Hlavná stránkaBudúcnosť EÚRozdiel medzi slovenskými a európskymi témami postupne zmizne

Maroš Šefčovič: Rozdiel medzi slovenskými a európskymi témami postupne zmizne

TASR

(16.10.2009)

Európske témy a európska informovanosť by mali ašpirovať na rovnaké miesto v národných politických diskusiách ako domáce dianie, tvrdí v exkluzívnom rozhovore pre EurActiv.sk novovymenovaný slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič. Pripúšťa, že "prehnaná medializácia silno formulovaných požiadaviek" zo strany štátov v období formovania novej Komisie, by "mohla mať neželané účinky."

  • O Vašej nominácii na post eurokomisára sa špekulovalo dlhé mesiace. Kedy bola s Vami reálne táto možnosť diskutovaná a ako ste to vnímali?

Ku konkrétnej diskusii na túto tému prišlo po oficiálnom oznámení termínu odchodu môjho predchodcu Jána Figeľa do domácej politiky. Nomináciu svojej osoby som vnímal ako veľkú česť a profesionálnu výzvu. Zároveň som si však uvedomoval veľkú zodpovednosť spojenú s výkonom tejto funkcie, keďže návrhy a rozhodnutia Európskej komisie majú v konečnom dôsledku dopad na takmer 500 miliónov európskych občanov.

  • Budete jediným kariérnym diplomatom bez politickej afiliácie v dosluhujúcej Komisii. Päť rokov ste strávili o.i. prípravou zasadnutí Rady EÚ. Považujete to za výhodu? V čom?

Určite. Počas 5-ročného pôsobenia v pozícii stáleho predstaviteľa SR pri EÚ som mal možnosť získať dostatočný prehľad o fungovaní jednotlivých mechanizmov a administratívnych procedúr v rámci európskych inštitúcií. Navyše, uvedené obdobie mi umožnilo vybudovať si sieť pracovných kontaktov, ktoré, dúfam, sa mi podarí vhodným spôsobom zúročiť aj v mojej novej funkcii. Počas pohovoru u predsedu EK som José Manuela Barrosa informoval, že budem pôsobiť so sociálno-demokratickou afiliáciou, čo bolo tak z jeho strany ako aj zo strany predsedu frakcie socialistov a demokratov v EP M. Schulza prijaté veľmi pozitívne. EK má záujem o čo najlepšiu spoluprácu s EP. V tomto zmysle sa budem snažiť urobiť maximum pre kontinuálne zintenzívňovanie tejto horizontálnej politickej komunikácie.

  • Niektorí tvrdia, že bolo taktickou chybou pre Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »vyjsť tak jasne „s kožou na trh“ pokiaľ ide preferenciu portfólií v novej Komisii. Súhlasíte?

Rozdelenie portfólií je výhradnou právomocou predsedu EK J. M. Barrosa, ktorý musí zostaviť tím tak, aby si získal podporu EP a vybudoval autoritu medzi členskými krajinami a občanmi EÚ. Aj z týchto dôvodov bude predseda EK klásť dôraz na širokú vyváženosť budúcej Komisie, a to tak z hľadiska politického, odborného, geografického, ako aj z pohľadu zachovania kritéria rodovej rovnosti.

Prichádzame do etapy, kedy sa zvažovanie všetkých týchto aspektov zo strany predsedu EK stáva aktuálnym pri formovaní nového tímu. Prehnaná medializácia silno formulovaných požiadaviek v tomto období by mohla mať neželané účinky.

  • S prihliadnutím na to, že Komisia a jej členovia majú obhajovať európske záujmy, v čom by vlastne mala spočívať pre Slovensko výhoda obsadiť portfólio energetiky, resp. iného „silnejšieho“ portfólia?

Kódex správania sa komisárov a platné EÚ zmluvy hovoria jasnou rečou – členovia EK nemôžu vyhľadávať, či prijímať inštrukcie od národných vlád či iných subjektov. Ich hlavnou prioritou je presadzovanie širokého európskeho záujmu. Zároveň si však každý komisár do novej funkcie prináša svoje skúsenosti a hodnotovú výbavu nadobudnutú v predchádzajúcom období. Tie mu napomáhajú pri výkone funkcie člena EK a pri budovaní si horizontálnej autority, ktorá je dôležitá z hľadiska získania si vplyvu potrebného na efektívne pôsobenie v EK.

  • Je v záujme Slovenska, aby bola Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »silná, schopná odolávať tlakom národných záujmov členských štátov?

SR bola od vstupu do EÚ vždy silným zástancom komunitárnych metód a rešpektovania európskeho a medzinárodného práva. Stabilný a rešpektovaný právny rámec je pre krajiny strednej veľkosti, medzi ktoré patrí aj SR, hlavnou zárukou ich rovnoprávneho postavenia na medzinárodnej scéne. Členstvom v EÚ si SR výrazne posilnila svoje medzinárodné postavenie. Je potrebné zdôrazniť, že vplyv SR v porovnaní s krajinami stojacimi mimo hraníc EÚ, je dnes oveľa vyšší a hmatateľnejší.

