Hlavná stránkaBudúcnosť EÚVeríme, že najhoršie je za nami

Maroš Šefčovič : Veríme, že najhoršie je za nami

Maroš Šefčovič

(07.03.2012)

Dohľad nad národnými rozpočtami neobmedzí suverenitu parlamentov, len im umožní rozhodovať sa na základe presnejších informácií, vysvetľuje podpredseda Európskej komisie v rozhovore pre EurActiv.sk

Minulotýždňová Európska rada Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk »EÚ) bola relatívne pokojná, na rozdiel od predchádzajúcich. Dá sa to označiť za návrat do normálu, alebo je to len dôsledok obídenia pálčivých tém kvôli voľbám v Grécku či vo Francúzsku?

Myslím, že v nadväznosti na práve skončený summit môžem skonštatovať, že najhoršie časy krízového manažmentu sú za nami.

Bol to prvý summit po dlhej dobe, ktorý nebol pod tlakom riešenia zložitých krízových otázok. Jarný summit bol vždy venovaný hospodárskym otázkam a od minulého roka a do budúcnosti aj európskemu semestru. Lídri sa orientovali hlavne na otázky, ako naštartovať ekonomický rast, ako tvoriť nové pracovné príležitosti a rokovali o tých prioritách, ktoré vyplynuli z ročného prieskumu rastu európskeho hospodárstva. Lídri sa dohodli, že kľúčové priority pre budúce obdobie budú zapracovávané do nových reformných plánov, cez ktoré budú národné vlády realizovať nové spoločné riadenie hospodárstva v EÚ a realizovať štrukturálne reformy. Som veľmi rád, že sa podarilo dosiahnuť aj dohodu medzi Rumunskom a Srbskom a Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk »získalo štatút kandidátskej krajiny. Dôležitým bol aj podpis dohody o rozpočtovej finančnej zodpovednosti.

Aký vplyv na diskusiu mal list 12 hláv štátov a vlád, vrátane Ivety Radičovej, ktorý zaslali predsedom Európskej rady a Európskej komisie? 

Komisia ho privítala, lebo je to presne to smerovanie, ktoré dlhodobo presadzujeme. My sme vždy tvrdili, že nie je možné európsku politiku budovať len na úsporných opatreniach. Tie sú samozrejme nevyhnutné, aby sme získali späť dôveru finančných trhov a dostali pod adekvátnu kontrolu verejné financie. Tiež preto, aby sme si uvedomili, akú zodpovednosť nesieme jeden voči druhému, keď máme spoločnú menu. Úsporné opatrenia bez rastu ale nebudú dostatočné.

Je pozitívne, keď premiéri prejavia taký silný záujem o to, ako môžeme spoločne z európskej úrovne rýchlejšie naštartovať rast. Mnohokrát sú európske politiky, na ktorých sa dohodneme, na papieri veľmi dobre pripravené, najväčší problém je ale pri ich implementácii. Stále doplácame na fakt, že nie všetky členské krajiny transponovali smernicu o službách, ktorá má obrovský potenciál na tvorbu pracovných príležitostí a na generovanie rastu. Smernica o službách pokrýva širokú škálu ekonomických aktivít, pričom predstavuje približne 45 % európskeho hospodárstva. Podľa konzervatívnych odhadov by plná implementácia smernice o službách mohla priniesť zisk vo výške cca 140 miliárd eur, čo predstavuje nárast európskeho HDP až do výšky +1,5 %.  Navrhujeme tiež urýchliť prácu na tzv. projektových dlhopisoch, kde by sme chceli ukázať, akým významným spôsobom je možné multiplikovať efekt z európskeho rozpočtu. Cieľom iniciatívy o projektových dlhopisoch, ktorú Komisia prijala v októbri 2011, je podnietiť kapitálové trhy, aby sa podieľali na financovaní veľkých európskych infraštruktúrnych projektov v oblasti dopravy, energetiky, resp. informačných technológií.

V tomto kontexte je dôležité, aby sa dohody, ktoré sa dosiahli na európskej úrovni skutočne na národnej úrovni rešpektovali, lebo mnohé z problémov, ktoré máme, sú spôsobené tým, že ich transpozícia nie je taká súrodá, ako by sa očakávalo.

