Hlavná stránkaBudúcnosť EÚMáme naakumulované problémy, ktoré sa neriešili desaťročia

Maroš Šefčovič : Máme naakumulované problémy, ktoré sa neriešili desaťročia

Maroš Šefčovič

(25.01.2013)

Diskusia o špecifických odporúčaniach pre krajiny je vždy náročná, pretože Európska komisia musí pomenovať témy, ktoré pre ich politickú závažnosť a náročnosť boli v krajinách odkladané, hovorí podpredseda EK Maroš Šefčovič.

Blížime sa k februárovému summitu o novej rozpočtovej perspektíve. Posledný zverejnený náčrt, ako aj aktuálne medializované informácie naznačujú, že škrty postihnú najmä  kapitoly, ktoré mali podporovať stratégiu Európa 2020, inovácie a celkovo konkurencieschopnosť. Nebude to Komisia vnímať ako prehru, ak by takto naozaj vyzerala konečná dohoda?

Aj v tejto situácii nastáva paradox. V etape prípravy sme registrovali volanie zo strany členských krajín, vrátane čistých prispievateľov, že máme urobiť maximum pre modernizáciu viacročného rozpočtového rámca. Návrh, s ktorým Komisia prišla, to spĺňal. Bol tam veľký dôraz na podporu vedy, výskumu, inovácií aj veľké previazanie európskych prostriedkov s prioritami Stratégie 2020. Celkový objem v návrhu absolútne zodpovedal aj úspornej nálade, ktorá bola v členských krajinách, aj faktu, že Chorvátsko Chorvátsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík, vojnou poškodená ekonomika sa však rýchlo zotavuje aj vďaka príjmom z turistického ruchu a zahraničným investíciám.viac na www.EuropskaUnia.sk »pristúpi k EÚ v lete tohto roku.

Aj kvôli kríze, aj kvôli politickej dynamike v krajinách čistých prispievateľov bolo evidentné, že dohoda ohľadom toho návrhu, tak ako ho Komisia predstavila, bude mimoriadne zložitá. Návrh, ktorý v decembri predložil predseda Európskej rady znamená, že budúca Finančná perspektíva Finančná perspektíva EÚ označuje rámec pre rozpočtové priority EÚ na niekoľko rokov vopred. Aj keď sa v nej hovorí o finančných záväzkoch na každý rok, nejedná sa o pevný ročný rozpočet ako taký.viac na www.EuropskaUnia.sk »by mala byť o 20 miliárd nižšia, než je súčasná a z toho vyplývajú aj škrty, ktoré sa prezentujú. Momentálne z posledných vyjadrení a rokovaní presakuje pozitívnejšia nálada a k dohode by mohlo prísť.

Dohoda ale  pravdepodobne bude možná len na základe ďalších škrtov. Paradoxom je, že vždy v záverečnej etape rokovaní sa do popredia dostáva skôr národná obálka, koľko ktorá krajina má šancu reálne dostať a koľko má do rozpočtu vložiť.  Zdá sa, že týmito škrtmi budú postihnuté programy, ktoré mali prinášať tú najväčšiu pridanú hodnotu, či už program na podporu výskumu alebo program na prepájanie európskej infraštruktúry (Connecting Europe Facility). Obávam sa , že práve tieto komunitárne modernizačné programy budú objektom, na ktorý sa vo finálnych fázach zamerajú negociátori a kde budú hľadať rezervy na to, aby sa dohoda mohla dosiahnuť. Ako EK upozorňujeme aj na to, že dohoda 27 je dôležitá, ale je tu ešte jeden mimoriadne dôležitý hráč, a to je Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »a hlasy odtiaľ sú jednoznačné -hovoria, že môžu mať s takýmto postupom veľký politický problém.

 

 

MMF v januári vydal správu, v ktorej uvádza, že sa v Európe podcenil dopad politiky ráznych rozpočtových škrtov na rast, načo eurokomisár Olli Rehn Komisár pre rozširovanie (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »reagoval zdôraznením, že pre dôveru trhov sú nevyhnutné. Kde sa teraz v Komisii názorovo nachádzame, funguje prijatý prístup?

