• Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »sa blíži k ukončenému šiestemu roku členstva EÚ. Ak by sa Vás niekto zo západnej Európy pýtal, prečo je dobré, že pred šiestimi rokmi vstúpilo Slovensko do Únie, čo by ste mu odpovedali?

Vstup každého štátu znamená rozšírenie a posilnenie Európskej únie. Rozširuje sa aj zóna stability, prosperity a spolupráce z čoho majú prospech aj staré členské štáty. Je potvrdením otvorenosti a ústretovosti Európskej únie. Nové členské štáty - nemôžeme hovoriť len o Slovensku - priniesli do EÚ aj značnú hospodársku a spoločenskú dynamiku, nové hodnoty, napríklad duchovné hodnoty, nielen materiálne, ktoré sú ukotvené na historických, kultúrnych a kresťanských tradíciách, na ktoré sa v starej Európskej únii už zabúdalo, naviac je tu aj kultúrny rozmer a prínos pre EÚ.

• Rovnaká otázka, ale pýta sa občan SR. 

Okrem zvyčajnej odpovede o solidárnej možnosti čerpania eurofondov, treba spomenúť hlavne to, že sme sa ukotvili aj v prostredí nadnárodnej, ale aj regionálnej integrácie. Ako malý štát nemáme možnosť riešiť mnohé otázky. Preto sme nevyhnutne potrebovali vstúpiť do spoločenstva s ďalšími štátmi. Európska únia navyše nám poskytuje aj možnosť spolurozhodovania. Nezabúdame  ani aspekty ekonomické: prístup na obrovský trh členských štátov s voľným pohybom tovaru, pracovnej sily, služieb a kapitálu. A ako pridaná hodnota, je tu formovanie konkurencieschopnej, vedomostnej a učiacej spoločnosti.

• Vina za európsku „apatiu“ na Slovensku sa niekedy pripisuje domácim politikom, ktorí nevedia prenášať európske témy do domácej politickej diskusie. Existuje lepšie vysvetlenie?

Európske témy sa zdajú radovému voličovi veľmi vzdialené. Nie je to ale problém len na Slovensku. Slovenskí občania však musia pochopiť, že to, čo sa deje v „Bruseli“, má dosah aj na ich každodenný život. Zrejme to vyžaduje istý čas a tiež aj aktívnu spoluúčasť médií, ktoré spolu s politikmi, v tejto oblasti zlyhávajú.

• Zmysel EÚ sa už verejnosti nedá celkom predávať cez historický prístup francúzsko-nemeckého zmierenia a ani búrania pozostatkov železnej opony. Aké by malo byť teda nové zdôvodnenie existencie a dôležitosti EÚ?

Myslím, že o spomenutom francúzsko-nemeckom zmierení sa už nehovorí vyše dvadsať rokov. Je to už zavŕšená vec. Nikoho dnes vlastne ani nenapadne, že by Francúzi a Nemci mohli byť nepriatelia. Navyše francúzko-nemecký dvojzáprah v európskej integrácii bol prekonaný vstupom nových štátov. Od roku 1995 do roku 2007 sa počet štátov únie zväčšil z 12 na 27. Ponecháva sa to na bilaterálne riešenia. Prípadnými animozitami dvoch členských štátov voči sebe, už nie je chuť sa zaoberať. Postupne sa prekonáva aj studenovojnové rozdelenie. Napríklad na vysoké školy už chodí generácia, ktorá sa narodila po roku 1989.

Dôležité je teraz prekonať pretrvávajúce rozdiely v životnej úrovni a výkonnosti ekonomík. Význam európskej integrácie zostáva takým, ako bol od začiatku: zjednocuje sily štátov, ktoré zo svetového pohľadu sú malé a vytvára organizačný rámec pre všestrannú spoluprácu, mierovú koexistenciu na našom kontinente. Len vtedy, ak budú Európania zjednotení, dokážu hrať vo svetovej politike a ekonomike voči takým gigantom ako USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » Čína Čína je dôležitým obchodným partnerom Únie, aj keď EÚ má s ňou trvalo negatívne saldo obchodu. Európsko-čínske ekonomické vzťahy nie sú bezproblémovéviac na www.EuropskaUnia.sk » India a Japonsko Japonsko je ostrovná krajina, ležiaca východne od pobrežia Ázie. S Európskou Úniou udržiava obchodné a politické vzťahy, ktoré sú formulované na základe akčného plánu z roku 2001.viac na www.EuropskaUnia.sk »akú-takú dôstojnú úlohu. To je hlavný dôvod integrácie.  