Má už EK nejakú prvotnú spätnú väzbu z komunikácie s členskými krajinami pokiaľ ide o návrh riešiť problém nezamestnanosti mladých pomocou nevyčerpaných fondov?

Boli sme radi, že tento návrh zo strany EK bol pozitívne prijatý ôsmimi krajinami, ktoré najviac zápasia  s nezamestnanosťou mladých a tiež, že aj ostatné krajiny prejavili záujem užšej spolupráce v tejto oblasti. Prvé stretnutia v členských krajinách sa už zrealizovali. Momentálne EK vyhodnocuje výsledky misií do jednotlivých krajín. Komisia teraz pripraví návrhy, ktoré budú komunikované týmto krajinám v priebehu niekoľkých týždňov. V podstate máme záujem na tom, aby sa maximálnym spôsobom zmobilizovali prostriedky jednak v Európskom sociálnom fonde, ale takisto aj v iných štrukturálnych fondoch, ktoré sú aj v prípade Slovenska stále do veľkej miery nevyčerpané. Tieto prostriedky by mali byť využívané na aktívne politiky práce, aby sa napríklad malé podniky neobávali zamestnať mladých ľudí a aby sme sa čím skôr dopracovali ku garancii pracovného miesta. Chceli by sme dospieť k situácii, kde má každý mladý človek po skončení školskej dochádzky – či už strednej alebo vysokej – v priebehu 4 mesiacov garanciu, že buď bude pracovať, alebo bude mať možnosť rekvalifikácie, alebo ďalšej pokračujúcej kvalifikácie. Toto je politika, ktorá výborne funguje v Rakúsku a vidíme to ako recept aj pre ostatné krajiny.

Späť k fiškálnym otázkam - je dnes už jasné, aká bude pozícia a úloha Komisie pokiaľ ide o fiškálne záväzky krajín?

Sú to veci, o ktorých sa momentálne intenzívne diskutuje. Všetky sú samozrejme politicky veľmi dôležité a citlivé. Je to jednak otázka legislatívneho dvojbalíka (tzv. two-pack), kde Komisia navrhla, aby došlo k určitej harmonizácii rozpočtových cyklov. Navrhujeme, aby sa na základe spoločných európskych pravidiel transparentným spôsobom pripravovali návrhy rozpočtov, ktoré by v jesenných mesiacoch vyhodnotila Komisia. Následne by predložila analýzu týchto rozpočtov všetkým ostatným členským krajinám, kde by sa vo formácii ministrov financií kolektívne hodnotila udržateľnosť, dodržiavanie záväzkov a zároveň, aby sa tieto informácie postupovali späť do národných parlamentov.

Druhou časťou dvojbalíka je návrh nariadenia EK, ktorý hovorí o tom, že ak sa krajina dostane do veľkých finančných problémov, môže byť požiadaná, aby vstúpila do ekonomického programu skôr, tzn. aby sme sa vyhli tým situáciám, ktoré máme  teraz, že väčšina krajín, ktoré momentálne sú v ekonomickom programe pomoci požiadala o pomoc príliš neskoro, čo do veľkej miery zdramatizovalo situáciu. Podľa reakcií sú tieto 2 návrhy prijímané pozitívne a dopĺňajú mozaiku nového ekonomického riadenia v rámci EÚ.

Niektoré národné parlamenty môžu mať obavy z obmedzenie svojej autonómie pri prijímaní rozpočtov, v čom by mali vidieť pridanú hodnotu?

Je veľmi dôležité, aby poslanci v národných parlamentoch boli informovaní o tejto procedúre a zo strany EK urobíme maximum, aby sme vysvetlili, ako by mal ten mechanizmus fungovať. Suverénnym právom samozrejme zostane prijímať rozpočet na národnej úrovni tak, ako si to národné parlamenty budú želať,, no veríme, že budú mať oveľa lepšie informácie a proces bude oveľa transparentnejší. Takisto veríme, že si budú aj lepšie vedomí pozitívnych aj negatívnych následkov svojich rozhodnutí. Vidíme, ako systém nového ekonomického riadenia zafungoval už vjanuári t.r., kedy 5 krajín po prvýkrát dostalo varovné listy zo strany Komisie. Tri krajiny po tomto varovaní skorigovali svoje rozpočty. Našlo sa napríklad riešenie na poslednú chvíľu s Belgickom, kde bolo evidentné, že belgická vláda bude musieť skorigovať plánovaný rozpočet o jednu miliardu eur, inak by jej hrozili veľmi vysoké finančné sankcie vo výške 750 miliónov eur. Jediná krajina, kde sa  nepodarilo dosiahnuť takúto dohodu bolo Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »a tam sa nakoniec pristúpilo k inovovanej forme sankcie - k zmrazeniu fondov - vzhľadom na to, že Maďarsko nie je členom eurozóny.

