Pozadie

Podľa systému platného v súčasnosti nastupuje každého pol roka, na základe princípu rovnoprávnej rotácie, na čelo Rady jedna členská krajina. Predsedníctvo Rady Európskej únie má tri široké funkcie:

• Organizovať stretnutia Rady a jej pracovných skupín a predsedať im.
• Reprezentovať Radu, a to ako pri práci s inými inštitúciami a orgánmi EÚ, tak aj medzinárodne, napríklad v OSN či WTO. Predsedníctvo tiež zastupuje EÚ v jej vzťahoch s krajinami mimo únie.
• Zabezpečiť, aby sa pokračovalo v rokovaniach, ktoré prebiehali počas predchádzajúceho predsedníctva, a ak to bude potrebné, aby boli predané nasledujúcemu predsedníctvu.

Británia nastupuje na čelo Rady po šiesty krát, naposledy to bolo v roku 1998. Funkciu preberá od Luxemburska a 1. januára 2006 ju odovzdá Rakúsku.

Ak sa nakoniec podarí európskej ústavnej zmluve vstúpiť do platnosti, rotujúce predsedníctvo Rady EÚ nahradí stály volený predseda. V sektorových radách ostane zachovaný princíp rotácie, predsedať im však nebudú samostatné krajiny, ale trojčlenné tímy vždy na obdobie jeden a pol roka.

Otázky

Britská vláda už dlhší čas hovorila, že medzi vrcholné priority svojho predsedníctva zaradí väčšie angažovanie sa EÚ v pomoci Afrike a hľadanie spôsobom spoločného bola proti klimatickým zmenám. Nedávny vývoj udalostí - odmietnutie ústavnej zmluvy vo Francúzsku a Holandsku, neúspech rokovaní o finančnej perspektíve na júnovom summite - ju postavili pred ďalšie dôležité otázky, týkajúce sa celého smerovania EÚ.

Ambície, ktoré naznačil britský premiér Tony Blair, keď v Európskom parlamente predstavoval priority svojho predsedníctva, boli veľké. V Európskej únii sa v poslednom čase hovorí o politickej kríze a potrebe hľadať nový obsah európskej integrácie, respektíve modernizovať základy, na ktorých budova spoločnej Európy stojí. Veľká Británia na oficiálnej stránke Britského predsedníctva zverejnila zoznam prioritných tém:

Úloha Európy vo svete

• Rozvoj a Afrika: EÚ má prebrať vedúcu úlohu pri zabezpečovaní potrebnej kvantity i kvlaity rozvojovej pomoci Afrike, aby boli splnené Miléniové rozvojové ciele. Do roku 2010 sa má rozvojová pomoc EÚ zdvojnásobiť, v roku 2015 má dosiahnuť cieľových 0,7% HDP. Afrika má pri tom dostať minimálne 50% dodatočných zdrojov z EÚ.
• Klimatické zmeny: Snaha opäť oživiť medzinárodné rokovania o klimatických zmenách hľadaním rôznych stratégií pre obdobie po roku 2012 (kedy končí platnosť Kjótskeho protokolu). Británia za bude sústreďovať na angažovanie kľúčových medzinárodných partnerov a v rámci EÚ sa pokúsi o rozšírenie systému obchodu s emisiami aj na emisie z leteckej dopravy.
• Rozvojová agenda z Doha: Britské predsedníctvo sa v spolupráci s Komisiou, Európskym parlamentom a partnermi v EÚ sústredí na dosiahnutie čo najlepšieho výsledku decembrového ministerského summitu WTO v Hongkongu. Výsledok by mal, aj prostredníctvom zlepšenia prístupu rozvojových krajín na trh v EÚ, zabezpečiť dosiahnutie Miléniových rozvojových cieľov a zavŕšenie Rozvojovej agendy z Doha (v rámci WTO) počas roku 2006.
• Mier, stabilita a reforma na Blízkom východe: Predsedníctvo sa bude v spolupráci s ostatými členmi Štvorky pre blízkovýchodný mierový proces (OSN, EÚ, USA, Rusko) snažiť o pokrok v budovaní mieru v tejto nepokojnej oblasti. EÚ sa zameria na podporu Jima Wolfensohna (Mimoriadneho vyslanca Štvorky), monitoring volieb do palestínskej Legislatívnej rady a reformu štruktúry poskytovania pomoci. Ďalšími prioritnými oblasťami budú intenzívnejšie zapojenie EÚ do stabilizačného procesu v Iraku a zlepšenie spolupráce v rámci Barcelonského procesu (krajiny Stredomoria).
• Reforma obchodu s cukrom: Británia sa bude snažiť o trhovo orientovanú, liberalizujúcu reformu trhu s cukrom, ktorá by bola súčasťou širšej reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Súčasťou reformy by mali byť prechodné dohody s krajinami ACP (Afrika, Karibik, Pacifická oblasť), ktoré by im efektívne pomohli prispôsobiť sa reforme.
• Rusko/Ukrajina: Vo vzťahu s Ruskom je prioritou ďalšie rozvíjanie vzťahov na základe spoločných susedských záujmov a „spoločných európskych hodnôt“. Pokiaľ ide o Ukrajinu, vzťahy s ňou sa majú, podľa Britského predsedníctva, rozvíjať na predchádzajúcich dohodách a jej pokroku v implementovaní reforiem.