• Ako podpredseda vlády pre európske záležitosti sa natíska základná otázka - kam by podľa Vás mala integrácia smerovať?  Čo by malo byt výsledkom posilňovania spolupráce?

Medzi rokmi 1985-2005 zažila Európa kontinuálny triumfálny pohyb smerom  k rozširovaniu a prehlbovaniu európskej integrácie. Mám pocit, že dosiahnutý stupeň integrácie si musia štáty a národy Európy teraz naplno uvedomiť, s použitím metafory, aj „stráviť“. Akoby silnelo volanie po istom spomalení tohto procesu. Je to plne legitímna požiadavka. Domnievam sa však, že dlhodobo bude pokračovať trend integrácie Európskej únie. Ani nie tak v dôsledku vnútorných túžob, ale skôr tlaku medzinárodnej konkurencie veľkých mocností. Európske štáty si budú musieť vybudovať politické štruktúry, ktoré budú schopné plnohodnotne vystupovať a obhajovať EÚ vystupovať na medzinárodných fórach.

• S členstvom v EÚ sa mnohým spája hlavne (ak nie výlučne) čerpanie eurofondov. Ako sa staviate ku kritike tých, ktorí tvrdia, že finančné toky z EÚ deformujú a korumpujú a teda ich prínos je z dlhodobého hľadiska menší ako negatívne javy, ktoré sa s tým spájajú...

Táto kritika nie je bezdôvodná. Bohužiaľ, peniaze z verejných zdrojov a to nielen európskych, ktoré sa zdajú byť „lacnými“ a často zvádzajú k ich nehospodárnemu použitiu. Pravda je aj to, že môžu deformovať trhové prostredie: na trhu neprežívajú tí, čo môžu vyrábať a predávať, ale tí, čo si vedia vybaviť pomoc napríklad z eurofondov. Práve preto treba byť veľmi ostražitý a obmedzovať mieru neefektívneho  rozdeľovanie prostriedkov z eurofondov. Veľa závisí aj od spôsobu fungovania danej spoločnosti a jej právnych, sociálnych a politických mechanizmov a od toho, ako vedia jej sociálne a ekonomické štruktúry ponúkané možnosti čerpania eurofondov využiť. Negatívnym príkladom bolo donedávna Bulharsko Bulharsko muselo tesne pred koncom predvstupového procesu čeliť hrozbe odloženia vstupu do EÚ o rok v prípade, že nestihne implementovať požadované reformy.viac na www.EuropskaUnia.sk » kde bolo pozastavené čerpanie eurofondov. Ale aj niektoré regióny, ktoré ich nedostatočne využili na modernizáciu spoločnosti, často však len na upevnenie „miestneho“ spôsobu života, v ktorom významnú úlohu hrali a hrajú rôzne korupčné a rodinné väzby. Je to pre nás veľké varovanie! Príležitosť, ktorá sa nám ponúka, nesmie byť premrhaná len preto, že niektorí ľudia morálne zlyhali. V prípade Slovenska sa domnievam, že celkový prínos eurofondov bol zatiaľ viac pozitívny ako negatívny.

• Ak hovoríme všeobecne a teoreticky - nepotrebuje Európa presnejšie alebo nanovo definovať princíp solidarity, ktorý by možno jasnejšie hovoril aj o spoluzodpovednosti členských krajín?

Ustanovenia o  hospodárskej a menovej politike Zmluvy o fungovaní Európskej únie nijako neznižujú zodpovednosť štátov za vlastný osud. Únia môže štát, ktorý nespolupracuje napr. pri realizácii opatrení na stabilizáciu ekonomiky, žalovať na Súdnom dvore Európskej únie, alebo mu odoprieť benefity z členstva v EÚ. Solidarita je však primárne dôležitá, je nevyhnutným imperatívnym predpokladom existencie únie.

