Hlavná stránkaBudúcnosť EÚFico vie, že jeho vplyv v EÚ je obmedzený

Timothy Haughton : Fico vie, že jeho vplyv v EÚ je obmedzený

Tim Haughton

(16.02.2010)

Pre politikov ako je Robert Fico sú dôležité len dve európske témy – vstup do Schengenu a členstvo v eurozóne. Zaujímavé sú pre neho len preto, že ich dokáže predať naspäť svojim voličom, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk Tim Haughton.

Pozadie

Dr Timothy Hauhgton prednáša na University of Birmingham o politike v strednej a východnej Európy. Má za sebou Opens external link in new windowbohatú publikačnú činnosť, špeciálne sa venuje politike na Slovensku. 

V Bratislave prednášal 8. februára spolu s Opens external link in new windowNathanielom Copseym na tému "Ťažkopádni a ústupčiví: preferencie a vplyv nových členských krajín EÚ". 

 

 

Podporovatelia rozšírenia EÚ z roku 2004 a 2007 tvrdili, že nové členské štáty prinesú do európskej integrácie novú dynamiku, novú agendu. Dá sa povedať, že sa toto očakávanie naplnilo?

Ak sa pozrieme na dnešnú EÚ a porovnáme ju s EÚ z prvej polovice roku 2004, je to určite iná entita. Nové členské štáty priniesli nové agendy a nové perspektívy. EÚ napríklad zmenila postoj k východu. Videli sme to veľmi skoro po rozšírení v roku 2004 s európskou reakciou na „Oranžovú revolúciu“ na Ukrajine. Odráža sa to do istej miery aj vo Východnom partnerstve. Po druhé, myslím si, že väčšina nových členských štátov je viac naklonená liberalizácii v hospodárskej oblasti a posilnila sa aj viera v pozitívne vplyvy trhu. Napriek tomu, že globálna hospodárska kríza mala na EÚ výrazný vplyv, tendencie k protekcionizmu sú menej silné než by boli, keby nevstúpili nové členské štáty. 

Únia sa možno nezmenila až tak, ako niektorí dúfali, ale EÚ funguje veľmi pomaly a je o niečo ťažšie dospieť k dohode medzi členskými štátmi. Ukázalo sa to pri ságach ratifikácie Ústavnej zmluvy a Lisabonskej zmluvy. Únia možno nie je taká dynamická ako kedysi bola, ale s Lisabonskou zmluvou vstupujeme do novej éry, čo by mohlo veci trochu zlepšiť. Uvidíme.

Boli tu teda isté zmeny, ale nie mnoho. To ale nie je veľmi prekvapivé, keďže nové členské štáty sú väčšinou menšie, vo všeobecnosti chudobnejšie s menej rozvinutou administratívnou kapacitou ako staré členské štáty.

Dá sa hovoriť o nejakom spoločnom vzorci pri formulovaní preferencií nových členských štátov, či už tých, ktoré ste zahrnuli do svojej štúdie Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk » Slovinsko Slovinsko bolo prvou z častí Juhoslávie, ktorá začiatkom 90. rokov vyhlásila samostatnosť. Na rozdiel od iných krajín regiónu sa mu podarilo osamostatniť pomerne pokojne.viac na www.EuropskaUnia.sk » Česká republika Česká republika vstúpila do EÚ spolu so Slovenskom v máji 2004. Česká republika a Slovensko majú dlhú históriu spolužitia v jednom štáte.viac na www.EuropskaUnia.sk » alebo vyšehradských krajín?

Veľmi dôležitým spoločným faktorom sú základné ekonomické závislosti. Všetky tieto krajiny sú ekonomicky veľmi otvorené, sú vysoko závislé od obchodu s EÚ. To prispieva k vytváraniu postoja, ktorý je všeobecne za liberalizáciu a hospodársku spoluprácu v Európe. Ďalším faktorom, ktorý je pre tieto krajiny dôležitý je geografia. Síce do rozličnej miery ale z geografického hľadiska je rozširovanie EÚ o krajiny západného Balkánu považované za pozitívnu vec. Dôležité pre ne je aj posilňovanie vzťahov s východom cez akýkoľvek mechanizmus, ktorý je práve k dispozícii. Geografia teda tvaruje ich postoj k agende širšej Európy.

