Hlavná stránkaBudúcnosť EÚVeci fungujú, ak ich konzultujete s Rómami aj s majoritou

Morten Kjaerum: Veci fungujú, ak ich konzultujete s Rómami aj s majoritou

Zdroj: EESC

(11.04.2013)

Ak sa o opatreniach nehovorí ani s Rómami, ani s väčšinovou populáciou, narážame na zlyhanie a na plytvanie peniazmi, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk riaditeľ Agentúry pre základné práva EÚ so sídlom vo Viedni.

 

 

Pozadie

Morten Kjaerum pôsobil v minulosti ako riaditeľ Dánskeho inštitútu pre ľudské práva, bol tiež členom Výboru OSN pre elimináciu rasovej diskriminácie a prezidentom Medzinárodného koordinačného výboru pre národné inštitúcie pre ľudské práva. V publikačnej činnosti sa venoval najmä právam utečencov, rasovej diskriminácii a úlohe inštitúcií zaberajúcimi sa ľudskými právami.

Od roku 2008 je riaditeľom Agentúry EÚ pre základné práva (Fundamental Rights Agency) Rozhovor sa uskutočnil pri príležitosti jeho pracovnej návštevy Slovenska, 27. marca.

 

  • Ako môže práca Agentúry pre základné práva EÚ pomôcť Slovensku a slovenským úradom?

 

Najmä v dvoch smeroch. V prvom rade robíme sociologické prieskumy na báze rozhovorov s príslušníkmi menšín, či už ide o LGBT ľudí, Rómov, ľudí s postihnutím alebo aj s deťmi. V rámci výskumu zbierame mnoho údajov, z európskej úrovne aj od členských štátov. Súbor údajov, ktorý sa priamo vzťahuje k Slovensku, môžu slovenské orgány použiť. Vypovedajú veľa o situácii LGBT ľudí, situácii ľudí so zdravotným postihnutím, Rómoch alebo iných skupín, kde sme robili výskum v slovenskom kontexte.

Robíme aj celoeurópske správy, ktoré majú horizontálny charakter a ktoré okrem iného sústredia na osvedčené postupy v členských štátoch. Na jednej strane teda môžu štáty využiť naše dáta, ktoré vyzbierame u nich alebo sa inšpirovať príkladmi z iných krajín v oblastiach, ktoré potrebujú doma tiež riešiť.

 

  • Pre svoje analýzy využívate aj dáta, ktoré poskytnú samotné členské štáty. Nakoľko sú spoľahlivé?

 

Máme prieskumy, ktoré robíme sami. Napríklad výskum o LGBT ľuďoch, ktorý zverejníme v polovici mája, do ktorého sme zapojili 93 tisíc respondentov. Robili sme aj výskum o Rómoch, kde sme zapojili 85 tisíc rómskych domácností. Sú to veľmi rozsiahle výskumy a mnoho dát. Keď sme mapovali problém násilia na ženách zhovárali sme sa so 40 tisíc ženami jednu až dve hodiny vo všetkých 27 členských štátoch. Ide o unikátny materiál, ktorý produkujeme sami.

Potom máme aj vlastné právne analýzy, ktoré sú tiež spoľahlivé. Problematické je, keď dostávame sekundárne dáta, napríklad o zločinoch z nenávisti. V mnohých členských krajinách sa tieto údaje vôbec nezbierajú. Tam, kde sa aj zbierajú sa nedajú porovnať s inými krajinami a každý takýto pokus by bol porovnávanie hrušiek s jablkami. Často využívame neoficiálne údaje od mimovládnych organizácií, ktoré sú niekedy jediné dostupné. Tie potom ale overujeme s vládou a s expertmi. Snažíme sa dáta, ktoré používame v našich správach, dvakrát aj trikrát overiť, pretože sme tu práve na to, aby sme poskytli európskym inštitúciám údaje, ktoré sú spoľahlivé. Môžem s čistým svedomím povedať, že sme zatiaľ urobili len veľmi málo chýb.

 

  • Pri zločinoch z nenávisti (hate crime) niektoré krajiny EÚ veľmi detailne rozlišujú medzi jednotlivými typmi zločinov z nenávisti, kým iné vôbec, alebo len základne. Snažíte sa nepriamo vplývať na orgány v členských štátoch, aby svoju metodiku reportingu zjednotili?

 

Írske Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »ma pozvalo, aby som na Rade ministrov spravodlivosti a vnútra hovoril presne o tomto. Potrebujeme sa pri údajoch o zločinoch z nenávisti zlepšiť a tiež zabezpečiť ich zverejňovanie. Momentálne tu máme situáciu ako je opísaná v našej správe z novembra. Štyri krajiny majú veľmi prepracovaný systém zberu týchto dát, potom tu máme 10 až 12 krajín, ktoré si počínajú priemerne a potom tu máme skupinu, ktoré tieto dáta takmer nezbiera.