Maďarsko už dnes čelí novej forme sankcií. Toto rozhodnutie Komisie sa stretlo s kritikou, že je z istého pohľadu ťažko obhájiteľné, keďže deficit Maďarska je len tesne nad 3% a patrí paradoxne k tým najnižším v EÚ. Ako EK reflektuje túto kritiku?

Sankcia bola uvalená jedine z dôvodu nesplnenia si záväzkov, ktoré pre Maďarsko vyplývali z procedúry nadmerného deficitu. Nebolo to spojené s ostatnými problémami, ktoré momentálne EK rieši voči Maďarsku. Rozhodujúce fakty boli, že Maďarsko je od vstupu do EÚ trvalo v procedúre nadmerného deficitu a ani raz nerešpektovalo pravidlá Paktu stability a rastu. Hoci ich deficit patrí momentálne k tým nižším, pre EK je vždy dôležitá udržateľnosť deficitu, no maďarský štátny rozpočet bol do veľkej miery vylepšený jednorazovými opatreniami, ako napríklad presunom penzijných fondov do národného rozpočtu, čo predstavovalo až 10 %  HDP. Preto keď EK analyzovala, aký bol skutočný stav deficitu štátneho rozpočtu v Maďarsku, tak po odpočítaní týchto jednorazových opatrení sme sa dostali až k číslu 6%.

Môžem povedať, že v rámci kolégia sme veľmi dlho diskutovali ako dosiahnuť, aby sankcia bola férová a aby bola proporcionálna voči tým sankciám, ktoré musia znášať krajiny eurozóny. V prípade Maďarska dôjde k zmrazeniu eurofondov, ktoré predstavujú výšku 0,5% HDP. Keďže táto sankcia má začať platiť až od 1. januára, my v EK naďalej dúfame, že aj s cieľom ozdravenia maďarskej ekonomiky maďarská vláda dovtedy prijme štrukturálne opatrenia.

Pokiaľ ide o ostatné otvorené otázky vo vzťahu k Maďarsku a jeho legislatíve v akom sme štádiu?  

Vzhľadom na urgentnosť a politickú citlivosť obáv, ktoré EK mala voči jednotlivým maďarským zákonom sme sa rozhodli, že v tomto prípade požiadame maďarskú stranu, aby reagovala na naše obavy nie v priebehu dvoch, ale jedného mesiaca. To sa stalo, EK skutočne dostala odpoveď z maďarskej strany v priebehu tejto lehoty a momentálne ju študuje. Predpokladám, že v priebehu jedného až dvoch týždňov prijme EK rozhodnutie, či opatrenia, ktoré navrhuje Maďarsko sú adekvátne, alebo či sa budeme musieť posunúť do druhej etapy, zaslaniu odôvodneného stanoviska, čo je vlastne posledné štádium riešenia tohto problému pred Európskym súdnym dvorom.

Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »posunula pred Súdny dvor EÚ aj dohodu ACTA. Ak by aj Súdny dvor konštatoval, že jej ustanovenia sú v súlade s slobodami a právami jednotlivca, myslí si Komisia, že to bude stačiť na obrátenie verejnej mienky?

Rokovanie o ACTA prebiehalo veľmi dlhú dobu, predchádzala mu verejná diskusia, veľa stretnutí s odbornou verejnosťou alebo aj priamo s negociátormi. Dohoda sa schválila, začal ratifikačný proces, a musím povedať, že Komisia bola dosť prekvapená reakciami verejnosti, ktoré začali na sklonku minulého roka. Myslím si, že si budeme musieť nájsť nové spôsoby ako budú európske inštitúcie komunikovať témy, ktoré generujú taký obrovský záujem na sociálnych sieťach. Je to predsa len nový fenomén. Nielen európske, ale aj národné inštitúcie sa budú musieť naučiť ako do týchto diskusií vstupovať, ako argumentovať. Dojem, ktorý vznikol je, že dohoda umožňuje vládam zasahovať do súkromia a do osobného vlastníctva, ale to určite nebolo predmetom ACTA.