Ekonomické reformy a sociálna spravodlivosť

• Lepšia regulácia: Britské predsedníctvo sa sústredí na plnú implementáciu Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (dohodnutej medzi Parlamentom, Komisiou a Radou). Cieľom dohody, rovnako ako Iniciatívy pre lepšiu reguláciu šiestich Predsedníctiev (írskeho, holandského, luxemburského, britského, rakúskeho a fínskeho) je zabezpečiť, aby bola politika a legislatíva EÚ efektívnejšia, brala do úvahy európsku konkurencieschopnosť a nekládla na podnikanie a tvorbu pracovných miest nepotrebné bremeno. Dôraz má byť položený na tri oblasti:
  • Zlepšenie rozhodovacieho procesu efektívnejšími konzultáciami a hodnotením dopadov (vrátane dopadov na podnikateľskú sféru a medzinárodnú konkurencieschopnosť EÚ)
  • Redukcia množstva a komplexnosti legislatívy EÚ
  • Revízia dopadov a výsledkov existujúcej legislatívy
• Direktíva o službách: Pokračovanie v práci Holandského a Luxemburského predsedníctva. Británia považuje otvorenie trhu so službami v EÚ za jedno z najväčších potenciálnych zlepšení jednotného trhu od jeho vytvorenia, s pozitívnym dopadom na rast európskeho hospodárstva i vytváranie pracovných miest.
• Životné prostredie a udržateľný rozvoj: Počas Britského predsedníctva má začať diskusia o revízii Stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ, a to vo všetkých jej troch oblastiach - sociálnej, environmentálnej i ekonomickej. Ďalšou iniciatívou bude zavedenie spoločných štandardov kvality ovzdušia.
• Finančné služby: Práca sa zameria na efektívnu implementáciu ostávajúcich zložiek Akčného plánu pre finančné služby, vrátane diskusie o Zelenej knihe Komisie o ďalších krokoch v tejto oblasti.
• Chemická regulácia (REACH): Britské predsedníctvo sa sústredí na posunutie diskusie o REACH, bude pri tom úzko spolupracovať s Európskym parlamentom. Regulácia má podporiť verejné zdravie, životné prostredie, ale aj konkurencieschopnosť.
• EÚ/USA: V transatlantickej agende bude Predsedníctvo hľadať oblasti konkrétnej spolupráce, prioritou bude posilnenie ekonomického partnerstva. Dôraz bude kladený na odbúranie bariér obchodu a investícií v prioritných oblastiach.

Bezpečnosť a stabilita

• Boj proti terorizmu: Dôraz bude kladený na záväzky vyplývajúce z Haagskeho pracovného programu a Akčného plánu EÚ v boji proti terorizmu. Britské predsedníctvo sa bude snažiť o pokrok v Európskom zadržiavacom rozkaze pre dôkazy, pravidlách zadržiavania telekomunikačných dát, ktoré by platili v celej únii, a o posilnenie bezpečnosti na vonkajších hraniciach EÚ a zlepšenie bezpečnosti cestovných dokladov EÚ (pasy, víza, povolenia k pobytu).
• Rozširovanie: Britské predsedníctvo sa bude snažiť o splnenie záväzku otvorenia predvstupových rokovaní s Tureckom 3. októbra. Uskutočnia sa tiež potrebné prípravy pre vstup Bulharska a Rumunska 1. januára 2007 a začatia predvstupových rokovaní s Chorvátskom tak skoro, ako je to možné.

