdobie maximálne piatich rokov (možné len jedno znovuzvolenie, dĺžka mandátu dva a pol roka), ktorý bude predsedať stretnutiam Rady a zabezpečovať jej prácu. Stály predseda nahradí súčasné rotujúce predsedníctvo (každá členská krajina po pol roku).
• Predsedníctvo jednotlivých formácií ministerskej Rady, okrem Rady pre zahraničné vzťahy, budú mať jednotlivé členské krajiny na základe princípu rovnoprávnej rotácie na obdobie najmenej jedného roka.
• Od roku 2009 sa má Komisia skladať z predsedu, ministra zahraničných vecí (podpredsedu Komisie) a 13 komisárov vybratých na základe systému rovnoprávnej rotácie členských krajín. Predseda Komisie vyberie nehlasujúcich komisárov zo všetkých ostatných členských krajín. Do roku 2009 má mať „svojho“ komisára každá členská krajina.
• Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku únie má vykonávať minister zahraničných vecí EÚ. Bude súčasťou Komisie a tak bude mať prístup k jej zdrojom, zodpovedný/á však bude voči členských krajinám. Bude menovaný/á Európskou radou so súhlasom Komisie.
• Členské krajiny sa môžu jednomyseľne rozhodnúť vytvoriť post Európskeho verejného prokurátora, ktorého úlohou má byť boj proti cezhraničnému zločinu a terorizmu.
• Väčšina rozhodnutí bude v Rade prijímaných na základe väčšiny. Úloha Európskeho parlamentu v rozhodovacom procese sa takmer zdvojnásobí. Národné veto ostane zachované len v niekoľkých politicky citlivých oblastiach ako je daňová či zahraničná politika.
• Od roku 2009 bude pri hlasovaní v Rade uplatňovaný princíp „dvojitej väčšiny“ - väčšiny reprezentujúcej minimálne polovicu členských krajín a 60 percent celkovej populácie únie. Dovtedy bude používané komplikované pravidlo trojitej väčšiny, ako ho zavádza Zmluva z Nice.
• Podľa novej klauzuly o solidarite si majú členské krajiny v prípade teroristického útoku poskytnúť vzájomnú pomoc.
• Členské krajiny sa budú môcť podpísať pod klauzulu o vzájomnej obrane.
• Členovia hospodárskej a menovej únie (eurozóny) si budú môcť stanoviť vlastné pravidlá hospodárskej politiky a presadzovať pravidlá eurozóny, bez zasahovania krajín mimo eurozónu.
• Najmenej jeden milión občanov EÚ bude mať právo žiadať od Komisie aby predložila návrh v oblasti, v ktorej veria, že by mala únia konať.
• Úniková klauzula vytvára členským krajinám možnosť vystúpiť z únie.
• Únia bude mať oficiálne symboly: vlajku (modré pozadie s 12 žltými hviezdami v kruhu), hymnu (Beethovenova „Óda na radosť“), motto („Zjednotení v rôznosti“), menu a Ďeň Európy (9. máj).
• Na revíziu ústavy bude potrebné zvolať nový Konvent. Ak sú navrhnuté len malé zmeny, s rozhodnutím nezvolať Konvent musí súhlasiť Európsky parlament. Nezmeneý ostáva princíp jednomyseľnosti v Rade (pri zmene ústavy).
• Pre niekoľko oblastí je navrhnutá „otvorená metóda koordinácie“ (aj keď nie vyslovene spomenutá): sociálna politika, výskum, zdravotníctvo a priemyselná konkurencieschopnosť. Cieľom je podporiť členské krajiny v dobrovoľnom koordinovaní krokov bez toho, aby sa bolo treba uchýliť ku komunitárnej legislatíve.
• Bola dodaná špecifická zmienka o „kultúrnej výnimke“ v zmluvách o medzinárodnom obchode. Rozhodnutia o takýchto dohodách sa prijímajú za normálnych okolností kvalifikovanou väčšinou, text ústavy však hovorí, že Rada má „konať jednomyseľne pre negociáciu a uzatváranie zmlúv v oblasti obchodu s kultúrou a audiovizuálnymi službami, keď môžu ohroziť kultúrnu a jazykovú diverzitu únie“.
• Má byť vytvorená Európska služba pre vonkajšie pôsobenie (Európska diplomatická služba), ktorá podporí snahy ministra zahraničných vecí EÚ.
• Veto sa zachováva v otázkach zahraničnej politiky a daní, členské krajiny si budú naďalej sami určovať kvóty pre počty imigrantov.
• Pokiaľ ide o Euratom, návrh zavádza právne oddelenie Ústavy a Zmluvy o Euratome.

Valéry Giscard d´Estaing, predseda Konventui, odovzdal konečné znenie zmluvy Talianskemu predsedníctvu 18. júla 2003.

Medzivládnu konferenciu začalo Talianske predsedníctvo 4. októbra. Pôvodne mala trvať do polovice decembra 2003, jej rokovania sa však pretiahli až do prvého polroku 2004. Na konečnom znení ústavnej zmluvy sa členské krajiny dohodli až v júni 2004.