Svoju úlohu zohrávaja ich exponovanosť, čo sa okrem iného spája s veľkosťou týchto krajín. Určite tu sú niektoré spoločné veci, vo všetkých troch štátoch, o ktorých som hovoril. Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa ale v mnohých ohľadoch vymyká, takže je asi lepšie pozerať sa na túto otázku bez Poľska a vtedy nájdeme viac spoločných čŕt. 

V prezentácii ste spomenuli, že pri týchto krajinách aj keď došlo k zmene vládnej garnitúry, ich preferencie na európskej úrovni sa príliš nezmenili. Ako si to vysvetľujete?

Aj keď majú vlády rôzne ideologické pozície, politici v týchto krajinách sa primárne zaujímajú o domácu agendu. Robert Fico bol zvolený na kritike neoliberálnej agendy Dzurindu a Mikloša. Pre neho je primárnym záujmom domáca politika. Pre politikov ako je Fico sú dôležité len dve európske témy – vstup do Schengenu a členstvo v eurozóne, ktoré sú zároveň považované za dokončenie integrácie. A zaujímavé sú pre neho tiež len preto, že ich dokáže predať naspäť svojim voličom, tým že povie: „pozrite dostal som nás do Schengenu a do eurozóny“.

Politici ako Fico vedia, že majú na európskej úrovni obmedzené možnosti vplyvu, berúc do úvahy veľkosť a silu krajiny ako je Slovensko. Preto ho viac zaujíma byť slovenským premiérom a dominovať slovenskej politike.

S tým opäť súvisí spomínaná ekonomická zraniteľnosť krajín ako je Slovensko. Je dôležité to, či sa biznis usídli tu alebo v susednej krajine. Pre súčasnú vládu by bolo teda pílením si vlastného konára, ak by začala tvrdiť, že je za rovnakú úroveň zdanenia v Európe.

Z vonkajšieho pohľadu človeka, ktorý sa príliš nezaujíma o politiku to vyzerá, že jedinými preferenciami Slovenska na európskej úrovni sú európske fondy – čím viac tým lepšie, rozširovanie EÚ a odpor voči daňovej harmonizácii, ktoré ste spomenuli. Je podľa vás vhodné, aby vlády viac komunikovali svoje pozície k európskym otázkam alebo je lepšie si ich nechať na stretnutia Rady za zatvorenými dverami?

Vo všeobecnosti si myslím, že je prínosné zapájať občanov a voličov, ktorí žijú s dôsledkami vašich politík. V ideálnom svete je dobré mať čo a najväčšie zaangažovanie občanov na tom, aké pozície zaujať.

Ale tak trochu aj na obranu vlády mám niekoľko poznámok. Nechcem kritizovať médiá, ale nalejme si čistého vína – európske politiky sú pomerne ťažkopádne a nudné. Pozície ku komplikovaným európskym smerniciam je len ťažko niečo, na čo vám váš šéfredaktor povie: "To znie fascinujúco, spravme o tom veľký článok“. Nekritizujem ich za to, musia tie noviny predať.

Mnoho bežných voličov ani až tak nezaujíma, čo sa deje na európskej úrovni. Na druhej strane niektoré technické rozhodnutia v Bruseli môžu mať veľmi zásadný vplyv na životy bežných ľudí. Ja si uvedomujem, že je ťažké o tom viesť diskusiu, deň má len 24 hodín a väčšina ľudí nechce hovoriť o detailoch. Častokrát až po tom, čo sú dôsledky týchto rozhodnutí citeľné, niekto povie: "Hej, prečo sme o tom nehovorili? Ako je možné, že toto niekto odobril?"

Veľa vecí ale dnes možno dať online. Som zástancom čo najväčšej transparentnosti. Jediné riziko je, že z povahy politiky vyplýva, že niektoré dohody jednoducho musia byť robené v súkromí.

Pýtam sa tiež preto, že len nedávno sme tu mali situáciu, kedy Robert Fico mesiace verejne prehlasoval, že Slovensku ide v novej Európskej komisii o portfólio energetiky. To sa nestalo, čo bolo médiami interpretované ako jeho osobná prehra a prehra slovenskej diplomacie...

Ja by som nepovedal, že to bola osobná prehra, ale skôr, že nebola použitá správna stratégia. Problém je, že energetika sa stala veľmi významnou oblasťou v Európe a bolo jasné, že veľa členských štátov o ňu bude mať záujem. Vždy je tu riziko, že ak príliš hlasno artikulujete svoj záujem o konkrétne portfólio o ktorom viete, že ho budú chcieť aj iní, musíte počítať s tým, že nebudete úspešní.