Jedným z hlavných poslaní EK je jej úloha „strážkyne zmlúv“. Vysoký počet konaní pre porušenie zmlúv (infringementy) a s tým spojené udeľovanie pokút pre porušovanie pravidiel jednotného trhu potvrdzujú, že je to náročná úloha, ku ktorej EK pristupuje veľmi zodpovedne. Je preto v záujme SR, aby EK bola silná, rešpektovaná a schopná odolávať tlakom členských štátov, ak sú ich požiadavky v rozpore so širokým európskym záujmom, resp. európskym právom.

  • Očakávate, že druhá Barrosova Komisia sa bude v zásadnejších črtách odlišovať od tej, ktorá teraz končí svoju funkciu?

Na základe politického programu, ktorý predstavil predseda EK José Manuel Barroso Predseda Európskej komisie (2004-2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »(Political guidelines) je evidentné, že nová Komisia sa s veľkou energiou pustí do prípravy strednodobej stratégie na posilnenie celkového postavenia EÚ v horizonte 2020. Prioritami očakávanej stratégie EÚ 2020 budú opatrenia na posilnenie konkurencieschopnosti  európskej ekonomiky, na zmiernenie dopadov finančnej, hospodárskej a sociálnej krízy a na vytváranie podmienok pre oživenie ekonomického rastu a zamestnanosti. Ešte väčší dôraz ako doposiaľ sa bude klásť na kvalitné celoživotné vzdelávanie, investície do výskumu a vývoja, ako aj na ďalšiu modernizáciu rozpočtu EÚ. Predpokladám taktiež, že sa Komisia zameria aj na otázky spojené s diverzifikáciou energetických sietí, s budovaním nízkonákladových energetických rozvodov, ako aj s globálnym otepľovaním a dopadom na klimatické zmeny. Nesmieme zabúdať, že nás čaká tiež vyhodnotenie štruktúry rozpočtu EÚ a neskôr rokovania o novej finančnej perspektíve.

  • Nebolo podľa Vás na škodu väčšej diskusie, že José Manuel Barroso nemal pred voľbou nového predsedu Komisie protikandidáta?

José Manuel Barroso ako prvý, a to s veľkým časovým predstihom, oznámil svoj záujem uchádzať sa o post predsedu novej Komisie. Jeho materská strana EPP zvíťazila vo voľbách do EP a jeho nominácia následne získala rýchlu a jednomyseľnú podporu Európskej rady. Hlasovanie v EP po náročnej internej diskusii túto silnú podporu naprieč politickým spektrom potvrdilo.

  • Chcete nejakým spôsobom pôsobiť ako „prostredník“ medzi Slovenskom a Bruselom?

Ako som už uviedol, hlavným poslaním EK je presadzovanie širokého európskeho záujmu. Okrem toho je však dôležitou súčasťou mandátu každého člena EK pôsobiť ako akýsi obojstranný informačný kanál, t.j. pokúsiť sa vniesť viac svetla do práce EK a zároveň prenášať do svojej práce v Bruseli poznatky o vnímaní jednotlivých európskych politík zo strany príslušnej ČK, v mojom prípade z krajiny, ktorú poznám najlepšie, čiže zo Slovenska.

  • Ktoré témy, za uplynulých päť rokov, sa dajú označiť za slovenské témy, resp. za témy, ktoré Slovensko „tlačí“ na úrovni EÚ?

Hlavnou témou SR bolo dovŕšenie integrácie do všetkých európskych štruktúr. SR bola na čele skupiny krajín, ktoré jednoznačne presadzovali rozšírenie Schengenskej zóny voľného pohybu, a napriek rôznym technickým komplikáciám, ktoré boli spojené s našou prípravou, sme do Schengenu vstúpili spoločne s ostatnými krajinami. Podarilo sa nám vstúpiť do eurozóny, čo malo nesmierny efekt nielen z ekonomického, ale aj z politického hľadiska. Súčasťou slovenských tém bola tiež ekonomická konvergencia, čiže vyrovnávanie ekonomických rozdielov medzi členskými krajiny a ich regiónmi, čo SR spoločne s inými členskými krajinami presadzovala počas rokovaní o finančnej perspektíve. SR sa i v tejto oblasti výrazne presadila a dnes, po piatich rokoch, môžeme oproti pôvodným 49 % hovoriť na Slovensku o úrovni 69 % priemeru HDP na obyvateľa EÚ.