Budúce financovanie

• Britské predsedníctvo bude pokračovať v diskusii o finančnej perspektíve na roky 2007-2013, s cieľom prijať skorú konečnú dohodu.

Pozície

Pri predstavovaní priorít Britského predsedníctva v Európskom parlamente premiér Tony Blair silnou odmietol ideu, že v Európe prebieha konflikt medzi ekonomicko-liberálnym pohľadom na EÚ, ktorý chcú úniu iba ako spoločný trh, a sociálnym pohľadom, žiadajúcim hlbšiu politickú integráciu, v ktorom by mal on stáť na pozícii tých prvých. Okrem iného povedal: „Verím v Európu ako politický projekt. Verím v Európu so silnou a starostlivou sociálnou dimenziou. Nikdy by som neakceptoval Európu, ktorá by bola iba ekonomickým trhom... Neexistuje nejaký rozdiel medzi Európou, ktorá musí uspieť ekonomicky, a sociálnou Európou. Politická Európa a ekonomická Európa sa nenachádzajú každá na inej planéte. Cieľom sociálnej Európy a ekonomickej Európy má byť udržiavať sa navzájom.“

Podpredseda vlády SR Pál Csáky hovoril na stretnutí s podpredsedom britskej vlády Johnom Prescottom (29. jún 2005) o predstavách britskej vlády počas jej predsedníctva v EÚ. Csáky pri tejto príležitosti deklaroval jednoznačné presvedčenie slovenskej vlády o nevyhnutnosti skorého dosiahnutia definitívnej dohody o rozpočte EÚ na nadchádzajúce finančné obdobie.

Predseda Eurochambers Christoph Leitl vyhlásil: „Výzvou 20. storočia bolo obnoviť mier. Výzvou 21. storočia je vysporiadanie sa s globalizáciou. Musíme zabezpečiť pozíciu Európy v zajtrajšom svete. Britské predsedníctvo začína v mimoriadne kritickom momente, ktorý si zasluhuje absolútnu pozornosť. Po hlasovaniach non/nee sa musí plná pozornosť EÚ zamerať na budúcnosť a je potrebné vyjsť jasným smerom, aby sme nezišli z cesty. Očakávame, že Britské predsedníctvo urobí maximum pre rast ekonomiky a vytvorenie pracovných miest, rovnako ako pre mobilizáciu a zapojenie všetkých aktérov s cieľom dosiahnutia týchto cieľov.“

Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC) od Britského predsedníctva žiada, aby spustilo širokú debatu o európskom sociálnom modely v „zložitom období pre EÚ“. „Odborové memorandum“, ktoré ETUC vydalo a preložilo britskej vláde 28. júna 2005, žiada konkrétne a okamžité kroky na splnenie požiadaviek pracujúcich ľudí, aby sa zabezpečila pokračujúca podpora európskemu projektu a rozširovaniu.

Americká obchodná komora pri EÚ (AmCham EU) víta entuziazmus Britského predsedníctva pre plne funkčný vnútorný trh a silnejšie ekonomické, finančné a obchodné vzťahy medzi EÚ a USA. „Správa pre Britské predsedníctvo“, ktorú AmCham EU vydala, podporuje „prijatie zmysluplnej Direktívy o službách na vnútornom trhu ako najvyššej priority“. Ďalšou britskou prioritou by malo byť úspešné zavŕšenie Ministerskej konferencie WTO v Hongkongu, ktorá sa uskutoční v decembri, čím by bol urobený rozhodujúci krok pre úspešné zavŕšenie kola rokovaní z Doha v priebehu roku 2006. Správa od predsedníctva tiež konkrétne žiada, aby zabezpečilo politickú dohodu o čo najskoršej liberalizácii trhu s cukrom v EÚ.