Po podpise Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu 29. októbra 2004, začali v členských krajinách ratifikačné procesy.  Francúzski a holandskí občania v referende na jar 2005 povedali Európskej ústave rezolútne „nie" a Ústavu prakticky zablokovali. Ústavu zatiaľ ratifikovalo 15 členských krajín EÚ. Summit Európskej rady, ktorý sa konal 15. a 16. júna 2006 v Bruseli mal rozhodnúť o ďalšom osude Ústavy, no lídri EÚ sa dokázali zhodnúť len na predĺžení obdobia reflexie. Medzi predstaviteľmi jednotlivých členských krajín EÚ panujú nezhody ohľadom ďalšieho postupu vo veci Ústavnej zmluvy.

V zásade existujú tri možné scenáre ďalšieho vývoja Ústavy:

• úplne nová zmluva
• zachovanie niektorých článkov a ustanovení Ústavy
• pokračovanie v ratifikačných procesoch.

Medzi závermi júnového stretnutia európskych lídrov sa objavil časový plán, na základe ktorého sa bude ďalej postupovať:

• V prvej polovici roka 2007 by malo Predsedníctvo odprezentovať správu na summite Európskej rady, ktorá bude založená na užšej spolupráci a komunikácii s jednotlivými členskými krajinami.
• Správu následne prešetrí Európska rada a jej odporúčanie bude základom pre ďalší postup reformy.
• Najneskôr v druhej polovici roka 2008 by malo byť na stole riešenie problému Európskej ústavy.
• Európska rada vyzvala na prijatie politickej deklarácie v súvislosti s budúcoročným 50. výročím od podpísania Rímskych zmlúv. Deklarácia by mala zadefinovať európske hodnoty a ambície, rovnako ako záväzok, ktorý by vyjadroval spoločné úsilie európskych lídrov v ich plnení.

Pozície

Predseda Konventu Valéry Giscard d´Estaing uzavrel jeho rokovania slovami, že je hrdý na výsledky práce Konventu. Od členských krajín žiadal, aby navrhnutý text nemenili.

Nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer, ktorý v Konvente zastupoval nemeckú vládu, vyhlásil, že to bol „úspech“. Návrh ústavy označil za „historický kompromis ktorý umožní Európskej únii 25 krajín fungovať a urobí ju transparentnejšou. To posunie vpred európsku demokraciu.“

Europoslanec Elmar Brok, predseda skupiny EPP v Konvente, vyhlásil, že ústava bude „garantovať medziinštitucionálnu rovnováhu medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou“. Žiadal „krátku a zameranú“ Medzivládnu konferenciu a od členských krajín chcel, aby znova neotvárali otázky, na ktorých sa Konvent dohodol. „Niečo, čo vzniklo ako široký konsenzus členov parlamentu, by nemalo byť zmenené diplomatmi“, dodal Brok.

Predseda skupiny socialistov (PES) v Európskom parlamente Anrique Barón Crespo vyhlásil, že socialisti „úspešne ubránili naše princípy solidarity a sociálnej spravodlivosti“. Zahrnutie Charty základných práv podľa neho socialisti mimoriadne privítali. „Táto nová „Magna Charta“ zamená dôležitý stupeň k dosiahnutiu kontinentálnej jednoty, ktorej základ zničila druhá svetová vojna. Je to základ akejsi superveľmoci v medzinárodnom spoločenstve, zaloťenej na mieri a solidarite“, povedl Barón. Od Medzivládnej konferencie žiadal, aby nezmenila „základné línie položené Konventom“.

Zelení v Európskom parlamente privítali rozhodnutie Konventu nezakomponovať Zmluvu o Euratome do návrhu Zmluvy. Europoslanec za Zelených Johannes Voggenhuber povedal: „Konvent položil základy prvej nadnárodnej demokracie v histórii. EÚ transformovala zo združenia štátov na úniu občanov. Touto ústavou sa európski občania stávajú skutočnými suverénmi únie. Hodina, v ktorej táto ústava vstúpi do platnosti, bude hodinou vzniku európskeho ľudu.“

Europoslanec Andrew Duff, ktorý v Konvente zastupoval skupinu liberálov, označil návrh ústavy za „veľký výsledok“. „Je to najväčší krok vpred pre rozvoj právneho a politického systému únie od Zmluvy z Nice v roku 1957. To je ústava vytvorená tak, aby vytrvala“, povedal Duff. Trval na tom, že budúce modifikácie ústavy majú zaviesť viac väčšinového hlasovania v zahraničnej a bezpečnostnej politike a v daňovej politike.

Europoslanec Jens-Peter Bonde, ktorý v Európskom parlamente zastupoval euroskeptickú skupinu Európa demokracií a diverzít, žiadal celoeurópske referendum o ústave, ktoré by sa uskutočnilo zároveň s voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2004. „S touto ústavou pridávame k demokratickému deficitu. Národné parlamenty a voliči strácajú viac moci, než Európsky parlament získava. Demokracia prehráva a vyhrávajú úradníci a lobisti.“

Ďalšie kroky

• Na to, aby Európska ústava vstúpila do platnosti ju musí ratifikovať všetkých 25 členských krajín a Európsky parlament. 
• Cieľom bolo, aby Ústava vstúpila do platnosti v roku 2006, pričom niektoré ustanovenia mali začať platiť v roku 2009. Ďalší osud Európskej ústavy zostáva prinajmenšom počas predĺženého obdobia reflexie nejasný.