• Mnohí odborníci na politickú situáciu strednej Európy ako Jaques Rupnik, J. M. Wiersma a iní hovoria o náraste populizmu odkedy sú „nové“ členské krajiny vo vnútri EÚ. Vnímate tento trend?

Myslím, že takýto názor bol módnym tak pred 4-5 rokmi. Od tých čias sa presadil skôr triezvejší pohľad, ktorý menej kategorizuje  členské štáty do skupín „staré“ a „nové“. Navyše s populizmom majú problémy aj tzv. staré členské štáty. Skôr si trúfam tento jav označiť za príznak istej reorganizácie politického systému a dokonca politickej agendy a ideálov ako takých, ale aj globálnej krízy. Heslá a ciele, ktoré boli atraktívne v politike napr. v roku 1965 alebo 1985, prípadne 2000, už pôsobia „prázdno“. Buď boli splnené v inom čase alebo sa ukázali nesplniteľnými. A v každom prípade riešenie jedného problému so sebou vždy pre spoločnosť prináša riešenie následných problémov. Napríklad zápas proti rasizmu, ktorý úspešne zvládli holandskí liberáli a socialisti v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia vytvoril problém komunít imigrantov odmietajúcich európske liberálno-demokratické a sociálno-demokratické hodnoty. V rámci skupiny tzv. nových štátov ako možný väčší politický problém vidím v súčasnom vývoji v Maďarsku, kde politické elity nie sú schopné zasiahnuť proti nastupujúcim nacistickým, fašistickým a revizionistickým silám, ktoré sú združené v rôznych hnutiach, ale najmä v strane Jobbik.

• Dunajská stratégia je jedným z nových veľkých projektov EÚ. Má veľmi výrazný cezhraničný prvok, ktorý zdôrazňuje, že komplexnému rozvoju regiónov by nemali brániť ani - dnes už aj tak dosť priepustné- hranice. Viete si predstaviť, že na pozadí tejto stratégie dôjde k zlepšeniu slovensko-maďarských vzťahov? 

Slovenská republika vidí v Dunajskej stratégii historickú možnosť  vniesť do rozvoja nášho regiónu nové impulzy. Stratégia môže vytvoriť priestor pre ekonomický a spoločenský rozvoj podunajských štátov a ich prírodného dedičstva. Potrebujeme  koordinovaný prístup štátov, regiónov a civilného sektora k spoločným problémom Dunaja a priľahlého územia, ktorého výsledkom bude efektívnejšie a plnohodnotné využitie potenciálu dunajského regiónu. Výrazná symbolika tohto plánu spočíva v tom, že sa týka regiónu spájajúceho dlhodobých členov EÚ, ďalej štáty, ktoré sa členmi EÚ stali len pred niekoľkými rokmi a potenciálne aj budúce členské štáty EÚ, pričom práve zapojenie týchto štátov do projektu môže priniesť dôležité stimuly pre ich integračný proces, teda konečné odstránenie bariér a reliktov železnej opony.

Veríme, že je nevyhnutné prijať opatrenia, ktoré v súlade so zmluvou o založení EÚ požaduje rozumné a racionálne využívanie prírodných zdrojov, pre dopravu a konektivitu, pre ochranu ľudského zdravia, zachovanie, ochranu a zlepšenie prírodných pomerov, tak aby reálne mohol byť zabezpečený trvalo udržateľný rozvoj, ktorým sa rozumie rozvoj bez ohrozovania existencie ľudstva a životného prostredia. Stratégia EÚ musí lepšie zohľadňovať globalizáciu a reagovať na ňu, pretože ak spoločenstvo nevyužije potenciálne možnosti a výhody, ktorými ešte disponuje,  stratí šancu ďalšieho rozvoja  a môže sa stať  chudobnejúcim regiónom. Ak túto líniu budú zohľadňovať naši maďarskí  partneri sú tu reálne šance na zlepšenie vzájomných vzťahov.

• Aké konkrétne kroky bude Slovensko v rámci Dunajskej stratégie realizovať, resp. aké si viete predstaviť napríklad v oblasti infraštruktúry?