Na druhej strane chcete, aby ľudia vedeli, aké portfólio by ste chceli. Ak to dáte príliš najavo, môže to byť problematické. Dôležité je hlavne, aby predseda Komisie vedel, aké sú vaše preferencie.

Myslím si, že pre krajinu ako je Slovensko stálo za to pokúsiť sa o túto oblasť, pretože je pre vás veľmi dôležitá. Bolo ale nepravdepodobné, že ho dostanete. V politike je ale niekedy dôležité rúbať vysoko, aby ak aj nedostanete vašu prvú voľbu, skončíte s niečím, čo sa tomu približuje, tak aby ste to potom mohli prezentovať svojim voličom.

Padlo tu dnes tiež, že Poľsko bolo úspešné s iniciatívou Východného partnerstva, pretože sa mu podarilo získať Švédsko Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách.viac na www.EuropskaUnia.sk »ako kľúčového spojenca. Je teda pre nový členský štát najlepšou cestou ako presadiť svoje iniciatívy nájsť si spojenca, ideálne spomedzi starých členských štátov?

Chytré štáty v EÚ si uvedomili, že na to, aby sa im podarilo niečo presadiť v oblasti, v ktorej ide o značný objem peňazí, nie je zlý nápad mať spojencov spomedzi čistých prispievateľov do rozpočtu. Potom to totiž vytvára dojem, že áno bude to stáť peniaze, ale budú to dobre vynaložené peniaze. Väčšina čistých prispievateľov ani tak nenamieta proti objemu peňazí, ale viac ich zaujíma, či budú zmysluplne minuté.

Niekedy má zmysel uzatvoriť spojenectvo so starými členskými štátmi. Dobré je mať samozrejme nie len jedného, ale viac spojencov, ideálne aj niektorú z veľkých krajín. Niekedy to môžete dosiahnuť tak, že im ponecháte zásluhy za pretlačenie predmetnej agendy. Ak naozaj záleží na tom, aby sa na európskej úrovni presadila určitá politika, potom musíte do určitej miery prehltnúť národné ego a akceptovať, že sa budete s niekým deliť o zásluhy. Spoluprácou s inými členskými štátmi pri pretláčaní iniciatív pracujete na svojej vizibilite na európskej úrovni a vytvárate svoj imidž pozitívneho a konštruktívneho štátu.

Pochádzam z Veľkej Británie, kde je naším najväčším problémom, že sme počas rokov hovorili na toľko vecí nie, nie, nie, že tých zopár dobrých iniciatív, s ktorými prišli Briti vyvolalo podozrenie zo strany ostatných členských štátov ohľadne našich skutočných motívov.

Pre malé štáty je veľmi dôležité, aby boli chytré.

Po októbrovej Európskej rade kritizoval francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vyšehradské krajiny za to, že sa pred summitom stretli, aby koordinovali svoju pozíciu. Nie je to ale nič, čo by sám nerobil stretávaním sa s Angelou Merkelovou pred každým druhým summitom, tak prečo táto rétorika? Myslíte si, že to bolo skôr smerované Poľsku? 

Pokúšal sa vyslať signál, že takéto stretnutia by sa nemali konať, no tieto veci sa dejú. Je to normálny spôsob prípravy na Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk » snažíte sa získať spojencov a mať spoločnú pozíciu. Ak sa mu to naozaj až tak nepáči, mal by porozmýšľať nad prácou Euroskupiny, ktorá prijme pozíciu k finančným otázkam a s ňou ide potom na Ecofin. Aký je rozdiel medzi tým, a koordinovaním sa v rámci Vyšehradu?

Chápem, prečo tá kritika. Len ťažko sa mu bude páčiť čokoľvek, čo by potenciálne mohlo oslabiť vplyv Francúzska. Možno sa obáva, že takéto stretnutia sa stanú pravidelnou záležitosťou a štáty prídu ako pevný blok s nejakou iniciatívou a potom bude pre Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »ťažšie presadiť si svoju cestu. Ak hovoríme o Sarkozym musíme mať na pamäti, že je to politik, ktorý je rád v centre diania, kto rád dominuje a riadi veci. Stačí sa len pozrieť na to, ako sa Sarkozy správal počas francúzskeho predsedníctva.