Intenzívne sa o tom diskutuje. Zo strany MMF dochádza k paradoxu, kde z jednej strany hlavný ekonóm pán Blanchard hovorí o negatívnom dôsledku tzv. úsporných multiplikátorov a prichádza s rôznymi protiargumentmi proti tejto politike. Na druhej strane, MMF a jeho predstavitelia v  jednotlivých trojkách, ktorí rozhodujú o programových opatreniach, presadzujú veľmi reštriktívnu a úspornú politiku. Evidentne dochádza aj k vnútornému pnutiu v rámci MMF. V EK prebieha veľmi intenzívna diskusia. Voči každej krajine sa vychádza aj z individuálnej štartovacej pozície, ale aj z odhadu reálnosti, čo daná krajina môže dosiahnuť. Jednak sú to ciele v oblasti deficitu, ale aj to, do akej miery realizuje štrukturálne reformy.

V decembri 2012 sme predložili Ročný prieskum rastu, ako vidíme odhad vývoja našej ekonomiky a na základe neho majú národné štáty predložiť národné reformné programy ohľadom štrukturálnych reforiem. V rámci európskeho semestra prebehnú tri kolá rokovaní medzi EK a jednotlivými členskými krajinami pred tým, než dáme odporúčania voči jednotlivým krajinám pre tento rok (tzv. Country Specific Recommendations).

Z pohľadu EK  musíme byť veľmi obozretní hlavne v oblasti makroekonomickej disciplíny, keďže momentálne prechádzame cez obdobie, ktoré naznačuje určité oživenie. Je potrebné vyvarovať sa prípadnému poľaveniu aktivít súvisiacich s uskutočňovaním reforiem, resp. s inštitucionálnym dobudovaním hospodárskej a menovej únie.

Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk »prebralo svoje siedme Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »v Rade. Nie je jeho pozícia tentokrát trochu prekérnejšia v tom, že má pomáhať dosiahnuť konsenzus v oblastiach ako menová únia, či bankový dohľad.

Je to pravda a aj írski predstavitelia na rokovaniach v Dubline o tom hovoria veľmi otvorene. Naposledy mali predsedníctvo, keď nás prijímali do únie a ja si pamätám, že museli v posledných finalizačných rokovaniach zvládnuť množstvo detailov a urobili to excelentne. Som presvedčený, že sa dokážu aj v tomto období zamerať na celoeurópske priority  a popritom naďalej bilaterálne rokovať o svojom ozdravnom programe s EK a ECB.  Makroekonomický záujem pre Írsko a EÚ je rovnaký – dosiahnuť čo najsilnejšiu makroekonomickú stabilitu, výrazne pokročiť pri budovaní bankovej únie a riešiť problém nezamestnanosti, najmä mladých ľudí. Som si istý, že Írsko zvládne aj túto dvojitú úlohu – riadenie politík na európskej úrovni aj pokračovanie vlastného reformného procesu, ktorý by ho mal vrátiť na finančné trhy už koncom tohto roku.

Spomenuli ste nezamestnanosť mladých ľudí. Tu Komisia prišla s balíkom opatrení vrátane tzv. Záruky pre mladých (Youth Guarantee). Myslíte si, že bude Komisia schopná toto odporúčanie presadiť v členských štátoch v parametroch ako je navrhnuté?

Verím, že áno, aj keď to nebude jednoduchá diskusia, keďže ide o oblasť, kde väčšinu právomocí naďalej majú členské krajiny. Je to opatrenie, ktoré jednak prinúti členské krajiny, aby sa výraznejšie zaoberali aj štruktúrou vzdelávacieho systému, tým, ako sa poskytuje podpora mladým ľudom a opatreniami, ktoré motivujú zamestnávateľov prijímať absolventov.

To je diskusia, ktorá je aktuálna ako  u nás tak aj v Španielsku a inde, kde je nezamestnanosť mladých vysoká. Ak má štát garantovať, že mladý človek nemá byť v beznádeji dlhšie ako 4 mesiace, tak bude musieť hľadať štrukturálne riešenia, ako motivovať vysoké školstvo zaujímať sa o zamestnateľnosť svojich absolventov.

Pre Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »je to oblasť, na ktorú sa treba zamerať, pretože máme mladú generáciu, ktorá má azda najkvalitnejšie vzdelanie za uplynulé desaťročia a zároveň má najväčší problém sa zamestnať.

Prostriedky na to sú, aj v prípade Slovenska bolo vyčlenených veľa prostriedkov z nealokovaných európskych fondov. Aj v ďalšej perspektíve je tam jasná požiadavka EK, aby 25 % z kohéznych fondov bolo zaradených do Európskeho sociálneho fondu, ktorý by mal podporovať práve takéto opatrenia. Máme model ako to funguje a máme prostriedky, ktoré by to mohli prefinancovať a bude na každej členskej krajine, aby si tento projekt osvojila.

Bude táto oblasť predmetom Európskeho semestra a špecifických odporúčaní pre krajiny?