EÚ záleží na tejto dohode lebo ju má ochrániť pred falšovateľmi z tretích krajín, ktorí zneužívajú duševné vlastníctvo a mnohé inovatívne prvky, ktoré vznikli v Európe a dnes sa ako sfalšované produkty dovážajú do EÚ z tretích krajín. Straty predstavujú približne 8 mld eur ročne, ale hlavne veľkým spôsobom zneisťujú tvorcov duševného vlastníctva. Diskusia, ktorá prebehla znepokojila občanov a preto sa EK rozhodla obrátiť sa na Súdny dvor EÚ, ktorý, veríme, potvrdí, že ACTA nejde nad rámec ochrany súkromia, ktorý tu panoval predtým a pre európskych občanov a ich osobný komfort sa nič nemení. Potom bude ale musieť nastúpiť intenzívna vysvetľovacia kampaň a vydanie konkrétnych záväzných predpisov, kde sa EK záväzne vyjadrí k najčastejšie opakovaným obavám občanov zo zneužitia tejto dohody pri jej uplatňovaní.

Táto dohoda má právne hybridnú formu. Ratifikujú ju aj inštitúcie EÚ aj členské štáty. Ako to bude s jej platnosťou, ak bude úspešná ratifikácia na úrovni EÚ, no nie v členských štátoch?

Keďže ide o hybridnú dohodu, neviem si prestaviť, že by mohla platiť bez toho, aby ju ratifikoval Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »- a vzhľadom na to, že ide o zmiešané kompetencie - aj parlamenty všetkých členských krajín. Keďže máme jednotný trh, ktorý sa spoločne colne chráni, tak je absolútne nevyhnutné, aby s ňou súhlasili všetky členské krajiny. Ak jedna krajina zostáva mimo tohto rámca, tak dohoda ACTA nemôže pre EÚ platiť.

Blíži sa dátum vstupu nariadenia o Európskej občianskej iniciatíve do platnosti (1.4.2012). Predpokladáte nejaké možné problémy, či zdržania v dôsledku implementácie?

Verím, že k zdržaniu nedôjde. Z našej strany je všetko pripravené. Pripravený je kontaktný bod, resp. poradenský servis, ktorý bude EK poskytovať prípadným organizátorom o prípustnosti týchto iniciatív. Ľudia boli preškolení, sieť Europa Direct je tiež pripravená poskytovať poradenstvo. Takisto softvér na zber podpisov online je už vyvinutý, všetci ho považujú za vysoko kvalitný a moderný. Čo však skutočne chýba a čo ešte nemáme definitívne potvrdené zo všetkých členských krajín je, aby jednoznačne určili, ktorý ústredný orgán štátnej správy bude zodpovedný za certifikáciu softvérových programov, ktoré si môžu organizátori vypracovať aj sami. Je to hlavne otázka ochrany dát. Ak niekto disponuje osobnými údajmi milióna ľudí, treba zabezpečiť garancie. Preto som aj všetkým ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí posielal pred pár týždňami urgentný list.

Tiež nás nie všetky členské krajiny informovali o tom, ako majú zabezpečenú verifikáciu podpisov po ich vyzbieraní. Predpokladáme, že je na to ešte určitý časový priestor vzhľadom na to, že nariadenie predpokladá, že tieto podpisy by sa mali vyzbierať v priebehu jedného roka. V poslednom období ale vidíme, že ak je niektorá téma dostatočne emocionálne silná, tak počet podpisov jeden milión nie je veľkým problémom a členské štáty môžu byť vystavené tlaku zo strany organizátorov občianskych iniciatív už oveľa skôr. Preto ma trochu mrzí, že o mesiac začne iniciatíva platiť a nie všetko zo strany členských krajín je splnené.