V súčasnosti je ešte predčasné definovať presné kroky, ktoré bude Slovensko v rámci Dunajskej stratégie realizovať. Možno konštatovať slovenská pozícia je schválená vládou SR,  postúpená na EK, ale samotná stratégia na úrovni EÚ zahŕňajúca celý dunajský región, je ešte len v štádiu príprav. V každom prípade si však slovenská vláda želá, aby dunajská stratégia prispela predovšetkým k rozvoju dopravnej, ale aj energetickej infraštruktúry. V oblasti dopravnej infraštruktúry ide konkrétne o splavnenie Dunaja v pôvodnom toku, aby sme mohli využiť potenciál environmentálne, ekonomicky i sociálne výhodnej vodnej dopravy, ktorý je v porovnaní s mnohými západoeurópskymi tokmi trestuhodne nevyužívaný. Ak by sme dokázali presvedčiť svojich susedov o výhodnosti tohto kroku, bolo by možné reálne uvažovať o vybudovaní Transkontinentnálneho tranzitného terminálu, ako multimodálneho dopravného uzla, ktorý  spája niekoľko druhov dopravy, vrátane prepravy surovín a tovarov. Tento projekt je aj v súlade s hlavnou iniciatívou v rámci stratégie EU 2020 „Európa efektívne využívajúca zdroje“, ktorej cieľom je okrem  iného, aj  je  urýchlenie realizácie strategických projektov s vysokou európskou pridanou hodnotou na riešenie kritických prekážok, najmä pokiaľ ide o cezhraničné úseky a intermodálne uzly ako sú mestá, prístavy, logistické platformy.

• Stratégia EÚ 2020 bude od členských krajín vyžadovať, aby prišli s vlastnými čiastkovými cieľmi v súlade so svojimi možnosťami podľa stavu verejných financií. Aké ambície sme pripravení si stanoviť?

Predovšetkým nepredbiehajme rokovania európskych summitov, na ktorých predpokladám ešte diskusiu. Slovensko pri príprave stratégie priebežne prízvukovalo a prízvukuje, že by sme sa mali zamerať na rast a lepšie pracovné miesta a že ciele by mali byť zamerané na efektívny a kvalitný výsledok. Navrhované ciele rámcovo podporujeme, pripomienky však máme k ich hodnotám, k zvoleným indikátorom. Výsledkové indikátory sú len miera zamestnanosti a zelený cieľ 20/20/20. Eurostat Eurostat má hlavne za úlohu poskytovať Európskej únii vysoko kvalitný štatistický informačný servis. Používa jednotné pravidlá na zhromažďovanie všetkých štatistických údajov z národných štatistických inštitútov každého z 27 členských štátov Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »dnes ani nedisponuje výsledkovými indikátormi, ktorými by bolo možné merať pokrok vo všetkých oblastiach dôležitých pre ekonomický rast. Preto navrhujeme, aby Komisia pripravila takéto indikátory. Možnosťou je aj prevziať existujúce ukazovatele od iných inštitúcií napr. PISA z OECD alebo Doing Business zo Svetovej Banky. Konkrétne SR nabáda hlavne k zváženiu 3% HDP do výskumu – vývoja a k  zníženiu podielu Európanov žijúcich pod hranicou chudoby jednotlivých štátov o 25%. Ak by sa prijali kvantitatívne ciele v aktuálne navrhnutej podobe, potom majú všetky členské štáty čo robiť s ich naplnením. Najnáročnejším sa javí „zelený“ cieľ, v rámci ktorého sú členským štátom EÚ už legislatívne stanovené niektoré hodnoty, tie sú však hlboko pod métami 20/20/20. Pre Slovensko sa jednoduchším javí snáď len percento predčasného ukončenia vzdelávania, v ktorom máme už aj teraz dobré výsledky: aktuálne sme tretí najlepší v EÚ s hodnotou 6%.

• Zo siedmych vlajkových iniciatív EÚ 2020, ktoré je Slovensku nejakým spôsobom najbližšia?