Odporúčania pre členské krajiny (country specific recommendations, CSR) sú finálnym výstupom z Európskeho semestra, tento rok ho budeme realizovať tretíkrát. Je to nový mechanizmus koordinácie, ktorý si získava väčšiu vážnosť a na základe balíčka tzv. six-pack a two-pack opatrení má aj väčšiu záväznosť. Samozrejme, že diskusia o CSR je vždy  náročná, pretože EK musí pomenovať témy, ktoré pre ich politickú závažnosť a náročnosť boli v krajinách odkladané. Teraz sme v situácii, keď máme množstvo naakumulovaných štrukturálnych problémov, ktoré si vyžadujú štrukturálne reformy – penzijný systém, vzdelávací systém, zamestnávanie žien, sieť predškolskej starostlivosti, ktoré v každej krajine v rôznej miere obmedzujú potenciál jej vlastných občanov.

Z európskej úrovne poukazujeme na problémy, ktoré sú najväčšou brzdou v rozvoji jednotlivých krajín a potrebu, aby sa to na prediskutovalo kolektívnej úrovni ministrov financií a následne podporilo zo strany európskych lídrov. Chceme, aby to bolo vnímané ako kolektívne odporúčanie európskych inštitúcií a ich partnerov v rámci eurozóny a EÚ, ako by sa mali tieto problémy riešiť. Samozrejme, že tieto diskusie sú citlivé, pretože sa pomenúvajú problémy, ktoré sa odkladali desaťročia, preto sa snažíme vtiahnuť do diskusie popri EP aj národné parlamenty. Cieľom je, aby si tento proces osvojili ako niečo, čo sa im nesnaží nič nanútiť, ale naopak pomôcť.

 

Takouto citlivou oblasťou je pre Slovensko aj kvalita verejnej správy, ktorá sa objavila v posledných špecifických odporúčaniach pre Slovensko a Európska komisia ju aj jasne pomenovala ako prioritu, ktorú chce financovať z európskych fondov v budúcej rozpočtovej perspektíve. Bude na tom Komisia takpovediac trvať?

Určite áno. Slovensko podobne ako iné krajiny, aj keď u nás azda viacej, v poslednom období trpelo veľkou fluktuáciou pracovníkov štátnej správy. Dosť výrazne sa to prejavovalo v oblastiach a na úrovniach, z ktorých sa riadilo čerpanie eurofondov. Ešte v pozícii stáleho predstaviteľa som videl veľmi časté zmeny v riadiacich alebo negociačných tímoch, kde sme sa dostávali k situácii, že úlohu inštitucionálnej pamäte pre mnohé ministerstvá nezohrávali oddelenia, ktoré to majú na starosti, ale riaditeľstvo Európskej komisie pre regionálnu politiku, ktoré takéto projekty dlhodobo sledovalo. Faktom je, že dostať sa do úlohy kvalitného štátneho úradníka ovládajúceho aspoň jeden cudzí jazyk a byť v pozícii partnera pre európske inštitúcie ale aj pre súkromný sektor a byť maximálne výkonný pri využívaní finančnej pomoci z EÚ, si vyžaduje určitý čas, prípravu a stabilizáciu. Je to problém viacerých nových členských krajín. Určite to bude jedna z oblastí, kde bude EK podporovať programy, ktoré by mali túto oblasť zlepšiť.

Sem patrí aj oblasť, ktorú prezentoval podpredseda vlády SR R. Kaliňák, celková zmena štruktúry štátnej správy, podľa možnosti zníženie počtu úrovní, na ktorých sa prijímajú rozhodnutia a zoštíhlenie štátnej správy. Určite to bude niečo, čo bude EK podporovať, akurát sa musíme dohodnúť na parametroch tejto pomoci a na východiskách a spôsoboch, akými dokážeme zastabilizovať štátnu správu a udržať ľudí, ktorí prejdú prípravou.

 

 

Druhú časť rozhovoru prinesieme na portáli EurActiv.sk nasledujúci týždeň.

Reklama

Reklama

PARTNERI

fridrichlogo sfpalogo integracelogo
ivologo eaclogo Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť Nadácia Pontis
FiF UK

Komentár

Štefan Füle (10.10.2014)

Rozširovanie - súčasť genetického kódu EÚ?

Rozširovanie - súčasť genetického kódu EÚ?

Právny štát, správa hospodárskych záležitostí a reforma verejnej správy sú základné piliere politiky rozširovania EÚ. Píše eurokomisár pre rozširovanie Štefan Füle

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235