Z ďalších tém by som spomenul slovenskú podporu pokračujúcemu rozširovaniu EÚ, intenzívne angažovanie sa SR v regióne západného Balkánu, kde výraznú úlohu zohrával aj súčasný minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, či podporu rozvoja vzťahov v rámci Východného partnerstva.

SR bola aktívna v diskusiách ohľadom energetického mixu a energetickej bezpečnosti. Prakticky v každej z kľúčových oblasti sme mali „svoju“ tému. Vystupovali sme vždy realisticky a proeurópsky zároveň, čím sa nám podarilo presadiť svoje priority a vybudovať si imidž solídneho proeurópskeho partnera.

  • Nemáte obavu zo zhasínajúceho entuziazmu pre európsku integráciu v Nemecku, jedného z tradičných motorov európskeho projektu?

Určite nie. Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »bolo aj vo vypätom období ostatnej krízy silným zástancom komunitárnych metód a európskych riešení. Nemecké Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »v EÚ bolo vzorom koncentrovania sa na európske témy. Angažovanosť kancelárky A. Merkelovej a ďalších vysokých nemeckých predstaviteľov v európskych témach je najlepším dôkazom pokračujúceho nemeckého entuziazmu pre EÚ. Je však prirodzené, že všetci musíme urobiť viac pre lepšie pochopenie európskych procesov a pre lepšie vnímanie obrovskej pridanej hodnoty, ktorú členstvo v únii európskym občanom nepochybne prináša.

  • Súhlasíte s názorom analytika (V. Bilčík), že sa aj naši politici veľmi rýchlo naučili po vzore politikov zo starých členských krajín účelovo využívať EÚ v domácej diskusii?

S prístupom, keď sú úspechy pripisované výlučne hlavným mestám členských krajín a neúspech ide na vrub Bruselu, treba v záujme nás všetkých čím skôr skončiť. Je to určite jeden z dôvodov, prečo v niektorých členských krajín podpora pre EÚ klesá. Nemám však pocit, že by slovenskí predstavitelia tento prístup zneužívali.

Vzťah EÚ a členských štátov môže byť v niektorých konkrétnych oblastiach zložitý. Niekedy odlišný názor aktérov pretrváva až do vynesenia rozsudku zo strany ESD. Akési „politické iskrenie“ je prirodzenou súčasťou tohto komplexného vzťahu. Vysoká podpora občanov SR smerom k EÚ a jej inštitúciám však potvrdzuje, že SR sa aj v tejto oblasti správa štandardne.

  • Je podľa Vás EÚ „preintelektualizovaná záležitosť pre špecialistov“ a príliš zložitá na to, aby ju človek bez hlbšieho záujmu o politiku uchopil?

Nemyslím si. EÚ najmä po posledných vlnách rozširovania pochopila, že dostatočná informovanosť občanov je kľúčovou otázkou a v tomto kontexte bolo v poslednom období naštartovaných viacero iniciatív a informačných kampaní, ktorých cieľom je jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom európskym občanom vysvetliť, že únia nie je „preintelektualizovaná záležitosť pre špecialistov“, ale súčasť ich každodenných životov. Je znova na nás, aby sme lepšie komunikovali pozitívny efekt a vysokú pridanú hodnotu európskej rodiny smerom k jej občanom.

  • Čo by podľa Vás pomohlo animovať európsku diskusiu na Slovensku, ktorá sa ja pred eurovoľbami ukázala ako nie veľmi rozvinutá? Väčšia angažovanosť politických špičiek? Vzdelávanie na školách?

V podstate vo všetkých členských krajín EÚ v predvolebných diskusiách dominovali národné témy. Je to fenomén, z ktorého sa treba poučiť. Bude potrebná väčšia angažovanosť tak zo strany politických špičiek, vzdelávacích inštitúcií či médií. Európske témy a európska informovanosť by mali ašpirovať na rovnaké miesto v národných politických diskusiách ako domáce dianie. Zároveň sa však domnievam, že najmä v nových členských krajinách sa bude „európska diskusia“ prirodzeným spôsobom zintenzívňovať. Som presvedčený, že vzhľadom na snahu európskych a národných inštitúcií o zvýšenie informovanosti o EÚ bude diskusia o európskych témach medzi občanmi o pár rokov vnímaná úplne bežne a rozdiel medzi „európskymi“ a „slovenskými“ témami sa postupne odstráni.

Reklama

PARTNERI

fridrichlogo sfpalogo integracelogo
ivologo eaclogo Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť Nadácia Pontis
FiF UK

Komentár

Štefan Füle (10.10.2014)

Rozširovanie - súčasť genetického kódu EÚ?

Rozširovanie - súčasť genetického kódu EÚ?

Právny štát, správa hospodárskych záležitostí a reforma verejnej správy sú základné piliere politiky rozširovania EÚ. Píše eurokomisár pre rozširovanie Štefan Füle

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235