Vaša otázka mi evokuje situáciu, keď sa mám rozhodnúť, ktoré jedál mám najradšej. Nuž, je ich viac. Takisto aj týchto sedem navrhovaných iniciatív je otázka rozvoja rôznych oblastí a podporu potrebuje každá jedna z nich. Predsa len, keby som to zhodnotil z pohľadu priorít dlhodobejšie zdôrazňovaných Slovenskom, snáď by som mohol vyzdvihnúť „Európu efektívne využívajúcu zdroje“. Naďalej totiž zdôrazňujeme dôležitosť energetických prepojení v regióne strednej a východnej Európy, hlavne v smere sever – juh.  Sme presvedčení,  že aj tento náš región by mal byť zaradený medzi strategické regióny v rámci Europe 2020, čo v aktuálnom návrhu nie je. Tiež tu možno hovoriť o podpore rozvoja rôznych druhov dopravy – cestnej, železničnej, vodnej, leteckej a podobne. 

Ale krivdil by som ostatným iniciatívam, keby som vyzdvihol len túto jedinú. V našom stanovisku k „Inovačnej  únii“  predosielame, že pri príprave budúcich unitárnych programov pre oblasť výskumu a vývoja bude Slovensko presadzovať posilnenie v oblasti menších projektov STREPS. V „Mládeži v pohybe“ upozorňujeme na potrebu zmienky o inovácii v odbornom vzdelávaní, keďže po kríze môžeme očakávať dopyt po nových odborných profesiách. V „Priemyselnej politike pre éru globalizácie“ pri prechode na ekologicky a energeticky efektívnu ekonomiku podporujeme zohľadňovanie nákladovej efektívnosti prijímaných opatrení a dôsledné posudzovanie dopadu opatrení na konkurencieschopnosť priemyslu. V „Programe pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“ odporúčame hlavný cieľ programu, ktorým je modernizácia trhov práce, rozšíriť o súčinnosť so systémami vzdelávania tak, aby zabezpečovali podporu nových zručností jednotlivca - absolventa vzdelávania. Zároveň navrhujeme venovať pozornosť získavaniu nových zručností a kompetencií pre dospelých, najmä vo veku nad 40 rokov, ktorí budú pri vzniku nových pracovných miest najviac ohrozenou skupinou na trhu práce. O význame „Digitálneho programu pre Európu“ pre ďalší rozvoj niet pochýb.

• Myslíte si, že dôkladnejší monitoring a verejné „označovanie“ krajín prispeje k lepším výkonom?  

Od začiatku prípravy post-lisabonskej stratégie zdôrazňujeme náš názor, že do budúcnosti treba zaviesť jednoduchšiu klasifikáciu cieľov a priorít pri ich súčasnom znížení, konkrétne zlepšenie evaluačného rámca a metodiky hodnotenia, zlepšovanie všeobecnej informovanosti, a tým zvyšovanie tlaku na realizáciu reforiem. Teda preferujeme skôr tak povediac „soft“ riešenia. Dôkladný monitoring jednoznačne patrí medzi tieto nástroje. Benchmarking  realizovaný dokonca v širšom, ako len európskom meradle, môže iniciovať aktivitu štátov a inšpirovať aj k novým riešeniam. Rezervovaný postoj zaujímame k možnému „napomínaniu“ členských štátov za neprijatie primeraných opatrení na zabezpečenie odporúčaní Rady v stanovenom časovom rámci alebo za vypracovanie politík, ktoré budú v rozpore s týmito odporúčaniami. Je nutné si uvedomiť, zjednodušene povedané športovou terminológiou, že ešte  nebol dostatok  času na plné vyrovnanie hendikepov  nových členov EÚ, ktorí v prevažnej väčšine mali, vývoj po dve generácie do roku 1990, odlišný. 

• Ako sa staviate k iným spôsobom „trestania“, napríklad podmienenie európskych peňazí plnením záväzkov?

Toto by asi nebol dobrý spôsob spolupráce v rámci Únie. S vysokou pravdepodobnosťou by viedol vzniku zoskupení viacrýchlostnej Európy, čo je kontraproduktívne pre rozvoj EÚ v kontinentálnom a globálnom pohľade. Pevne verím, že „tresty“ tohto typu sa nedostanú medzi štandardné nástroje implementácie stratégie, resp. že sa využijú len v mimoriadne závažných prípadoch. Ich dôsledkom by bolo ohrozenie fungovania celej Únie, či jej väčšej časti. Pre budúcnosť Európskej únie sú dôležité dva piliere, jeden predstavuje solidarita a druhý stelesňuje rešpektovanie dohodnutých pravidiel.