Aj preto je agenda zločinov z nenávisti pre Agentúru jednou z hlavných pre rok 2013. Založili sme pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov členských štátov, ktoré sa ponúkli hľadať spôsoby, ako vytvoriť spoločné usmernenia pre zaznamenávanie tohto druhu zločinov tak, aby boli aj porovnateľné. Dnes totiž aj tie krajiny, ktoré majú zber dát dobrý, používajú každá inú metodiku. Dôležitosť témy podčiarkuje aj to, že extrémizmus a zločiny z nenávisti sú, zdá sa, na vzostupe.

 

  • O čom ste diskutovali počas návštevy Slovenska?


O celej škále tém súvisiacich s agendou základných práv. O Rómoch, ľuďoch s postihnutím, LGBT, prístupe k spravodlivosti v čase úsporných opatrení, ale aj o inštitucionálnej mape centier právnej pomoci pre ľudí v núdzi, o inštitúcií ombudsmana a podobne. Diskutovali sme aj o tom, ako môžeme lepšie spolupracovať s parlamentom, ako zabezpečiť, aby sa naše správy dostali do slovenského parlamentu a ako sa údaje, ktoré vo Viedni máme, môžu najlepšie stať súčasťou relevantných diskusií v slovenskom parlamente, na ministerstve spravodlivosti, či v ďalších rezortoch.

Vo všetkých týchto témach máme dosť dát z iných členských štátov a Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »sa nimi môže inšpirovať. Na druhej strane, iné krajiny si môžu brať príklad zo Slovenska, napríklad pri sieti kancelárií Centra právnej pomoci. Ďalším pozitívom je, že Slovensko prijalo otázku Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o mechanizme podávania sťažností.

 

  • Je z vášho pohľadu na Slovensku špeciálne ohrozená konkrétna skupina obyvateľstva pokiaľ ide o systematické porušovanie základných práv?

 

Pre mňa je vždy začiatkom jednotlivec, ktorý je konfrontovaný s porušovaním ľudských práv a nezáleží na tom, či patrí k nejakej špeciálnej malej, či väčšej skupine ,alebo či je v tom sám. Jednotlivec, ktorého práva sú porušené, musí mať ochranu.

Samozrejme na rámec toho, čo som práve povedal, je tu dôvod na obavy pokiaľ ide o tri skupiny ktoré som už spomenul – LGBT, ľudia s postihnutím a Rómovia. Dôvodom na obavy sú aj škrty v sociálnej oblasti, čo súvisí so schopnosťou zabezpečiť, aby sa extrémna chudoba nedotýkala detí, ich prístupu k vzdelaniu.

 

  • Spomenuli ste extrémnu chudobu. Aký je podľa vás vzťah medzi problémom extrémnej chudoby a porušovaním základných ľudských práv, najmä pokiaľ ide o rómske komunity? Aká je medzi nimi korelácia?

 

Extrému chodbu môžeme potenciálne nájsť vo všetkých spomínaných skupinách. Nájdete ju aj v bežnej majoritnej populácii ako aj u psychicky chorých ľudí, ktorí končia v extrémnej chudobe. Zraniteľní v tomto zmysle sú aj ľudia z LGBT komunít a samozrejme aj Rómovia.

 

  • Realitou na Slovensku je segregácia rómskych detí na školách, ktorá aj napriek rozhodnutiu Ústavného súdu ostáva veľmi komplexným problémom. Aký pohľad naň poskytujú vaše dáta z iných krajín?

 

Zanedlho zverejníme správu, kde sa zameriavame najmä na vzdelávanie Rómov a kde sme do výskumu zahrnuli 85 000 domácností v 11 členských štátoch. Vidíme tam, že najlepšie výsledky vo vzdelávaní dosahujeme, ak sa venujeme deťom už v najrannejšom, teda predškolskom veku. To sa potom jasne odrazí v dochádzke na základnú a strednú školu. Taktiež vidíme, že čím je systém vzdelávania rómskych detí integrovanejší, tým lepšie výsledky dosahuje.

Potom tu máme situáciu odoberania detí ich rodičom, čo je veľmi drastické opatrenie. Nedá sa vylúčiť pri individuálnych prípadoch pre akékoľvek dieťa, ale neodporúča sa ako politika, ktorá má za cieľ zvyšovať úroveň vzdelanosti. Musíme sa poučiť z minulosti. Túto metódu už skúšali a nikde nefungovala. Má dramatické dôsledky pre deti, pre ich rodiny ale aj pre celú spoločnosť. Stalo sa to v Austrálii, v USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »aj v mojej krajine, Dánsku. Nemyslím si, že máme jediný príklad, kde to malo pozitívny efekt, vieme však, že v niektorých krajinách musia vlády platiť kompenzácie za ujmy, ku ktorým v dôsledku tejto politiky došlo. Povedal by som, že by sme touto cestou ísť nemali.

 

  • Jeden bývalý vplyvný europoslanec, ktorý Slovensko poznal, mi v rozhovore povedal, že situácia Rómov je taká aká je, pretože majoritná spoločnosť to jednoducho nevníma ako problém, preto to nie je politická priorita. Je to asi mimo Vašej agendy, ale ako sa dá zmeniť toto indiferentné nastavenie?