Podľa Amnesty International má nastupujúce Britské predsedníctvo podporiť silnú agendu ochrany ľudských práv, aby tak EÚ potvrdila svoj charakter „únie hodnôt“. Podľa AI sa tak dokáže prekonať súčasná politická a inštitucionálna neistota EÚ. Riaditeľ kancelárie Amnesty International pri EÚ Dirk Oosting povedal: „Je jasné, že súčasná kríza v EÚ pramení z nedostatku vízie o tom, za čo EÚ je. Aktívnou podporou ochrany ľudských práv môže EÚ predať presvedčivý odkaz o zmysle existencie nie len občanom, ale aj zvyšku sveta.“

Bývalý poradca britského premiéra pre európske záležitosti Sir Stephen Wall považuje nepriateľstvo, ktoré sa objavilo na júnovom summite, za definitívnu prekážku nájdeniu dohody o rozpočte: „Bude Chirac tým, kto predloží na tácke Tonymu Blairovi veľké politické víťazstvo? Dosť nepravdepodobné.“

„Premýšľam, či by niektoré vlády chceli vidieť britské víťazstvo, či britský úspech v rokovaniach“, hovorí v podobnom tóne Richard Whitman, šéf európskeho programu na Kráľovskom inštitúte pre medzinárodné otázky v Lodýne. „Aj keby bola dohoda dosiahnuteľná, otázkou je, či budú ochotní pripustiť, aby bola dosiahnutá počas britského predsedníctva.“

V debate, ktorá nasledovala po Blairovom prejave, žiadal líder konzervatívnej Skupiny EĽS-ED Hans-Gert Poettering od Blaira, aby sledoval politiku, ktorá bude založená na komunitárnych záujmoch, a nepodporoval návrat EÚ k obyčajnej zóne voľného obchodu. Medzi špecifickými otázkami, ktorými by sa malo britské predsedníctvo zaoberať, menoval okrem dosiahnutia dohody o finančnej perspektíve aj otázku vonkajších hraníc EÚ.

Po krachu júnového summitu predložil líder Socialistickej skupiny v EP Martin Schulz päťbodový plán pre „záchranu Európy:

• Jasná organizácia „prestávky na reflexiu“ Ústavy prostredníctvom občianskych diskusných fór, organizovaných národnými vládami a parlamentmi, Európskou komisiou a Európskym parlamentom.
• Spoločné schválenie smerníc o službách a pracovnom čase. „Tieto dve smernice sú vhodnejšie ako čokoľvek iné na demonštráciu toho, že požiadavky trhu a sociálnej stability spolu súvisia,“ napísal líder Socialistov.
• Zníženie miery byrokracie a zlepšenie legislatívnych procedúr - spolu s revíziou zákonov, čakajúcich na schválenie - na základe návrhov pracovných skupín Rady, Komisie a Parlamentu.
• Harmonizácia zahraničnej politiky na úrovni EÚ ako príprava pre neskoršie zriadenie postu európskeho ministra zahraničných vecí. M. Schulz v liste uvádza: „Principiálne ciele nadchádzajúceho Britského predsedníctva Rady ... požadujú ešte silnejšiu definíciou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, so zapojením všetkých inštitúcií.“
• Národné parlamenty sa budú podieľať na rozhodovaní v rámci EÚ od najnižších úrovní na základe dobrovoľnej dohody.

Líder liberálnej skupiny ALDE Graham Watson povedal, že bude potrebné viac než jeden prejav na zmenu britskej úlohy v EÚ ako niekoho „dobrého, múdreho, no nepochopeného“, a Blaira podporil, aby vytváral „Britániu, ktorá je viac EÚ, nie len s EÚ“. Od Blaira tiež žiadal aby sa snažil o zvýšenie transparentnosti v Rade ministrov.

Daniel Cohn-Bendit, spoluprezident skupiny Zelení/EFA, povedal: „Európska modernizácia, ktorá bola kľúčovou časťou Blairovho prejavu, musí byť environmentálne a sociálne udržateľná. Musíme použiť to najlepšie, čo Európa ponúk, a pochopiť, že britský sociálny model nemôže byť aplikovaný v celej Európe. Európa nemôže fungovať využívaním len britského, alebo len francúzskeho či len nemeckého modelu. Premiér Blair musí prestať byť na čas lídrom Británie. Musí viesť Európu.“