Vaša štúdia tiež ukázala, že mnohokrát nové členské krajiny jednoducho žiadnu pozíciu nemajú. Je to nevyhnutne zlá vec?

Nie. Nie je dosť času na všetko. Dobré strategické myslenie pre malé štáty ako je Slovensko, Slovinsko ale aj Česká republika je uznanie, že treba rozmýšľať nad tým, čo sú vaše priority, aké sú vaše schopnosti a o tom, aké by malo byť vaše zameranie. Na európskej úrovni existuje množstvo otázok, ktoré pre mnohé krajín nie sú príliš dôležité. Nemôžete nimi zaťažovať úradníkov, ktorí by museli venovať hodiny, dni, týždne a mesiace na to, aby pripravili zložité propozície. Existujú však iné oblasti, na ktorých evidentne záleží. Pre krajiny, ako je Slovensko má zmysel usilovať sa o návrhy v oblastiach ako energetika. Dobrá vláda je o voľbe a o zameraní sa na strategické priority.

Slovinsko a Česká republika predsedali EÚ podľa starého systému Zmluvy z Nice. Myslíte si, že Slovensku v tomto smere niečo uniklo?

Veľmi zaujímavá otázka. Uplynul len mesiac od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti. Nikto celkom presne nevie, ako to bude fungovať, takže krátka odpoveď znie – počkajme a uvidíme. Dlhšia je o tom, že máme stáleho predsedu Rady, no vyzerá to, že Van Rompuy berie do značnej miery tento post ako predsednícku funkciu. Ashtonová má toho na pleciach príliš veľa vo svojej dvoj-úlohe. Solana Javier Solana zastáva post generálneho tajomníka Rady Európskej Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »toho mal na pleciach veľa, ona má ešte viac.

Stále máme Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk » v ktorom ide o dosť. Španieli sú dôležitým hráčom, aj keď nepredsedajú všetkým zasadnutiam Rady. Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk »má stále potenciál hrať významnú úlohu pri formovaní agendy.

Lisabon možno zvláštnym spôsobom pomôže menším krajinám, pretože sa toľko nebudú musieť starať o európske summity a zahraničné veci, ale zamerajú sa na oblasti politiky, ktoré sú dôležité pre krajinu, akou je aj Slovensko. Je teda možné, že to bude fungovať lepšie. Rotujúce predsedníctvo je tu stále, akurát je do určitej miery „o hlavu kratšie“. Ale štáty ako Slovensko budú mať aj naďalej možnosť zanechať svoj odtlačok.

Povedali by ste, že Slovinsku a Českej republike pomohlo lepšie formulovať svoje pozície na európskej úrovni to, že boli predsedníckou krajinou EÚ tak skoro po svojom vstupe?

Myslím si, že predsedať EÚ je veľmi dobré v niekoľkých smeroch. Pomáha to vedúcim politikom, aby si uvedomili, ako by sa mali správať. Kľúčovým pri predsedníctve je - a to sa novými opatreniami nemení – že verejná správa a úradníci získajú vedomosti o konkrétnych politických oblastiach (ako poľnohospodárstvo, či vnútorné veci) na európskej úrovni. Naučia sa, ako sa tam veci riešia, stanú sa omnoho viac „europeizovaní“.

V prípade Slovinska a Českej republiky tu boli výhody plynúce z predsedníctva na vysokej politickej úrovni - je vždy príjemné byť v centre diania, byť ukazovaný pri podávaní rúk s významnými a dobre známymi politikmi, ktorí prichádzajú do krajiny z celého sveta. Ale môžeme viesť diskusiu o tom, čo z toho je naozaj prínosom. Štátni zamestnanci v týchto krajinách si teraz oveľa viac uvedomujú, ako EÚ funguje. To je dlhodobý efekt, ktorý pretrvá aj dlho potom, čo dnešní politici opustia politickú scénu. 

Reklama

Reklama

PARTNERI

fridrichlogo sfpalogo integracelogo
ivologo eaclogo Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť Nadácia Pontis
FiF UK

Komentár

Štefan Füle (10.10.2014)

Rozširovanie - súčasť genetického kódu EÚ?

Rozširovanie - súčasť genetického kódu EÚ?

Právny štát, správa hospodárskych záležitostí a reforma verejnej správy sú základné piliere politiky rozširovania EÚ. Píše eurokomisár pre rozširovanie Štefan Füle

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235