• Boli ste jedným zo silných podporovateľov Ústavnej zmluvy a pred júnovým summitom ste varovali, že nepodporíte akýkoľvek kompromis. Uspokojuje vás výsledok? Myslíte si, že Reformovaná zmluva, ktorej základné línie už poznáme, obsahuje reformy, ktoré Únia potrebuje?

Takéto rozhodnutie je vždy kompromisom. Moja predstava Európy je bezpochyby silnejšia, no je to dobrý kompromis. Vedie k posilneniu inštitúcií – napríklad trvalým predsedníctvom Rady – spoločnej zahraničnej politike, spoločnej diplomatickej službe, právnej subjektivite Únie, čo je ešte dôležitejšie, obmedzuje právo veta vo viacerých oblastiach, pretože právo veta je nepriateľom silnejšej Európskej Únie. Určite potrebujeme väčší pokrok, najmä v oblasti fungovania inštitúcií, no úprimne si myslím, že je to ten najlepší kompromis, aký sme mohli získať, a som zaň Nemeckému predsedníctvu vďačný.

• Bude, podľa vás, integrácia pokračovať v nových oblastiach politiky, ako je daňová politika, zahraničná a bezpečnostná politika, či energetika?

V niektorých oblastiach, ako energetika, áno, pretože materiálny záujem a obavy sú evidentné. V ďalších si ale nemyslím, že je spoločná mienka dostatočne zrelá, pripravená na spoločnú politiku.

• V posledných rokoch je čoraz ťažšie dosahovať v Únii kompromis v otázkach reforiem. Považujete „viacrýchlostnú Európu“ za riešenie? Podporili by ste to?

Uprednostňujem jednorýchlostnú Európu. No bol som jedným z tých, ktorí navrhli, začali skúmať, možnosť viacrýchlostnej Európy. Je dobré, ak napredujete spoločne, nemôžete sa však obmedzovať rýchlosťou posledného vagóna. Dvojrýchlostná Európa funguje už teraz. Príkladom je euro a Schengen, a oba projekty sú veľmi dôležité. Okrem toho, dvojrýchlostná Európa neznamená, že krajiny z druhej skupiny nemôžu prejsť do prvej – Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »napríklad čoskoro vstúpi do eurozóny. Niekedy do prináša viac možností.

• V poslednom čase lídri EÚ, ale aj európske inštitúcie, často hovoria o „sociálnej dimenzii“ európskej integrácie. Považujete to za zmenu politickej paradigmy, alebo len posun v rétorike?

Ešte to nemožno nazvať zmenou paradigmy, ale cítim mnoho príznakov, že k tomu smerujeme. V prvej fáze vytvárania spoločného trhu (v EÚ) musíte klásť dôraz na liberalizáciu. Je to samozrejmé, potrebné, pozitívne. Potom musíte naprávať zlyhania, chyby, a to je moment, kedy je potrebná sociálna politika. Myslím, že sme na začiatku druhej fázy. Určite existujú krajiny, ktoré nechcú počuť ani len meno „sociálnej politiky“. No je nutná. Rozumní politici vedia, že potrebujeme určité korekcie liberalizmu a práve vstupujeme do tejto fázy.

• Mnohé prieskumy naznačujú, že občania stále vnímajú Úniu ako elitný projekt. Dá sa to zmeniť reformou európskych inštitúcií, alebo skôr zmenou národných politík, v ktorých napríklad európska politika stále často vystupuje ako súčasť „zahraničnej politiky“?

Určite oboma spôsobmi. Ale skutočným problémom je, že máme národné médiá, ale nemáme európske. Máme národné spôsoby spájania sa s občanmi, ale nemáme európske. Pokiaľ nevznikne niečo ako európske mediálne a sociálne prostredie, nevznikne európska verejná mienka. A posledná poznámka: Viete prečo som bol proti rozhodnutiu vynechať európske symboly – hymnu, vlajku, atď. – z novej Zmluvy? Pretože je to protirečenie. Na jednej strane chcú priblížiť európsku integráciu verejnosti, na strane druhej nechcú spojenia, populárne spojenia hovoriace priamo k srdcu ľudí, ako je Beethovenova symfónia, či vlajka z dvanástimi hviezdami... Je to úplné protirečenie.

Interview bolo pripravené a zverejnené súčasne týždenníkom Slovo.