Stáli ste roky na čele Stáleho zastúpenie SR pri EÚ. Vidíte dnes, v kontexte nedávneho a súčasného vývoja v EÚ priestor na revíziu mechanizmu, akým sa na Slovensku prijímajú pozície k európskej legislatívne a iniciatívam?

Do budúcna by určite mala európska agenda v SR disponovať vyšším profilom. Viaceré krajiny zaviedli alebo reorganizovali systém tak, že majú napr. ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, v niektorých krajinách sa o európsku agendu kvôli jej rozsahu stará úrad premiéra. Dnes sú témy, o ktorých sa diskutuje aj počas summitov, naozaj tak závažné, že do veľkej miery redefinujú základné parametre EÚ, dochádza k prehlbovaniu integrácie, dochádza k budovaniu skutočnej hospodárskej únie. Tento trend bude v budúcnosti len pokračovať, a preto si myslím, že európska agenda by mala mať výrazne vyšší profil v politike vlády a aj výrazne väčšiu pozornosť v politike v NR SR. Zodpovedám za vzťahy s národnými parlamentmi a keď sa pozriete na moju webstránku, mám tam zoznam, koľko akých stanovísk a pozícií, či už politických alebo aj v rámci mechanizmu pre kontrolu subsidiarity, prišlo z jednotlivých krajín spolu s odpoveďami EK. Môžete tam vidieť, že pri NR SR svieti veľká nula. Bude potrebné nájsť spôsob, ako tieto európske témy diskutovať intenzívnejšie a častejšie, nielen vo vláde a na ministerstve zahraničných vecí, ale takisto aj v NR SR, a nielen vo výbore pre európske záležitosti, ale aj  v relevantných sektorálnych výboroch.

Nedávno ste za EK podpisovali protokol o spolupráci s Európskym hospodárskym sociálnym výborom. V našich podmienkach je to inštitúcia dosť neznáma. Aký je jej vplyv na tvorbu európskej legislatívy?

EHSV a aj Výbor regiónov Výbor regiónov so sídlom v Bruseli slúží ako miesto pre zviditeľnenie sa regiónov a oblastí členských krajín v EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »boli vytvorené na to, aby zohrávali dôležitú úlohu vo formovaní dialógu medzi európskymi inštitúciami a tými skupinami občanov, ktoré oni zastupujú. EHSV sa skladá z 3 veľmi dôležitých skupín – zamestnávateľov, predstaviteľov zamestnancov a z odbornej verejnosti. Prostredníctvom tohto výboru dochádza k dialógu medzi inštitúciami a občianskou spoločnosťou.  Od jeho členov sa očakáva, aby komunikovali o európskych témach v tom svojom prostredí, keď sa vrátia späť do svojich krajín, medzi zamestnávateľmi, medzi odborármi, predstaviteľmi zamestnancov, v odbornej verejnosti. V prípade výboru regiónov v jednotlivých regiónoch. Zároveň je žiaduce, aby využívali znalosť svojich prostredí, z ktorých prichádzajú na to, aby sa mohli vyjadrovať k európskej legislatíve. Obidva výbory sú aktívne, majú veľmi dôležitý poradný hlas pre EK, ale takisto aj veľký vplyv na to, ako potom postupuje legislatívny proces, či už v rámci EP alebo členských krajín. Záleží však aj od toho, ako si krajina vypracuje vnútorný mechanizmus prepojenia na svojich predstaviteľov v týchto výboroch. V mnohých krajinách fungujú akési národné EHSV, kde sa potom spolupráca multiplikuje.

Cieľom protokolu, ktorý som negocioval s obidvoma výbormi, je prispôsobenie sa Lisabonskej zmluve, napríklad aj participácia na komunikácii, ktorú Komisia bude musieť prijímať po každej Európskej občianskej iniciatíve.

Reklama

PARTNERI

fridrichlogo sfpalogo integracelogo
ivologo eaclogo Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť Nadácia Pontis
FiF UK

Komentár

Grigorij Mesežnikov (28.10.2014)

Integračná poistka slovenskej demokracie

Integračná poistka slovenskej demokracie

Pri hodnotení dopadov desaťročného členstva Slovenska v Európskej únii by nemala chýbať úvaha o význame nášho vstupu do EÚ v kontexte celkovej demokratizácie spoločnosti.

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235