 

Je to výzva pre politikov a pre tých, ktorí formujú verejnú mienku. Ak s tým dnes niečo urobíme, zajtra budeme žať úspechy, ak nie, budeme naopak hromadiť problémy. Európska populácia dramaticky klesá a potrebujeme vzdelávať všetkých mladých ľudí. Budeme ich totiž potrebovať.

Zdá sa mi však, aj po dnešných diskusiách s poslancami, že to dnes už agendou je tu aj v ďalších európskych krajinách. Je možné vymieňať si skúsenosti zo zavádzania opatrení, ktoré fungujú. Agentúra má pracovnú skupinu za účasti niekoľkých členských štátov, kde participuje aj slovenská vláda. Snažíme sa vytvoriť indikátory, ktoré nám povedia, či národné stratégia majú nejaký dopad a či politiky menia situáciu.

 

  • Onedlho teda zverejníte správu o Rómoch. Ukazuje váš výskum významnejšie miesta “pozitívnej deviácie” v Európe?


Náš prieskum bol, čo sa dá nazvať prieskum domácností. Hovorili sme so všetkými vekovými skupinami. To je zaujímavé, pretože sa ukazuje, že mladšie ročníky sú vzdelanejšie. To znamená, že niektoré z vecí, ktoré sme na tomto poli urobili, fungovali. Treba toho urobiť viac. Nie je to možno ešte správne zacielené a dá sa urobiť viac, ale napredujeme.

Ak si pozriem všetok výskum a našu prácu na téme Rómov a sľubné opatrenia, vychádza z toho veľmi jednoduchý záver, ktorý ale dostatočne nezhodnocujeme: zapájanie Rómov. Treba s nimi o veciach diskutovať a zapojiť aj majoritnú populáciu v daných, konkrétnych oblastiach. Potom budete mať dobré výsledky. Ak nekonzultujete ani s Rómami ani s majoritou narážame na neúspech a na plytvanie peniazmi.

 

  • Zmenila sa nejakým spôsobom práca a pôsobenie Agentúry odkedy je Charta základných práv Charta základných práv Európskej únie po prvý krát v dejinách EÚ spája do jediného dokumentu celú škálu občianskych, politických, ekonomických a sociálnych práv všetkých občanov a obyvateľov EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »EÚ súčasťou primárneho práva?

 

Nie sme právnou inštitúciou, neprijímame právne záväzné rozhodnutia. To, či je Charta záväzná alebo nie pre nás až tak veľa neznamená. Je ale pravdou, že odkedy je Charta právne záväzná európske inštitúcie a členské štáty naše správy a analýzy čítajú pozornejšie. Znamená to tiež, že kroky na riešenie otázok, ktoré zdôrazňujeme v našich správach  podnikajú rýchlejšie a s väčšou vážnosťou.

 

  • Čo by ste povedali kritikom Charty, ktorí tvrdia, že je obsahuje príliš široký mix rôznych práv a princípov, o ktorých priorite v konečnom dôsledku rozhoduje Súdny dvor EÚ?

 

Nesúhlasím s tým. Myslím si, že Charta je najmodernejší ľudsko-právny nástroj, aký máme. Je to dokument 21. storočia, ktorý novým spôsobom kombinuje existujúce ľudské práva s otázkami súvisiacimi s biotechnológiou, ochranou osobných údajov. To sú otázky, o ktorých sa pred 20, 30 a 40 rokmi takmer nediskutovalo a ktoré sú dnes oveľa prominentnejšie vďaka ich prítomnosti v Charte. Integruje tiež hospodárske a sociálne práva s osobnými a politickými právami, ktoré sú súčasťou Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948.

Je to progresívny, moderný dokument, ktorý nemôže vyzerať ako národný právny text, kde môžete mať vyššiu úroveň špecifickosti a meniť ho dnes alebo o týždeň. Napísať deklaráciu trvá 10 rokov a mala by vydržať ďalších 50 alebo 100. Jej jazyk preto musí ponechať priestor na nové aspekty a je na tvorcoch politík a súdoch aby vytvorili pre ňu obsah v hraniciach znenia deklarácie.

Chcel by som dať do pozornosti našu aplikáciu o Charte (Opens external link in new windowCharterpedia), ktorá umožňuje priamy prístup k rozhodnutiam súdu, právnym interpretáciám, komentárom a ďalším publikáciám, ktoré sa vzťahujú k jednotlivým článkom Charty.

Reklama

PARTNERI

fridrichlogo sfpalogo integracelogo
ivologo eaclogo Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť Nadácia Pontis
FiF UK

Komentár

Peter Javorčík (28.04.2014)

Ako je to s informovanosťou o EÚ na Slovensku?

Ako je to s informovanosťou o EÚ na Slovensku?

O chystanom systéme sledovania prípravy legislatívy EÚ v domácich podmienkach píše štátny tajomník MZVaEZ.

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235